Čo je pre ženu najdôležitejšie?

Pre ženu je najdôležitejšie byť matkou, mať dobrý vzťah alebo napĺňať svoje poslanie?

Často sa stretávam s názorom žien alebo z článkov, ktoré tvrdia, že ženu robí ženou materstvo. To, že je matkou. Ďalšie tvrdia, že to najdôležitejšie v živote ženy je vzťah s mužom, možnosť starať sa o rodinu. O napĺňaní poslania ženy, pokiaľ sa to netýka vyššie uvedeného, sa veľmi nehovorí. O tom, že mužovo poslanie a ciele sú tie najdôležitejšie, sa hovorí a menej sa spomína vzťah.

Pre ženu

Znamená to, že pre ženu je úloha podporovať muža, mať deti a vzťah, a že je to viac, ako napĺňanie svojho poslania? Že žena žije len pre druhých a aby sa muž a deti mohli realizovať?

Čo potom, keď deti odrastú?

Mnoho žien mi bude oponovať, veď mať deti je poslanie. Áno, v niektorých prípadoch to tak naozaj je, no toto poslanie je len na určitý čas. A čo potom? Potom, keď deti odrastú a žijú svoj život, tak takáto žena už je zbytočná? Čo je potom pre ženu dôležité?

Dávnejšie som robil jednu súťaž a ženy dostali otázku: „Čo vás robí ženou?“ cca 95 % odpovedí bola „byť matkou“. Pre mňa osobne to bolo vcelku šokujúce. Naozaj bez detí nie je žena ženou? A čo ženy, ktoré nechcú alebo nemôžu mať deti? Ako sa vlastne majú zaradiť v tejto spoločnosti ak „nie sú ženami“, lebo nemajú deti?

Kde je vlastne skutočná hodnota ženy?

Stále viac si uvedomujeme, že hodnotu nám nemôže dať nič z vonku, tú môžeme získať len tým, že ju objavíme v sebe, no aj napriek tomu sa žena cíti ženou, len ak má dieťa. Môj názor je, že to nie je ani trochu v poriadku. Áno, chápem, že za to z veľkej časti môže historický vývoj, výchova, kolektívne vedomie a aj samotní muži, ktorí sa tak k ženám správajú. No stále netreba zabúdať na fakt, že každý má slobodnú vôľu a každý má právo a možnosť sa vymaniť z týchto vzorcov a začať žiť svoj život pre seba, a nie pre ostatných.

Môže mať žena svoje poslanie? Môže byť pre ženu najdôležitejšie?

Samozrejme, áno. Je pravda, že mnoho žien v rámci svojho poslania má aj materstvo a postaranie sa o deti. No nie všetky a nie celý život. Je to časť poslania na tejto zemi. Je dôležité odhaliť, čo je naše poslanie na to, aby sme mohli žiť naplnený a šťastný život bez pocitu prázdnoty a bez pocitu, že tu sme len pre ostatných a nežijeme svoj život. Cítiť naplnenie, šťastie, radosť a ďalšie skvelé emócie, ktoré máme zo svojho života, je na nezaplatenie. A to nehovorím o šťastí typu, „Ja som šťastná, keď je moje dieťa šťastné.“ Ak to od vás vaše dieťa skopíruje, čo stále robí, tak bude šťastné, len keď budete vy šťastná. A keďže čaká na vaše šťastie a vy na šťastie dieťaťa, tak sa spolu ocitnete v začarovanom kruhu čakania na to, ako sa cíti ten druhý, namiesto toho, aby sme robili a žili to, čo nás napĺňa a pri čom cítime šťastie a radosť.

Kedy sa žena cíti šťastná?

Pre spresnenie, ak je poslanie ženy v určitej perióde života dieťa, tak samotný fakt, že má dieťa, ju napĺňa a cíti sa šťastná. Nie z toho, keď je dieťa šťastné. Ale to, že ho priviedla na svet a môže ho podporovať na jeho ceste a sledovať jeho vývin s vedomím, že jej úloha nie je vlastniť ani pohltiť dieťa, ale byť mu tým najlepším vzorom, akým dokáže byť. Spraviť všetko pre to, aby sa stala tým najlepším človekom, akým môže, a aby to naučila aj svoje dieťa. Ste si teda isté, že je naozaj vaše poslanie mať dieťa? Je to pre ženu najdôležitejšie? Alebo je to súčasť vášho poslania, alebo je to dokonca len potreba z tlaku tejto spoločnosti a je ťažké priznať si, že je to náročné a nezvládate to tak ľahko, ako niektoré iné ženy, ktoré to absolútne napĺňa? A k tomu všetkému sa cítite zle, že vás to ťahá k niečomu inému?

