Ahojte,
mám 24 rokov a som celkom veselá a nekomplikovaná mladá baba, ktorá má rada život a užíva si ho plnými dúškami. V mojom prípade to znamená, že vo voľnom čase si vychutnávam príjemné a pekné veci, ktoré život ponúka. Nie, zatiaľ nie som vydatá, ale mám vážnu známosť – Martina, s ktorým už tri roky chodím. Zatiaľ spolu síce ešte nebývame, ale väčšinu voľného času trávime spolu – buď vo dvojici, alebo s našimi priateľmi, s ktorými podnikáme kopu skvelých akcií. A v tom je asi aj ten problém, ktorý ma trápi: Ani vlastne neviem, ako sa to stalo, ale jedného dňa sa udialo niečo, o čom by sa mi donedávna ani nesnívalo: Počas jednej spoločnej akcie, keď sme aj s priateľmi boli cez víkend na chate, kde sme sa skvele zabávali, sa mi priznal Alan, chlapec mojej kamarátky, že po mne strašne túži a že už to dokonca nejaký čas trvá – nemôže si vraj pomôcť, ale strašne ma chce…!!! Úplne mi to vyrazilo dych, pretože to prišlo celkom nečakane a navyše, stalo sa to tak, že ma prívalom svojej vášne prekvapil, keď som, nič netušiac, išla do kuchyne po nejaké veci. Nečakane sa pri mne objavil a skôr, než som stihla niečo namietať, zatiahol ma do kúpeľne a vášnivo ma pobozkal…! Ani som nestihla protestovať… Tak také niečo som nečakala… srdce sa mi rozbúchalo ako divé a rýchlo som sa mu vytrhla z objatia, ale vôbec som sa nedokázala spamätať z toho, čo sa stalo. Jasné, že sme vtedy na chate všetci trochu aj pili, ale opitý rozhodne nikto z nás nebol…
Napriek tomu, že z Alanovho nečakaného vyznania som spočiatku bola riadne zmätená a dosť dlho mi trvalo, kým som sa ako-tak spamätala, napokon som to prirátala momentálnej situácii, uvoľnenej zábave a určitej dávke alkoholu. Napokon, čo som aj mala robiť? Veď som také niečo absolútne nečakala…! Myslela som si, že to bol z jeho strany len taký chvíľkový ošiaľ a že na to zase zabudne – veď predsa chodí s mojou kamarátkou!!! Potom sme sa dlhší čas nevideli a zdalo sa, že moje úvahy boli správne, ale keď sme sa po čase opäť stretli, uvedomila som si, že v jeho správaní voči mne sa niečo zmenilo a že Alan sa na mňa pozerá úplne ináč ako predtým. Niekedy sa nám pohľady nečakane stretnú a ja presne viem, na čo myslí… niekedy ma tajne chytí za ruku, alebo sa ukradomky dotýka svojou nohou mojej nohy pod stolom, keď to nikto nevidí… je to veľmi nebezpečná hra, lebo ak by si to niekto všimol, asi by sa to len ťažko vysvetľovalo… A ja som zhrozená sama zo seba, že ma táto zvláštna hra začína vzrušovať… Prestávam sa vyznať v sebe samej – cítim, že to nie je správne, ale napriek tomu ma to aj vzrušuje. Nie, nechcem sa rozísť s Martinom, ani nechcem pokaziť vzťah mojej kamarátke – ale zdá sa, že na to by sme mali byť dvaja – a Alan túži po mne a všemožne mi to dáva najavo. Poradíte mi, čo by som mala robiť, aby som nič nepokazila – Martina mám naozaj rada, ale teraz sa už začínam báť seba samej, lebo cítim, že Alan mi nie je ľahostajný. A to ma desí, pretože keď mám Martina rada, asi by som takéto pocity nemala mať. Alebo je to normálne a treba to brať tak, že takéto veci sa jednoducho stávajú?
