Ignorácia – nástroj na vytváranie bolesti

V partnerstve je táto metóda „mučenia“ používaná až príliš často, keď sa nám niečo nepáči, alebo nám niečo ublíži.

Ignorácia

Chceme byť vo vzťahu, kde nám partner vedome ubližuje?

Myslíme si, že vďaka ignorácii partner pochopí, ako nám nejaké jeho správanie alebo slová ublížili alebo stále ubližujú. Pravdou je, že to nepochopí. Pretože bolesť, ktorú tým vytvárame spôsobí, že partner sa snaží vyriešiť túto bolesť a to posledné, čím sa zaoberá, je príčina, prečo sme to začali robiť. Ignorácia je pre vzťah deštrukčná a čím dlhšie trvá, tým je to horšie. O to horšie, ak to robíme vedome, veď nech partner pocíti, aké to je. Sme presvedčení, že konáme správne, no neuvedomujeme si dôsledky. Ten najzávažnejší je, že namiesto toho, aby sme dávali lásku partnerovi, dávame mu bolesť. Chceme byť vo vzťahu, kde nám partner vedome ubližuje? Ak nie, tak prečo to my robíme?

Naozaj veríme, že to bude zvládať donekonečna a bude tolerovať a akceptovať, že mu ubližujeme? Mnohokrát veríme, že máme na to právo, že je to spravodlivé, pretože inak to nepochopí. Často počujem od svojich klientov, že to je dokonca potrebné k tomu, aby si partner uvedomil, čo spravil, lebo keď mu to hovoria, tak ich nepočúva.

Stávame sa sudcom a katom

Otázne je, akým spôsobom komunikujeme svojmu partnerovi fakt, že nám niečo ubližuje. Ak mu to vykričíme alebo zaútočíme z bolesti, ktorú práve cítime, tak nás nevie počúvať a pochopiť, lebo automaticky prejde do obrannej pozície a prestáva vnímať – vypína sa. A my útočíme, nesústredíme sa na seba a na to, že nás sa niečo dotklo a ublížilo nám. A nehľadáme spôsob ako to odkomunikovať tak, aby to bolo pochopené. Namiesto toho sa stávame sudcom a katom a začneme ubližovať partnerovi cez ignoráciu, lebo to si predsa zaslúži.

Nežijeme život toho druhého a nerozumieme jeho pohnútkam

Je veľký rozdiel medzi tým, keď nám ubližuje správanie nášho partnera, a medzi tým, keď sa my rozhodneme, že ho ideme vychovávať a ukazovať mu, aké to je a ako nás bolí jeho správanie, a vedome mu ubližujeme. Nie je nič horšie, ako vedome ubližovať. Nemáme právo súdiť, posudzovať a vykonávať rozsudky. Aj keď sme presvedčení, že my tomu všetkému rozumieme a máme všetky informácie, ktoré potrebujeme, nikdy to nie je tak a nikdy to tak ani nebude, pretože nežijeme život toho druhého a nerozumieme jeho pohnútkam. Nerozumieme, čo on potrebuje, nerozumieme, čo sú jeho bolesti a starosti, nerozumieme, aké má on hodnoty, strachy a presvedčenia a mnoho ďalšieho, o čom ani netušíme.

Čo ak partner nemá záujem zmeniť svoje správanie?

Partnerstvo, kde partnerovi vedome ubližujeme, by už nemalo byť partnerstvom. Ak lásku nahradí bolesť a manipulácia, to už nie je partnerstvo a je jedno, ako to budeme ospravedlňovať alebo obhajovať.

Ak nepoužívame ignoráciu, ale náš partner áno, je na nás, či mu odkomunikujeme ako nám to ubližuje a či to budeme trpieť, alebo povieme jasné nie. Stále máme svoju slobodnú voľbu a môžeme sa rozhodnúť, či v takom partnerstve ostaneme, pokiaľ náš partner nemá záujem zmeniť toto správanie.