Aj muži, aj ženy majú právo nasledovať svoje poslanie…

Už len priznanie si týchto faktov a uvedomenie si toho, ako to máte, môže výrazne pomôcť k zníženiu tlaku, ktorý si vytvárate a tým vám to dá priestor zmeniť priority a žiť naplnený život tak, ako je to pre vás správne.

Sme naozaj takí rozdielni, že muž má mať poslanie a nasledovať ho a cítiť naplnenie a žena sa má starať o to, aby sa mu to podarilo?  Alebo predsa len sme rovnakí a aj muži aj ženy majú právo nasledovať svoje poslanie, napĺňať a užívať si svoj život naplno?

Začnime hľadať to, čo nás spája

Prestaňme hľadať rozdiely medzi mužom a ženou a začnime hľadať to, čo nás spája. Vytvárajme partnerstvá, ktoré sú podporujúce pre poslanie a naplnenie ženy a rovnako aj muža, a podporujme sa v tom, aby sme to dosahovali spolu. Veď spolu ide všetko ľahšie a pokiaľ to dokážeme, tak zrazu bude dosť energie a priestoru postarať sa spolu a podporiť aj svoje deti bez toho, aby to šlo na úkor jedného z partnerov a bez toho, aby sa niekto musel obetovať.

miroslav@haranta.sk

Autor: Miroslav Haranta www.haranta.sk

Miroslav Haranta

Miroslav Haranta
Miroslav Haranta

Je terapeut, lektor a spisovateľ. Pracuje s klientmi na ich osobnom rozvoji a objavovaní samých seba, liečbe chorôb, strachov, odstraňovaní tráum a bolestí. Aby boli zmeny trvalé, pracuje s nimi najmä cez ich podvedomie, kde ich rôznymi nástrojmi zbavuje starých negatívnych a častokrát hlbokých presvedčení. Venuje sa problematike ženskej zraniteľnosti, vzťahov, výchove detí, ako viesť šťastný a naplnený život.

Prednáša na univerzitách, školách a konferenciách. Organizuje unikátne workshopy psychologickej typológie osobnosti pre širokú aj odbornú verejnosť – ENNEAGRAM, ktorý prináša zlepšenie  vzťahov, pohľad na zmysel života, seba, porozumenie a naplnený život. Je certifikovaným lektorom pre výučbu terapeutickej metódy ThetaHealing© na Slovensku aj v zahraničí.

V rámci firemného koučingu školí a prednáša na témy ako vedomá komunikácia, komunikačné  a manažérske zručnosti, hodnoty, vzťahy, práca s emóciami a emocionálnou inteligenciou, cielená motivácia, rast, otvorenie sa vlastnému potenciálu a ďalšie.

Zo svojich terapeutických a vlastných životných skúseností napísal knihu s názvom “Olívia, časť prvá” – o žene, jej vnútornom a myšlienkovom a emočnom prežívaní života. O limitoch, bolestiach, strachoch, či fóbiách, ktoré nám v živote tak veľmi ubližujú. Touto knihou pomáha čitateľovi odhaliť skryté nespracované spomienky a emócie.

Niekedy sa vás dotkne tak hlboko, že reakcia na knihu alebo postavu vyvolá hnev, odpor, odsúdenie. No v skutočnosti sa len dotkla nejakého ublíženia alebo problému, ktoré si držíte v sebe a nechcete priznať. Jediná možnosť, ako odhaliť, prečo sme mali takú reakciu, je pozrieť sa dostatočne hlboko do seba a odhaliť, prečo sa nás to dotklo a čo vyvolalo takú reakciu. Mnohokrát budete prekvapení, čo objavíte.

www.haranta.sk

www.haranta.sk