Ahojte,
Mám 30 rokov, som vydatá žena a mám dve malé deti. S manželom som sa zoznámila počas vysokej školy a potom už všetko išli veľmi rýchlo: Boli sme veľmi zaľúbení, a tak sme sa veľmi nezapodievali tým, čo bude. V treťom ročníku na vysokej škole som otehotnela, zakrátko bola svadba a potom som porodila naše prvé dieťatko.
Bolo to síce náročné, pretože som ešte stále mala nedokončené štúdium, ale boli sme šťastní, mali sme sa radi a bývali sme u mojich rodičov, ktorí nám so všetkým obetavo pomáhali.
Aj vďaka tomu sa nám obom podarilo dokončiť vysokoškolské štúdium. Vtedy sme si mysleli, že sme asi to najťažšie zvládli, ale keď sme sa po roku aj s dcérkou odsťahovali do vlastného bytu a začala som chodiť do zamestnania, onedlho som zistila, že som znovu tehotná. Tentoraz to bolo už zložitejšie, pretože sme už nebývali s rodičmi a nemohli mi toľko pomáhať. Navyše sa ukázalo, že aj moje tehotenstvo je rizikové, takže som musela tráviť aj dosť času v nemocnici. Rodičia nám však so všetkým pomáhali a tak sme aj toto náročné obdobie zvládli a dnes sme šťastnými rodičmi dvoch malých detí – máme chlapčeka a dievčatko. Na prvý pohľad idylka, ktorú by nám kdekto aj mohol závidieť…
Ja to však vidím inak:
Nedávno som bola na stretnutí so spolužiakmi zo strednej školy a tam som si to uvedomila: Veď ja som si zo života ešte nič neužila! Mám 30 rokov, som vydatá žena, mám na starosti muža, domácnosť, deti a väčšinu času trávim povinnosťami okolo nich. Manžel je pracovne veľmi vyťažený, často cestuje a ja zase často bývam sama..
Na rozdiel odo mňa, mnohí moji spolužiaci na svadbu ani len nepomýšľajú, cestujú, zabávajú sa a užívajú si život. Vraj – načo sa tak skoro viazať, netreba sa nikam ponáhľať, treba sa zabaviť. A tak som sa aj ja zabávala – spočiatku som sa nevedela uvoľniť, ale po niekoľkých pohárikoch som sa odviazala a veselo som sa zabávala ako kedysi… Bolo to fajn.
Na druhý deň som však, ako vydatá žena, znovu nastúpila do svojej úlohy starostlivej manželky a mamy a neustále musím myslieť na to, že sa zrazu vo svojej domácnosti a všetkých tých povinnostiach už dlho cítim ako zavretá v klietke. Nie, nechcem sa sťažovať milujem manžela, aj svoje deti, ale predsa len cítim, že aj ja by som sa občas potrebovala zabaviť a uvoľniť. Môj manžel, ktorý je pracovne veľmi vyťažený, nemá veľmi potrebu chodievať zabávať sa, pretože súčasťou jeho práce bývajú aj spoločenské podujatia. Tak keď je doma, veľmi už po spoločnosti netúži a najradšej je, keď sme sami a máme pokoj…
Ja však takto veľmi trpím a rada by som – aspoň občas – ušla niekam, kde by som sa mohla zabaviť, zatancovať si… A tak sa pýtam: Je vôbec možné, aby aj vydatá žena a matka, mala svoj vlastný životný priestor, ktorý by bol pre všetkých ostatných tabu? Nie, žeby som chcela robiť niečo, čo by som nemala, ale cítim, že potrebujem trochu viac voľnosti a zábavy, lebo toto celé ma už začína dusiť. Som predsa ešte mladá a život tak rýchlo uteká…!
Stela
Woman radí:
V rubrike “Woman radí “na vaše otázky pravidelne budú reagovať Karin a Lucian. Keďže zvyčajne ide o medziľudské vzťahy, citové problémy, ale aj iné otázky intímnejšieho charakteru, s ktorými si neviete poradiť, možno vám pomôže, ak sa k vášmu problému vyjadrí žena i muž. Dúfame, že vám pomôžeme správne sa rozhodnúť…
Ako to vidí Lucian:
Milá Stela,
mám podozrenie hraničiace s istotou, že sa ma pýtaš na dve veci naraz. A tú prvú taktne nevyslovuješ. Tak to poviem za Teba – čo so sexom?
Prvá:
Áno, je to problém, pretože sa dostávaš do zrelého veku ženy, kedy je najlepšie vybavená, aby si sex naozaj užila. Ibaže nemáš ako. Dá sa domyslieť, že Tvoj zaneprázdnený manžel sa v tomto smere doma veľmi nerozdáva – nedostatok času, pracovný stres a potom aj prítomnosť detí sú dokonalou „antikoncepciou“. Na druhej strane, deti už nie sú malé a Tebe teda ostáva čas na seba, ale ten sa takto nenapĺňa.
Čo s tým?
Téma nevery a jej kontrolovaného priebehu (ak nejde o osudové zaľúbenie, ktoré by nevyhnutnými následkami postihlo celú rodinu) je taká široká, že sa v tom najlepšie zorientuješ v knihe „Prvá pomoc pri partnerských problémoch“. A možno Ťa prekvapí, že zakladateľ vedy o manželstve, matrimoniológie, MUDr. Miroslav Plzák, dokonca odporúčal tzv. „kontrolovanú neveru“, kedy obaja „neverníci“ majú vlastné partnerské vzťahy a toto je pre nich len „relaxačná bokovka“. V prípade, že pôjde naozaj o nezávislý vzťah na určitú dobu, s frekvenciou raz, či dvakrát do mesiaca, považuje to dokonca za manželstvu neverníka/nevernice prospešné! Viac v samostatnej kapitole uvedenej knihy. A na prípadné výčitky svedomia v časopiseckom rozhovore so mnou okrem iného odpovedal: „Kým bude existovať párové súžitie, bude aj nevera.“
Druhá:
Pýtaš sa „či by aj vydatá žena a matka, mala mať svoj vlastný životný priestor, ktorý by bol pre všetkých ostatných tabu?“. Odpoveď je jasná – nie že by mala – musí! A to nehovoríme o žiadnych mimoriadnych eskapádach.
