Ahojte,
Mám 18 rokov, na budúci rok budem maturovať. V škole mám dobré výsledky a samozrejme, že chcem pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Okrem toho však mám aj chlapca, spolužiaka z vedľajšej triedy. Chodíme spolu už dva roky a veľmi, veľmi sa ľúbime – tak veľmi, že nám to asi riadne prerástlo cez hlavu a ja som zistila, že som tehotná. Viem to naisto, lebo najprv som si robila tehotenský test a bola som už aj u lekárky, čo je kamarátkina príbuzná a tá mi moje tehotenstvo potvrdila…!
Tak také niečo som nečakala – antikoncepciu síce neužívam, pretože sa týchto hormonálnych vecí bojím, ale predsa len som čakala, že si Alan bude dávať pozor. No… ako sa ukázalo, pozor si nedával a teraz sme si dobre zavarili… Nie, neposiela ma na zákrok a vidím, že má s tým problém, keby som si dieťatko nechala vziať. On sám je totiž vytúžený jedináčik a vie, ako veľmi sa jeho mamina musela vytrápiť, kým ho vynosila a potom už viac detí mať nemohla. Navyše, je aj veriaci a s interrupciou sa nestotožňuje. Súčasne si uvedomuje, že ma nemôže do ničoho nútiť – ani do toho, aby som už tak skoro porodila a vychovávala vlastné dieťa. Hovorí, že ma veľmi miluje a že by bol najšťastnejší, keby sme sa zobrali a dieťatko si nechali. Možno by sme mohli bývať aj u jeho rodičov a on by skúsil začať chodiť aj na vysokú školu – možno aj popri zamestnaní. A možno by som vraj mohla skúsiť študovať aj ja – popri dieťatku… Ale ja som z toho celá zmätená a vôbec neviem, čo mám robiť – hlavne sa to bojím povedať svojim rodičom, asi ma prizabijú… Mali so mnou veľké plány a teraz toto…! Neviem, ako im to mám povedať a neviem, ako sa mám rozhodnúť, aby som to raz neoľutovala. Myslíte si, že má také mladé manželstvo nádej na prežitie? Alebo – ak sa rozhodnem pre interrupciu – neuškodí to nášmu vzťahu alebo mojej duši? Bojím sa rozhodnúť… Pomôžete mi…?
Niki
Woman radí:
V rubrike “Woman radí “na vaše otázky pravidelne budú reagovať Karin a Štefan. Keďže zvyčajne ide o medziľudské vzťahy, citové problémy, ale aj iné otázky intímnejšieho charakteru, s ktorými si neviete poradiť, možno vám pomôže, ak sa k vášmu problému vyjadrí žena i muž. Dúfame, že vám pomôžeme správne sa rozhodnúť.
Ako to vidí Štefan:
Niki, nemáš ľahkú situáciu… Pýtaš sa, či máš šancu. Moja odpoveď je, že máš. Vo vzťahu k interrupciám nie som síce puritán, ale schvaľujem ich len vtedy, ak naozaj je na ne dôvod. Tvoj prípad tak nevidím. Ak sa naozaj ľúbite, skúste to, prosím. Hovorí sa, že láska hory prenáša. Myslím, že láska dokáže oveľa viac ako prenášať hory. Dokáže prekonávať na prvý podhľad neprekonateľné prekážky a životné situácie. Rodičia to rozchodia a pomôžu Ti. Ak nájdeš v sebe dostatočnú silu – čo Ti úprimne prajem, dokážeš nielen zmaturovať, ale aj vyštudovať univerzitu. Nebude to ľahké… ale ak naozaj budeš chcieť, dokážeš to. To malé bábo nemôže za to, že Tvoj priateľ nebol dosť rýchly a nechal sa uniesť vlnou rozkoše. Tvoje dieťa potrebuje Tvoju lásku. Ak bude mať lásku vás oboch, bude to fantastické. Poznám osobne veľa manželstiev, ktoré začínali s bábom tak skoro ako Ty a dnes sú to mladí rodičia vysokoškolákov, s ktorými majú fantastický vzťah – sú predsa mladí! 😉
Niki, držím Ti palce nielen na správne rozhodnutie, ale aj do krásneho života, plného lásky a detského džavotu.
Ako to vidí Karin:
Milá Niki, myslím si, že by ste sa so svojím tajomstvom čím skôr mali zdôveriť svojim rodičom – nielen Ty, ale aj Tvoj chlapec. Nepíšeš síce nič o tom, aký máte s rodičmi vzťah, ale som si istá, že Vás pochopia a budú sa snažiť nájsť to najlepšie riešenie. Je krásne, že sa so svojím chlapcom tak veľmi ľúbite a určite aj preto sa stalo to, čo sa stalo… Viem, určite si mala o svojom živote iné predstavy a nechcela si sa stať mamičkou tak zavčasu, ale v konečnom dôsledku ste svojej láske dali voľný priebeh a ten malý človiečik, ktorý vznikol z tej najkrajšej vášne a túžby, akú sú schopní prežiť len dvaja veľmi zaľúbení ľudia, určite za nič nemôže a zaslúži si nielen právo na život, ale aj byť milovaný. Nechcem Ťa prehovárať na niečo, na čo sa možno necítiš, ale niekde v hĺbke svojho srdca cítim, že ak by si sa teraz rozhodla pre interrupciu, uškodilo by to nielen Vášmu krásnemu vzťahu, ale v každom prípade aj Tvojej citlivej duši – ostalo by len prázdno…Píšeš, že Tvoj chlapec Ťa ľúbi a že by bol najšťastnejší, ak by ste sa zobrali a ak by sa Vaše dieťatko narodilo. Teš sa z toho – máte jeden druhého, ľúbite sa a čakáte dieťatko – plod Vašej lásky. Vieš, koľko žien je nešťastných práve preto, lebo dieťatko mať nemôžu…? Viem, že to nebude prechádzka ružovou záhradou, ale v živote to už tak chodí, že veľa vecí sa vyvinie úplne ináč, ako sme si predstavovali – a napriek tomu to môže byť krásne… 😛
Niki, aj moji rodičia boli veľmi mladí, keď som sa im narodila, a preto museli mnohé svoje životné plány aj priority trochu pozmeniť, ale nakoniec to všetko spolu zvládli – len trochu v inom poradí, ako by asi bolo ideálne, ale to vôbec nevadilo – veď mali na to celý život a ja, aj s mojím bratom, sme určite aj vďaka tomu mali to najkrajšie detstvo – mali sme totiž mladých rodičov, ktorí nám rozumeli, ľúbili nás a stále nás ľúbia. Aj Vaši rodičia Vás určite ľúbia, tak sa im čím skôr zdôverte – určite Vás pochopia a pomôžu všetko ľahšie zvládnuť. Úprimne Vám želám, aby z Vás bola šťastná rodinka a aby všetko dobre dopadlo.