Viki
Woman radí:
V rubrike “Woman radí “na vaše otázky pravidelne budú reagovať Karin a Štefan. Keďže zvyčajne ide o medziľudské vzťahy, citové problémy, ale aj iné otázky intímnejšieho charakteru, s ktorými si neviete poradiť, možno vám pomôže, ak sa k vášmu problému vyjadrí žena i muž. Dúfame, že vám pomôžeme správne sa rozhodnúť…
Ako to vidí Štefan:
Milá Viki, je to dosť jednoduché. Pýtaš sa, čo máš robiť, aby si nikomu neublížila. Odpoveď je jasná –ak nechceš nikomu ublížiť, tak s tým okamžite prestaň. Daj jasne najavo, že síce Ti to je príjemné, ale svojho chlapca máš rada a nechceš sa naďalej hrať s ohňom. Ak budeš pokračovať, rátaj s následkami: Požiar môže vzplanúť v každom momente – máš mladé zdravé telo, užívaš si život… a je jasné a pochopiteľné, že Ťa ten mladý pekný fešák vzrušuje a Ty vzrušuješ jeho. Pokojne si to s ním rozdaj, ale počítaj s tým, že pokiaľ nie si dcéra veliteľa miestnej požiarnej jednotky, tak asi ten ničivý požiar nebude mať kto zahasiť… A ak by sa Vám to aj obom nááááááhodou prepieklo a tvárili by ste sa, že akoby nič, dostaneš sa do horiaceho pokryteckého kolotoča, z ktorého sa ťažko vystupuje…
Takže moja otázka znie: Viki, čo vlastne chceš? Hrať sa s ohňom? Ak áno, nenaťahuj to a vyspi sa s ním. Ale pamätaj, že to nie je o tom, že on Ťa chce! Ty nikomu predsa nedáš svoje telo len tak. Je to Tvoje rozhodnutie. Si dosť veľké dievča, aby si vedela, že za následky Tvojich činov nesieš zodpovednosť výlučne len Ty, tak sa nesopravedlňuj tým, že Ťa niekto chce…!
Stojí Ti strata trojročného vzťahu za pár chvíľ s iným chlapcom? Keď Ti ten Tvoj nestačí a nevyhovuje, tak sa s ním rozíď, ale nepodvádzaj! Na rovinu a zo srdca si to povedz najprv sama v sebe a následne aj s jedným, či druhým. A nezabudni užívať život. Tak, aby si sama so sebou bola spokojná a nemusela sa pred nikým hanbiť. Ani pred sebou.
Ako to vidí Karin:
Viki, myslím si, že to, čo sa s Tebou momentálne deje, môže súvisieť aj s tým, že s Martinom chodíte spolu už tri roky a možno ste si už tak trochu zovšedneli… Jeho blízkosť, dotyky a bozky už nie sú pre Teba také vzrušujúce ako vtedy, keď ste boli čerstvo zaľúbení. Na Martina si si zvykla ako na samozrejmú súčasť svojho života a som presvedčená o tom, že hlboko vo svojom vnútri určite ani teraz nepomýšľaš na to, že by si sa s ním chcela rozísť … Aspoň zatiaľ nie…To, že Ťa Alan vášnivo bozkával a všemožne Ti dáva najavo, ako veľmi po Tebe túži, ešte neznamená, že by Vám to klapalo… Keďže však o tom premýšľaš a priznávaš, že Ti Alan nie je ľahostajný a že Ťa pomyslenie na to, aké by to asi bolo s ním, vzrušuje, svedčí o tom, že Ti Martin už nestačí a že Váš vzťah sa asi dostáva do slepej uličky. Na druhej strane, chodíte spolu už dlho a v minulosti sa mnohí mladí ľudia po takejto dlhej známosti už brali. No a tí, ktorí sa po takejto dobe randenia nezosobášili a chodili spolu dlhšie, sa dosť často rozišli, alebo rozchádzali a znovu „dávali dokopy“. Samozrejme, dnes je to iné a mladí ľudia sa do sobáša nejako zvlášť nehrnú. Aj Ty si ešte mladučká a možno preto by bolo najlepšie, aby si ešte predtým, než sa rozhodneš, s kým budeš tráviť svoj život, mala možnosť spoznať viacerých mužov. Možno by si si úplne na začiatku svojho rozhodovania mala položiť otázku, že ak by si sa v tejto chvíli mala rozhodnúť buď pre Martina, alebo pre Alana – s tým, že tohto druhého už nikdy viac v živote neuvidíš – pre koho by si sa rozhodla? Rozhodla by si sa pre Martina, alebo pre Alana? Ak je to Martin, tak nepokúšaj osud a v hre s Alanom nepokračuj – hoci to môže byť veľmi vzrušujúce. Bolo by to však klamanie seba samej… Veď čo ak v budúcnosti príde ďalší takýto Alan a povie Ti, že nekonečne po Tebe túži a on Ti tiež nebude ľahostajný…? Znovu sa budeš hrať s ohňom? Iste, aj to sa dá, ale načo Ti je potom Martin? Aby to bolo nebezpečné? No a ak by si náhodou mala pocit, že svoj budúci život si vieš predstaviť skôr s Alanom ako s Martinom, potom sa s Martinom určite rozíď – nemalo by cenu klamať a podvádzať. A o strate kamarátkinej dôvery po tom, čo sa to prevalí, už ani nehovoriac! Asi Ti nemusím hovoriť, že by Ti nikdy neodpustila, keby ju Alan nechal kvôli Tebe. Ak je to však tak, že sila príťažlivosti medzi Alanom a Tebou je taká veľká, že jej nedokážete odolať, potom je asi zbytočné čokoľvek radiť, pretože sila vašej túžby a vášne bude mocnejšia ako ohľady na priateľov… Viki, veľmi Ti želám, aby si sa rozhodla správne!
