Kamarátka, alebo zmija?

Ahojte,

neviem, či mi budete vedieť poradiť, lebo ja som v tejto veci celkom bezradná. Mám 27 rokov, onedlho sa mám vydávať a neviem, či mám na svadbu pozvať kamarátku, ktorú poznám takmer od narodenia… Tými najlepšími a úprimnými priateľkami sme však boli asi iba v rannom detstve, keď ešte o nič nešlo a kým sa medzi nás nevotrela žiarlivosť. Teda konkrétne Zdenkina žiarlivosť…Kým sme nechodili do školy, boli sme nerozlučné priateľky – bývali sme v susedstve. Vídali sme sa každý deň, hrávali sme sa spolu dosýtosti a úplne sme si vystačili. Donekonečna sme sa vedeli rozprávať a vymýšľať si rôzne zábavky a hry. Spoločnosť iných detí sme až tak často nepotrebovali. Konkrétne Zdenka chvíle, keď sme sa mali hrať aj s inými rovesníkmi, doslova neznášala. Vtedy som tomu však nevenovala žiadnu pozornosť – veď sme boli ešte deti. Keď sme však začali chodiť do školy a každý deň sme boli nútené tráviť aj s inými deťmi, Zdenkina žiarlivoť a naviazanosť na mňa začala byť neúnosná.

Kamarátka

Keďže ja som komunikatívnejšia a ľahšie nadväzujem priateľstvá, rýchlo som si našla nových kamarátov, ale to sa Zdenke vôbec nepáčilo. Neustále ma trápila výčitkami, že som ju zradila a spokojná bola iba vtedy, keď sme boli samy dve. Vtedy to ešte ako-tak išlo, ale keď sme začali chodiť na gymnázium a prišlo obdobie prvých lások, situácia začala byť neúnosná – najmä vtedy, keď chlapci mali väčší záujem o mňa ako o ňu…

Trápilo ma to a rada by som jej dopriala všetko to, čo som mala ja, a tak som ju so sebou brala všade tam, kam ma pozývali. Zrazu som si však uvedomila, že Zdenka sa začala správať úplne čudne: Keď sme boli v spoločnosti chlapcov, ktorí ma balili, začala ma zhadzovať, zosmiešňovať a hovoriť o mne veci, aké by kamarátka o kamarátke nikdy hovoriť nemala – najmä pred chalanmi nie…

Skrátka a dobre, bavilo ju robiť zo mňa „naivnú blondínu“ . Bolelo ma to, ale keď som to Zdenke vyčítala, ospravedlňovala sa mi, že ona to vôbec tak nemyslela.

Verila som jej… až do chvíle, keď sa pokúšala na brigáde, na ktorej som nebola, zbaliť môjho frajera… Keď ju decentne odmietol, opila sa a začala po prvý raz v živote vykrikovať, ako ma nenávidí a že čo mám ja také, čo ona nie… a že by bola radšej, keby som nebola…! Trápilo ma to, keď som sa to dozvedela, ale Zdenka to zviedla na to, že bola opitá a že ju opil môj frajer…

S frajerom som sa neskôr rozišla a Zdenka ostala v mojej blízkosti aj počas vysokej školy, dokonca sme sa zamestnali v jednej firme, takže Zdenka mi bola stále v pätách. Napriek tomu, že som jej musela spočiatku dosť pomáhať, aby sa na svojej pozícii udržala, postupom času sa mi dostalo do uší, že robí voči mne intrigy, o čom som sa, žiaľ, aj presvedčila. Keď som si našla vážnu známosť, znovu urobila to isté, čo na strednej škole – pokúšala sa Martina, môjho snúbenca, dostať do postele a snažila sa vzbudiť v ňom žiarlivosť, že ho podvádzam, že chlapi na mňa letia a že raz oľutuje, že si ma zobral…

Keď ju odmietol, začala sa chovať hystericky a znovu začala vykrikovať, ako ma miluje i nenávidí, ako jej celý život pijem krv a že už dlhšie nedokáže žiť v mojom tieni, lebo je to veľmi ťažké. Vraj by bolo lepšie, keby sme sa nikdy neboli stretli a keby ma už nikdy v živote nevidela. Nechcem hovoriť o tom, aký zdesený bol môj snúbenec, ale na druhý deň sa mi Zdenka ospravedlnila, vysvetlila mi, že to robila a hovorila iba preto, že mala trochu vypité, ale že v záujme našich dobrých vzťahov bude predsa len lepšie, ak sa budeme menej vídať – a podala v práci výpoveď.

Od kolegov som sa však dozvedela, ako sa sťažovala, že pri mne nemá šancu vyniknúť, tak vraj ide niekam, kde ju už nikto nebude so mnou porovnávať. To ma zamrzelo, pretože takto som si naše kamarátstvo určite nepredstavovala – boli sme spolu odmalička, všeličo sme spolu preskákali a teraz toto… Kolegyne už nie sme, ale občas si zavoláme alebo ideme na kávu – k tomu, čo sa stalo, sa veľmi nevraciame, ale viem, že obidve na to myslíme.