Každý z nás musí mať ešte aj svoj vlastný svet, teda aj vydatá žena, kam jeho partner nemôže – už len preto, aby si sa v tom vzťahu neudusila a partnerovi nezovšednela. Pritom je to také jednoduché. O relaxačnom sexe sme si už povedali. Ale existujú aj celkom nevinné „tajomstvá“. Stačí si nájsť čas na dnes také obľúbené ženské záľuby – jóga, pilates, či iné cvičenia. A prečo nie sauna raz za týždeň? Alebo prečo nie aktivity v miestnej komunite? Alebo v Červenom kríži?
Čokoľvek, čo Ťa zaujme a kde môžeš stretnúť iných ľudí. Nemusíš ani nič extra vymýšľať. Stačí, keď sa opýtaš, ako trávia voľný čas mimo rodiny Tvoje kamarátky, a jednoducho sa pridáš. Väčšina žien potom, čo si splnila svoju materskú povinnosť, sa vracia k dávnym kamarátstvam, keď sa stretávajú pravidelne spolužiačky zo strednej, či vysokej školy. Alebo napríklad aj z bývalej práce a podobne. Tieto „babské zlety“ sú očividné a tak keď sa prejdeš väčším mestom podvečer, nájdeš takých čisto ženských partií viac. A vedia sa veru pekne odviazať. Ďalším krokom je potom dovolenka bez manžela a detí – napríklad pre nevyhnutné kúry v kúpeľoch alebo cesta k moru práve s kamarátkami. Uvidíš, aký je ten život pestrý. A ako rada sa budeš vracať k rodine, kde Ťa na oplátku zase radi uvidia. Držím palce.
Mohlo by vás zaujímať
Ako to vidí Karin:
Stela,
celkom chápem, že sa po rokoch, ktoré tráviš najmä pri obetavej starostlivosti o svoju rodinu a jej blaho, cítiš ako v klietke. A čím dlhšie v tom budeš pokračovať, tým horšie sa Ti bude presadzovať, že aj Ty by si mala mať nejaký svoj – aspoň trochu súkromný životný priestor. Je síce pekné, že Tvoj pracovne veľmi vyťažený manžel je najradšej doma potom, keď nemusí riešiť dôležité pracovné záležitosti, ale mal by si uvedomiť, že toto pre Teba naozaj nemôže byť celý oddych. Najmä nie vtedy, ak po celý ten čas, keď ste doma a spolu, zase obskakuješ všetkých a popri tom, že sa staráš o ich blaho, riešiš aj ostatné domáce povinnosti.
Viem, že si to možno teraz ani nebudeš vedieť predstaviť, ale pokús sa v čase, keď je manžel doma, „ukradnúť“ kúsok času iba pre seba. Napríklad na to, aby si sa vybrala na návštevu niekoho, na koho Ti neostáva čas, alebo kam sa s manželom a deťmi nikdy nedostaneš. Je v podstate jedno, či je to posedenie na kávičke s kamarátkou, návšteva výstavy, či kníhkiupectva, kde je také príjemné listovať si v knižkách, na ktoré si inak nevieme nájsť čas… Alebo si choď zaplávať alebo zacvičiť. Skrátka, rob niečo, po čom túžiš, alebo sa prihlás na nejaký kurz a uvidíš, ako Ťa to bude nabíjať radosťou a novou energiou a ako sa zase budeš domov tešiť. A všetky tie domáce povinnosti Ti pôjdu oveľa lepšie od ruky.
Ešte sa vrátim k tým spolužiakom, s ktorými si sa tak skvele zabávala. Aj to je fajn, že si sa po čase mohla zabaviť a skvele uvoľniť s ľuďmi, s ktorými si chodila do školy. Ale ver mi, že oni majú svoj život a Ty zase ten svoj. Niekedy sa môže stať, že zábava nám zachutí. Necháme sa strhnúť, ale treba vedieť zachovať mieru, aby sme sa vždy a s čistým svedomím mohli vrátiť späť do svojho sveta. Viem si celkom dobre predstaviť aj to, že sa Ti mohla hlava zatočiť, keď Ti spolužiaci lichotili a skladali komplimenty. Ale to by malo byť asi tak všetko.
Aj oni sa za tie roky určite zmenili a tým, čo sú teraz ešte slobodní, by sa možno celkom pozdával aj Tvoj spôsob života. Ibaže zatiaľ asi nenašli tú pravú, alebo toho pravého. Moja rada znie: Dohodni sa s manželom, že potrebuješ aj čas pre seb. Stráv ho tak, aby Ťa to napĺňalo radosťou a dobrým pocitom. Ak túžiš po hudbe a tanci, pokojne sa prihlás do tanečného kurzu, na Ballet Beautiful alebo na niečo podobné. Ak nemáš kamarátku, ktorá by tam s Tebou chcela chodiť, netráp sa. Určite si tam nájdeš nové kamarátky, ktoré budú mať podobné záujmy ako Ty a s ktorými Ti bude fajn.
