Ahojte,
dlho som zbierala odvahu na to, čo Vám teraz napíšem – a vlastne ani neviem, či mi s mojím hlúpym problémom budete vedieť nejako pomôcť: Mám 27 rokov, nikdy som nemala žiadnu vážnu známosť a vlastne som tak normálne ešte ani so žiadnym chlapcom, ani chlapom nechodila… To však nie je všetko, čo ma trápi – nielenže nemám žiadnu vážnu známosť, ale ani žiadne sexuálne skúsenosti… Viem, že v čase, keď sa o sexe otvorene hovorí už aj na základných školách, to bude znieť, akoby som priletela z inej planéty, ale smutná pravda je taká, že som ešte stále panna…!!! Napriek tomu, že si uvedomujem, že na svete sú oveľa horšie problémy a že v niektorých krajoch by možno tento môj stav vedeli oceniť, ja mám z toho už poriadny komplex a celá vec mi už riadne lezie na nervy. Baby okolo mňa už dávno vystriedali niekoľkých frajerov a niektoré z nich sú už dokonca aj vydaté a majú deti – a ja som stále ako nejaká zakliata panna v nepodarenej rozprávke, pre ktorú sa ten správny princ, ktorý by ju prebudil, ešte nenarodil…
Je mi z toho nanič a dala by som neviem čo na svete za to, keby som si už aj ja konečne niekoho našla. Možno to bude znieť neuveriteľne, ale všetci okolo hovoria, že som pekná, štíhla mladá baba, navyše, nežijem ani v žiadnom zapadákove, ale bývam a pracujem v hlavnom meste – takže aj príležitostí na zoznámenie by som mohla mať dosť, ale výsledok je taký, že kým všetky moje chudé i bacuľaté kamarátky niekoho dávno majú, ja som stále sama. Možno mám nejaké zvláštne vyžarovanie, čo mužov odo mňa odrádza… Veď ako si mám vysvetliť, že ešte aj moja vydatá kolegyňa má neustále nejakých atraktívnych nápadníkov, ktorí túžia po vášnivom dobrodružstve s ňou – no a ja, slobodná, stále nič…? Raz som si dokonca povedala, že s tým svojím začarovaným stavom urobím rýchly koniec a išla som na neviazaný žúr s partiou, kde sme sa všetci riadne pripili a potom sa začali diať aj veci, o ktorých sa mi nikdy predtým ani nesnívalo, alebo som o nich vedela iba z rozprávania kamarátok, či z filmov. Stále som však situáciu mala ako-tak pod kontrolou – aj keď som sa napokon ocitla osamote s jedným sympatickým mladým mužom, ktorý mi počas celého večera venoval svoju pozornosť. Najprv sa mi to, čo so mnou robil, celkom páčilo, ale keď už príval jeho vášne začal byť neúnosný a začal mi sťahovať nohavičky, niečo vo mne sa úplne zaseklo a ja som sa mu priznala, že ešte nemôžem, že som ešte nikoho nemala a že musí ísť na mňa pomalšie… No, čo dodať – vo chvíli, ako som to vyriekla, zatváril sa, akoby dostal ľadovú sprchu alebo ako keby som mu bola práve oznámila, že mám nejakú pohlavnú chorobu. Vlastne – možno ani to by ho nebolo vydesilo tak, ako keď som mu prezradila, že som panna. Zrazu ochladol a povedal mi – prepáč, ale o toto ja naozaj nemám záujem – na to si nájdi niekoho iného…!!! Cítila som sa ponížená a potupená ako zbitý pes. Samozrejme, že z večierka som sa vytratila a už som sa radšej nikdy o niečo podobné ani nepokúšala. Viem, asi nie som normálna a asi nepatrím do tohto sveta… Možno som mala radšej ísť do kláštora, keď mám takéto problémy – ale keď ja stále snívam o tom, že jedného dňa aj ja stretnem toho svojho pravého muža a že to bude skutočná láska, a nie iba niečo vynútené a preto, že ostatné rovesníčky to už dávno majú za sebou… Myslíte si, že mám ešte šancu a že ešte nie je neskoro? A čo by ste mi poradili? Alebo čo by ste urobili na mojom mieste?
Adela
Woman radí:
V rubrike “Woman radí “na vaše otázky pravidelne budú reagovať Karin a Štefan. Keďže zvyčajne ide o medziľudské vzťahy, citové problémy, ale aj iné otázky intímnejšieho charakteru, s ktorými si neviete poradiť, možno vám pomôže, ak sa k vášmu problému vyjadrí žena i muž. Dúfame, že vám pomôžeme správne sa rozhodnúť…
Ako to vidí Štefan:
Adelka, netráp sa – si normálna. Netráp sa, prosím, tým, že si nepoznala chlapa. Netráp sa tým, že iné – hoci sú kosť a koža, prípadne moletnejšie a aj zadané – sú žiadané. Proste, prestaň mať strach z toho že zostaneš sama, ale hlavne – prestaň sa trápiť. Nič Ti neutečie. Viem, že sa mi to ľahko hovorí… skúsim Ti v nasledovných vetách, ale aj medzi riadkami, povedať svoj názor.