Teraz mám však pred svadbou a mám dilemu: Mám Zdenku pozvať, alebo nie? Poznáme sa predsa odmalička – ak ju nepozvem, bude nám to asi obom ľúto. A čo ak ju pozvem a ona mi na svadbe zo žiarlivosti znovu niečo vyvedie – tak ako už veľakrát? Poraďte, prosím…

Adri

Woman radí:

V rubrike “Woman radí “na vaše otázky pravidelne budú reagovať Karin a Štefan. Keďže zvyčajne ide o  medziľudské vzťahy, citové problémy, ale aj iné otázky intímnejšieho charakteru, s ktorými si neviete poradiť, možno vám pomôže, ak sa k vášmu problému vyjadrí žena i muž. Dúfame, že vám pomôžeme správne sa rozhodnúť…

StefanAko to vidí Štefan:

Jeden by povedal – babské pletky… len je to asi vážnejšie ako to na prvý pohľad vyzerá…

Ja by som ju nepozval. Za žiadnych okolností. Pravdepodobnosť škandálu je totiž blízka istote. Alkohol, ktorým Zdenka vždy ospravedlňovala svoje – pre všetkých nepríjemné – divadelné predstavenia, bude prítomný aj teraz a nikto ju tam predsa strážiť nebude. Radiť Ti,  aby si s ňou končene váš vzťah vydebatovala, význam nemá. Nemáš na to ani čas a mám dojem, že ani chuť. Zdenkina vždy prítomná žiarlivosť asi vyplýva aj z vašich nerovnakých majetkových pomerov, o ktorých síce nepíšeš, ale spomedzi riadkov sa dajú tušiť…

Zopakujem ešte raz:  Dajte si kávu, pokecajte, ale keďže máš dosť dôvodov predpokladať , že Ti svadbu pokazí, neuver jej prísľubom, že práve teraz – na Tvojej svadbe, v Tvoj deň – keď budeš krásne žiariť vedľa svojej lásky – práve teraz Ťa Tvoja „kamarátka“ nepodrazí…

Prajem Ti krásnu svadbu a veľa šťastia do nového života.

karin, woman radiAko to vidí Karin:

Adri, svadba je naozaj veľký deň a určite si ho chceš užiť v pohode a s tými, ktorí sú Ti blízki. Samozrejme, do okruhu Tvojich blízkych už odmalička patrí aj Zdenka, ktorá má ku Tebe celkom špecifický vzťah – dalo by sa povedať, že Ťa miluje i nenávidí súčasne. Má rada chvíle strávené s Tebou – keď ste len Vy dve a nikto iný, ale žiarli na kohokoľvek v Tvojom okolí, kto by ju oberal o Tvoju priazeň… A nenávidí Ťa vo chvíľach, keď si úspešnejšia a šťastnejšia ako ona.

Ak ju nepozveš na svoju svadbu, pripasť medzi Vami sa ešte viac prehĺbi, pretože by Ti mohla vyčítať, že si ju odstrčila od seba…

Ak ju pozveš, budeš sa báť, či náhodou zase niečo nevyvedie…

Nemáš veľmi na výber, ale všetko závisí od toho, akú veľkú svadbu budeš mať. Ak to bude menšia svadba, ktorej sa zúčastní iba najužší rodinný kruh rodiny a možno aj kamarátov, nemusela by sa uraziť a asi by to aj pochopila. Ak však poriadaš veľkú svadbu, na ktorej sa zúčastnia aj všetci priatelia, nemala by si ju vynechať. To je môj názor.

Napokon, určite by nemal byť problém poprosiť niekoho z blízkych priateľov, aby na ňu dohliadol a v prípade, že by opäť hrozil nejaký škandál, decentne by ju odprevadil domov. Určite by však nemala prísť na svadbu sama, aby tam nebola ako odtrhnutý vagón, ktorý robí, čo chce. Nič nepíšeš o tom, či má nejakú vážnu známosť, alebo nie.

Ak nikoho nemá, možno by stálo za úvahu pozvať aj niekoho zaujímavého, kto by jej robil spoločnosť, aby nemala čas na vylomeniny. Potom by bola aj ona v deň Tvojej svadby šťastná a možno by ste si časom boli zase bližšie. Svet nie je čierny, ani biely a všetci robíme chyby – aj Zdenka. Skús jej dať ešte šancu – predsa len, mať na svadbe kamarátku z detstva je také pekné… Želám Ti, aby všetko dopadlo podľa Tvojich najkrajších predstáv! 

Sledujte nás aj na sociálnych sieťach