Deti a blankytný Jadran-krásny a vysoko humánny projekt zorganizovalo a vyfinancovalo Občianske združenie „Nádej na život“ z Bratislavy tento rok už po jedenásty raz. (Prvá lastovička bola v roku 2002 a pri Jadrane v letovisku Neum v Bosne i Hercegovine bolo 16 ťažko postihnutých detí, z toho 6 na vozíčkoch zo Špeciálnych škôl na Opatovskej ul. v Košiciach).
Ozdravný pobyt v tomto roku pre 14 detí a mladých ľudí zo sociálne slabých rodín, ktorí prešli traumou onkologických ochorení a toho času sú dispenzárne sledovaní v detskom onkologickom centre v Košiciach, sa uskutočnil od 12. júna do 21. júna v malebnom letovisku Baško Polje na Makarskej riviére, na úpätí úžasného pohoria Biokovo, ktoré ako nádherný náhrdelník lemuje celé pobrežie strednej Dalmácie – pozdĺž celého pobrežia Makarskej riviéry. Jeho vrcholky a štíty, ktoré dosahujú výšku takmer 1800 m, sa kúpu v blankytnom Jadrane a vytvárajú úžasnú a jedinečnú nádheru, ktorej sa možno na svete nič nevyrovná. Lebo nikde na zemeguli hneď na brehu mora nenájdete takýto zázrak prírody. Okrem toho je tu nádherný píniový les, ktorý je najväčší na Jadrane a vytvára prírodný slnečník, ktorý deti chráni pred prudkým slniečkom a v tomto lese je učupený aj náš hotel Alem, kde sme na 10 dní mali prechodný domov a deti sa až k moru dostali v chládku týchto nádherných stromov.
A práve pre túto jedinenečnú nádheru sme sa sem aj my vrátili už po šiesty raz, aby sme ju dopriali deťom, ktoré v chlade nemocničných stien, bez slniečka, prežívajú ťažké chvíle zápasu so zákerným nepriateľom. Aj v tomto roku až 8 detí uvidelo blankytný Jadran po prvýkrát v živote a ich dojmy plné dojatia a radosti boli neopísateľné. Počasie nám počas celého pobytu veľmi prialo. Slniečko pripekalo, až na lejak na Brači, a more bolo úžasné. Hoci bol len začiatok sezóny, bolo aj veľmi teplé, takže od prvých chvíľ pobytu až do konca sa dalo kúpať. Deti žili „na plný plyn“, nechali sa hladiť morským vlnkám a štekliť lúčom slniečka, boli šťastné a využili každú minútku.
Nemohol chýbať ani celodenný výlet loďou „MARIN“ s kapitánom Jožkom Babičom na ostrov Brač do malebnej dedinky Povlja, ktorý sa stal už tradíciou a nemôže chýbať ani jeden rok a patrí neodmysliteľne ku koloritu ozdravného pobytu. Deň výletu bol nádherný obloha bez jediného mráčika a Jadran blankytný a hladký ako zrkadlo a v ňom sa kúpalo slniečko, ktoré poriadne pripekalo. Po príchode a prechádzke k miestnemu kostolíku, v ktorom je vzácna krstiteľnica zo 6. storočia, vraj najstaršia v Európe, sa niektorí šli okúpať a potom sme sa vrhli s veľkým apetítom na úžasnú grilovanú makrelu, ktorá má visačku super kvality. Je tá najfantastickejšie pripravená makrela na celom Jadrane a pripravil nám ju majster kuchár Zoran. Oblizovali sme si prsty od dobroty a zajedali ju s chlebíkom, ktorý chutil ako koláč a vynikajúcim šalátikom. Po fantastickom obede a pohladení chuťových kanálikov na uhasenie smädu výborne padlo domáce červené vínko a chladená voda, lebo slniečko neúprosne pálilo Ale od pevniny sa rýchlo blížili ťažké čierne mračná, Jadran stmavol a nebesá sa rozplakali – začal veľký lejak. Kým sme nastúpili na loď, sme poriadne premokli. Kapitán musel spustiť ochranné žalúzie, ale bol to úžasný zážitok, aký sme ešte doteraz nežažili, a atmosféra na lodi na spiatočnej plavbe na pevninu, napriek lejaku, bola výborná.
Posledný večer, ako je už tradíciou, sme pri úžasnom západe slnka zakotvili v kaviarni na brehu mora, kde sme zorganizovali rozlúčkový večierok, ktorý vyšiel tiež na výbornú. Píniovým lesíkom sa do neskorých večerných hodín ozývali veselé hlasy nás všetkých, lebo sme boli šťastní a dobre naladení, i keď nikto nespieval. Zavítala medzi nás aj naša delegátka z CK FIFO, pani Mária Vavreczká, ktorá sa o nás na pobytoch s láskou už päť rokov stará. Výborne nám všetkým chutila aj rozlúčková torta, ktorú venovalo naše združenie a upiekli ju šikovné ruky pani cukrárky z nášho hotela. Pripili sme si výborným červeným vínkom a neplnoletá mládež s ovocným džusom na šťastný pobyt aj na návrat.
„Šťastné srdcia a usmiate oči detí a mladých ľudí sú tým najkrajším poďakovaním a balzamom pre našu dušu. Sme veľmi radi, že sa nám túto krásnu myšlienku podarilo pretaviť na nádhernú realitu už po 10-ty raz a urobiť deti a mladých ľudí šťastnými. Pretože to, čo prežijú pri úžasnom blankytnom Jadrane, im nikto z ich srdiečok, očú a z ich dušičiek nevezme. Je a zostane to len a len ich“. tlmočila nám prezidentka Občianskeho združenia Ing. Anka Šalgovičová
Ľudskosť je rozmerom srdca. Presahuje priestor a čas. Je šťastím a zázračným darom, že stretávame ľudí ochotných pomôcť. Zo srdca preto ďakujeme našim partnerom a priateľom – spoločnosti TNT, Uniqa poisťovňa a.s, Nadácii ESET, Nadácii Tatra-banka, Magistrátu mesta Košice, spoločnosti A – Star s.r.o, Koft spol. s r.o., CK FIFO a všetkým ostatným, ktorí nám poskytli finančné zdroje, aby sme tento krásny vysokohumánny projekt mohli zrealizovať a sny mnohých detí a mladých ľudí premeniť na nádhernú skutočnosť. Drahí priatelia, patrí Vám vďaka detí, naša vďaka a naša hlboká úcta “
Jadran – nelúčime sa zbohom, ale do videnia o rok, v júni 2016.
Bude to 11. ročník onko-pobytov a bude pre deti ktoré prešli traumou onkologických ochorení a sú t.č. dispenzárne sledované na Klinike pediatrickej onkológie a hematológie v Banskej Bystrici.
Veríme že sa nám to podarí. Budeme snívať, lebo ľudia majú snívať a veríme že sa splní náš sen a my pomôžeme splniť sen mnohých detí a mladých ľudí, ktorí more ešte nevideli, ale aj tých, ktorí túto rozprávku mora už zažili.
Poznámka: celkovo to bude už 12.ročník – v roku 2002 sa pobytu zúčastnilo 16 ťažko postihnutých detí a mladých ľudí zo škôl na Opatovskej ul. v Košiciach.
Doteraz sa nám podarilo urobiť šťastnými spolu cca 200 detí.
Text: Ing. Anna Šalgovičová –
Foto: archív Občianskeho združenia “Nádej na život“
