Aj v dobe, keď je všetok text tlačený alebo na obrazovke?
Kým starší žiaci pochybujú, či má zmysel učiť sa Pytagorovu vetu, vybrané slová alebo chemické názvoslovie, mladší žiaci, ich rodičia a prípadne učitelia si kladú otázku z nadpisu. Aj keď väčšina dospelých dnes svoje texty ťuká do klávesníc, písanie perom nie je v porovnaní s prstokladom úplný prežitok. Výskumy nachádzajú stále nové a nové výhody, ktoré so sebou prináša písanie perom. Hovorí o nich aj detská psychologička Gabriela Cviková.
Ak máte dobrú pamäť alebo dieťa v škole, určite si pamätáte na tréning veľkých písaných písmen a na to, ako každé písmeno v riadku vyzeralo trochu inak. Podľa najnovších poznatkov to nie je vôbec na škodu. Opakovanie jedného písmena s drobnými variáciami cvičí mozog v rozpoznávaní jednotlivých písmen v akejkoľvek podobe. Môžete mať doktorský rukopis, trénovaný mozog v ňom vždy spozná platónsky ideálne písmená. To isté platí aj na zápis a rozpoznávanie čísel, znakov, ale aj hudobných nôt. Čítanie a písanie idú ruka v ruke a písanie ide s perom v ruke.
Následky kombinácie papier-pero-ruka-mozog siahajú ešte hlbšie. Detská psychologička Gabriela Cviková to vysvetľuje takto: „Plynulý pohyb píšucou rukou zapája do práce viac oblastí mozgu ako prstoklad. V laboratórnych skeneroch žiari mozog pri písaní rukou podstatne viac, než mozog niekoho, kto ťuká do klávesnice. Niet divu, prebieha tu naraz kontrola pohybu celej končatiny, tlaku pera na papier a zovretia ruky, zrakové rozpoznávanie už napísaného textu, premýšľanie nad tým, čo treba napísať ďalej. Celé sa to ešte zakončí rozpoznávaním vlastných chýb.“ Mnohé z týchto aktivít bude mozog využívať aj pri iných činnostiach, napríklad pri zaväzovaní šnúrok na topánkach, alebo pri jedení príborom. A ak si ich celoživotným opakovaním uloží hlboko do mozgu, má vyššiu šancu, že o ne nepríde vo vysokom veku, alebo pri chorobe. Na stránke www.ucimesapisat.sk nájdete cvičenia na rozvoj jemnej motoriky pre vaše deti a taktiež aj informácie, prečo by ste to nemali zanedbávať.
Najnovšie poznatky tiež naznačujú, že rozvoj motoriky má pozitívny vplyv na kognitívne schopnosti. Prieskumy v laboratóriách aj v školských laviciach v University of California v Los Angeles ukazujú, že žiaci, píšuci poznámky rukou majú lepšie známky než tí, ktorí používajú počítač. Nemusí to byť spôsobené len posilňovaním mozgu. Za lepším prospechom môže byť obyčajná nutnosť vydestilovať a zaznamenať z prednášky len kľúčové myšlienky, keďže jedno pero je pomalšie než desať prstov.
Gabriela Cviková odporúča začať trénovať rozvoj jemnej motoriky s dieťaťom čo najskôr. „Viaceré štúdie ukazujú, že čím skôr sa deti naučia držať ceruzku, tým majú vyššie šance na akademický úspech. Preto je dôležité, aby sa deti nehrali len s počítačmi a tabletmi, ale venovali čas aj kresleniu, plastelíne a vo vyššom veku písaniu. Rodičia im v tom môžu pomôcť správnym výberom písacích potrieb, ktoré sú ergonomicky tvarované pre správny úchop.“
Taký je aj štvorstupňový systém v Nemecku vyrobených písacích pomôcok griffix® od firmy Pelikan. Tieto pomôcky umožňujú deťom prejsť štyrmi stupňami citlivosti jemnej motoriky a druhov písania. Najmenšie deti začínajú voskovou farbičkou, neskôr prejdú na ceruzku, atramentový roller a nakoniec na klasické plniace pero. Všetky tieto pomôcky majú stále rovnakú formu, takže nenútia dieťa prispôsobovať sa novým nástrojom a hravou formou motivujú deti k správnemu úchopu – ak držia pero správne, usmieva sa na nich z pera smajlík.
Písanie perom totiž prináša ľahšie čítanie, lepšie známky, vyššiu kreativitu, vžité vybrané slová, pohybovú aktivitu, ktorá rozvíja jemnú motoriku a navyše núti dieťa spomaliť. Odpoveď na otázku, či má písanie rukou zmysel teda znie: To si píšte.