Bez vedomej komunikácie partnerstvo nemá šancu rásť a rozvíjať sa

Či už sme na jednej alebo na druhej strane tohto správania, alebo na oboch,  veľmi dôležité je, aby sme to zastavili a začali komunikovať. Bez vedomej komunikácie partnerstvo nemá šancu rásť a rozvíjať sa. Je potrebné povedať partnerovi, ak  sa nás niečo dotkne alebo nás zabolí, no treba to vždy robiť s vedomím toho, že nám nechcel ublížiť, alebo že príčina toho, prečo sa nás to dotklo, je v nás.

Nie je správne používať ignoráciu a vedome ubližovať

Je to dôležité preto, aby sme nešli do útoku, no namiesto toho komunikovali svoje pocity a ako to vplýva na nás a ako sa pri tom cítime. Prirodzene, ak máme fungujúce partnerstvo a zvolíme cestu komunikácie s partnerom, tak zistíme, že náš partner nám nechcel ublížiť a pokúsi sa spraviť všetko pre to, aby sme spolu našli riešenie toho, aby nám to prestalo ubližovať. Ak náš partner aj naďalej robí to isté, tak buď sme to dostatočne nevysvetlili, alebo je mu ľahostajné, ako sa cítime. Čo je taktiež odpoveď na to, aké máme partnerstvo a či má zmysel si nechať v ňom ubližovať. V oboch prípadoch však nie je správne používať ignoráciu a vedome ubližovať.

Nech je to už akokoľvek, mali by sme sa vždy pozerať sami na seba, na to, ako sa my správame a na to, či vytvárame a rozdávame okolo seba lásku alebo bolesť.

Autor: Miroslav Haranta www.haranta.sk

Miroslav Haranta

Je terapeut, lektor a spisovateľ. Pracuje s klientmi na ich osobnom rozvoji a objavovaní samých seba, liečbe chorôb, strachov, odstraňovaní tráum a bolestí. Aby boli zmeny trvalé, pracuje s nimi najmä cez ich podvedomie, kde ich rôznymi nástrojmi zbavuje starých negatívnych a častokrát hlbokých presvedčení. Venuje sa problematike ženskej zraniteľnosti, vzťahov, výchove detí, ako viesť šťastný a naplnený život.

Miroslav Haranta
Miroslav Haranta

Prednáša na univerzitách, školách a konferenciách. Organizuje unikátne workshopy psychologickej typológie osobnosti pre širokú aj odbornú verejnosť – ENNEAGRAM, ktorý prináša zlepšenie  vzťahov, pohľad na zmysel života, seba, porozumenie a naplnený život. Je certifikovaným lektorom pre výučbu terapeutickej metódy ThetaHealing© na Slovensku aj v zahraničí.

V rámci firemného koučingu školí a prednáša na témy ako vedomá komunikácia, komunikačné  a manažérske zručnosti, hodnoty, vzťahy, práca s emóciami a emocionálnou inteligenciou, cielená motivácia, rast, otvorenie sa vlastnému potenciálu a ďalšie.

Zo svojich terapeutických a vlastných životných skúseností napísal knihu s názvom “Olívia, časť prvá” – o žene, jej vnútornom a myšlienkovom a emočnom prežívaní života. O limitoch, bolestiach, strachoch, či fóbiách, ktoré nám v živote tak veľmi ubližujú. Touto knihou pomáha čitateľovi odhaliť skryté nespracované spomienky a emócie.

Niekedy sa vás dotkne tak hlboko, že reakcia na knihu alebo postavu vyvolá hnev, odpor, odsúdenie. No v skutočnosti sa len dotkla nejakého ublíženia alebo problému, ktoré si držíte v sebe a nechcete priznať. Jediná možnosť, ako odhaliť, prečo sme mali takú reakciu, je pozrieť sa dostatočne hlboko do seba a odhaliť, prečo sa nás to dotklo a čo vyvolalo takú reakciu. Mnohokrát budete prekvapení, čo objavíte.

www.haranta.sk