V prvom rade Ťa ubezpečujem, že nie si sama. Veľa mladých žien má taký istý problém… aj keď o tom nehovoria. Určite však nechoď do kláštora, prosím… Taktiež, prosím, neopakuj taký Tvoj úlet ako divokú párty, kde si predsa vedela, že ten chlapec neočakával na tom večierku od Teba nič iné len sex. Som rád, že sa vtedy nič, okrem Tvojho pokazeného večera, nestalo. To, že si sa cítila potupená a zahanbená, je pochopiteľné, lebo ten sympatický mladý muž – ako si ho nazvala – sa zachoval ako posledný grobian. Ale ľutovať to naozaj nemusíš…
Adelka – naozaj si zaslúžiš viac. A Ty predsa máš na viac. Veď hádam by si nechcela prísť o Tvoj cenný poklad s niekým, koho ani nepoznáš. Nikam sa neponáhľa,j prosím, po svete chodí dosť mužov, ktorí sú dosť charakterní a hľadajú presne takú ženu ako si Ty. To, že si ich/ho zatiaľ nestretla? Je to len „zatiaľ“.
Hlavne sa musíš – ako som už písal – prestať trápiť… a prestať tak veľmi chcieť. Lebo odpovede na väčšinu otázok prichádzajú práve vtedy, keď rezignuješ a už prestávaš veriť… Proste, skús sa stotožniť s myšlienkou – ale naozaj, úprimne a z celého srdca – že sú ľudia, ktorí žijú sami. Skús nehľadať v každom chlapovi Tvojho potenciálneho frajera… Nechaj udalostiam voľný priebeh a ži hlavne tak, aby si Ty sama so sebou bola spokojná. Športuj, hýb sa, uprav stravu, šatník a účes a vzdelávaj sa – proste nech sa z Teba stane mladá, silná, spokojná, sebavedomá a mierne ambiciózna žena. Čím skôr, tým lepšie. Budem trošku diablov advokát, lebo Ti musím naozaj potvrdiť, že dnešná moderná žena ani chlapa moc nepotrebuje – čo je už ale iný problém, ktorý tu teraz neriešme…..
Táááákže – hlavu hore, dievča, trošku do seba zainvestuj a kašli už na chlapov. Ono v konečnom dôsledku vôbec nejde o Tvoju fyzickú vonkajšiu krásu, o to, či si štíhla, alebo macatá, či máš máš prsia jednotky alebo štvorky, či máš tmavé alebo svetlé šaty, ale o to, či máš charizmu a zdravé sebavedomie. Či chodíš vystretá s iskrou v oku a úsmevom na perách. Či pozeráš ľudom pri rozhovore a podaní rúk do očí a či cítia stisk Tvojej ruky. Tam vidím Tvoj najväčší problém, nie v tom že si nemala chlapca. Spokojnosť so samou sebou, vnútorná vyrovnanosť – to je to, čo Ti chýba – nie chlapec. Adelka, musíš už dospieť, postaviť sa životu zoči voči a prestať žiť v oblakoch… Uvidíš – veľa vecí sa čoskoro zmení – hneď ako sa zmeníš Ty sama… a zo škaredého káčatka, ktoré nikto nechce, sa z jedného dňa na druhý stane nádherná vznešená labuť…
Veľa úspechov Adelka. Tak ako vždy – držím palce…. a prípadne daj o nejaký čas vedieť, ako žiješ.
Ako to vidí Karin:
Milá Adelka, tak rada by som Ti povedala, že do Tvojho života čoskoro vstúpi muž, akého si predstavujesš a že s ním zažiješ všetko to krásne, o čom snívaš… No, samozrejme, sľúbiť Ti to nemôžem, ale tak celkom súkromne si myslím, že ak sa má má niečo stať, tak sa to stane – skrátka: Čo má prísť, príde. Určite však lásku svojho života nenájdeš na neviazanom žúre – s tým som si istá takmer na 100%. Vlastne, môžeš si blahoželať, že vtedy na tom žúre sa nič nestalo a že Ťa ten „skúsený borec“ odmietol – inak by Ťa možno chuť na intímnosti aj úplne prešli a je možné, že teraz by si riešila úplne iné problémy… Skús sa trochu uvoľniť a nesnaž sa za každú cenu niekoho uloviť – zabávaj sa, stretávaj sa s ľuďmi a nájdi si čas na zaujímavé aktivity, pri ktorých budeš mať príležitosť zoznámiť sa. Určite však nerob z lovu na chlapa hlavnú náplň svojho života! Je však možné aj to, že sa jednoducho pohybuješ v nesprávnom prostredí, kde šance stretnúť muža Tvojich snov sú jednoducho mizivé. No a ak Tvoja cesta z práce zvyčajne vedie priamo domov a ešte aj cestuješ autom, potom Tvoj život možno prirovnať k životu v bubline, z ktorej sa iba málokedy dostaneš von. Moja rada znie: Adelka, nepreži svoj život v bubline a postupne zaraďuj do svojho života, malé i väčšie zmeny – uvidíš, že Ťa život bude oveľa viac tešiť a Ty zistíš, že má toľko farieb a chutí, o akých si ani netušila.. A potom, ani sa nenazdáš, príde aj ten vysnívaný princ – viem, že určite príde! Len, prosím Ťa, určite nechoď do kláštora – tam žiadneho princa nestretneš! Ži svoj život naplno, buď prirodzená a dobre s rozmysli, s kým „TO“ bude nielen po pvý raz, ale aj po všetky ďalšie razy, ktoré prídu potom…
