Život v slovenskej kuchyni

Slováci sú dobrí hostitelia, no z návštevy majú obavy

Väčšina Slovákov sa na návštevu teší, no zároveň má aj rôzne obavy. Pozvať si k sebe domov návštevu je pre 75% Slovákov spojené s radom obáv. Mladšia generácia si robí starosti, či je ich domov dostatočne reprezentatívny, ženy sa strachujú, aby sa im podarilo jedlo a všetko stihli včas pripraviť. Podľa najnovšieho prieskumu Život v kuchyni spoločnosti IKEA pre 35% z nás návšteva síce znamená prácu navyše, napriek tomu si 4 z 10 Slovákov pozývajú návštevu k sebe domov aspoň raz mesačne. Zatiaľ čo prevažnej väčšine hostiteľov stačí, že hostia dorazia (89%), hostia sú o niečo náročnejší. Väčšina očakáva, že sa bude na návšteve cítiť ako doma, že sa o nich hostitelia budú starať, mať upratané a pripravené občerstvenie.
Ideálna kuchyňa je priestranná a moderná

slovenskej kuchyni

Kuchyňa je po obývačke najobľúbenejšou miestnosťou Slovákov. Obľubujeme ju predovšetkým pre spojenie s jedlom a varením a je vnímaná ako centrum diania. Až 63% Slovákov má kuchyňu podľa svojich predstáv, najspokojnejšia so svojou kuchyňou je strieborná generácia (veková kategória 59+). A čo Slovákom v kuchyni najviac chýba? Prijali by väčšiu kuchyňu s dostatočným úložným priestorom, lepším usporiadaním a modernejším vybavením. Až tretine chýba umývačka riadu, prípadne by ju potrebovali vymeniť za novú. Pri zariaďovaní kuchyne muži hľadajú inšpiráciu v rodinnom kruhu, predovšetkým u svojej partnerky, ženy si prezerajú časopisy a blogy na internete, zatiaľ čo mladí chodia po inšpiráciu aj do obchodných domov.
Varím, varíš, varíme … každý deň, nielen pre návštevy

slovenskej kuchyni

Slováci jedia radi doma, podľa prieskumu sa doma denne stravuje až 87%. Prevažná väčšina z nás varí teplé jedlá a to najmä preto, že si môžeme dať jedlo podľa svojich predstáv, jesť kvalitnejšie a navyše máme kontrolu nad tým, čo jeme. Raňajky i obedy prebiehajú tradične pri stole, najčastejšie v kuchyni. Miesto pre večeru je čím ďalej tým viac variabilné, až tretina Slovákov sa s večerou presúva do obývačky, na pohovku či do kresla k televízii.

„Na príklade s večerou vidíme, že nie je nutné, aby všetky jedlá prebiehali pri perfektne prestretom stole, dokonca k tomu mnohokrát nepotrebujeme ani stôl. Vidíme, že dochádza k značnému uvoľneniu stolovacích zvykov. Nikde nie je dané, že sa musí večerať pri stole, pokojne môžeme jesť na pohovke alebo na zemi pri konferenčnom stolíku. Najmä pre mladých ľudí je ďaleko dôležitejšie jesť s priateľmi než to, či majú dostatočne veľký stôl a dostatok stoličiek,“ dopĺňa Martin Vojtíšek.

slovenskej kuchyni

Slováci na návšteve

„Tri štvrtiny z nás majú z príchodu návštevy obavy. To môže hrať veľkú úlohu v tom, že si návštevy nepozývame často. Ukazuje sa, že na seba ako hostiteľa máme vysoké nároky, chceme sa ukázať v čo najlepšom svetle a splniť očakávania hostí. Keby sme z týchto nárokov zľavili a zapojili hostí do príprav a servírovania, mohli by sme si spoločne strávený čas s priateľmi ďaleko viac užiť,“ vysvetľuje Martin Vojtíšek, vedúci pre oblasť kuchýň IKEA Česká republika, Maďarsko a Slovensko. So stúpajúcim vekom ale obavy ustupujú.

slovenskej kuchyni

Na druhej strane, na návštevy sa aj tak tešíme a domácemu prostrediu dávame často prednosť. „Z nášho výskumu vyplynulo, že si 60% z nás pozýva návštevy domov najmä preto, že je tam väčší pokoj a viac ako polovica opýtaných uviedla, že sa cíti v domácom prostredí lepšie. Predovšetkým mladí ľudia oceňujú, že doma nie sú viazaní otváracími hodinami,“ dopĺňa Martin Vojtíšek.
Aj keď vyše polovica z nás tvrdí, že je normálne počas návštevy priložiť ruku k dielu a zapojiť sa do prípravy jedla, v skutočnosti očakávame, že sa o nás hostitelia budú starostlivo starať.

Umývať riad môže len rodina a najbližší priatelia

Slováci sa na svoju návštevu tešia, obavy sú až na druhom mieste. Medzi hlavné obavy patrí, aby sa podarilo jedlo, stihli sme navariť a upratať a aby sa u nás cítili hostia ako doma. S narastajúcim vekom však tieto obavy ustupujú.
Ako sme si s hostiteľom blízki spoznáme podľa toho, do čoho nás nechá zapojiť sa.
Z výskumu vyplynulo, že hostí najčastejšie necháme dolievať víno, utrieť poliaty stôl či pomôcť so servírovaním.
Naopak umyť špinavý riad, prípadne ho dať do umývačky, alebo utrieť poliatu podlahu necháme len rodinu a maximálne najbližších priateľov. Pre mladšiu generáciu je viac samozrejmé zapojiť najbližších priateľov do prípravy jedla alebo ich nechať vziať si jedlo z chladničky, naopak strieborná generácia (nad 59 rokov) by nerada videla, keby sa priatelia museli na návšteve sami obslúžiť a vybrať si občerstvenie z chladničky alebo im pomáhali s varením.

 

Najčastejšou návštevou je príbuzný v obývačke

4 z 10 Slovákov si k sebe pozývajú návštevu aspoň raz mesačne, mladí o niečo častejšie. Typickým dôvodom návštevy pre nás býva oslava alebo sviatky typu Vianoce a Veľká noc. Preto sú pre 66% opýtaných najčastejšou návštevou príbuzní, s ktorými sa počas týchto sviatkov stretávame. Mladí si k sebe domov pozývajú častejšie priateľov a známych, zatiaľ čo generácia nad 59 rokov najmä príbuzných a rodinu. Návštevy usadíme spravidla v obývacej izbe. „To môže súvisieť s tým, že iná miestnosť nie je dostatočne veľká. Zistili sme, že takmer 9 z 10 Slovákov túži po kuchyni, ktorá by bola dosť veľká na to, aby do nej vošli všetci členovia rodiny aj hostia. Priemerná slovenská kuchyňa má však rozlohu medzi 10 a 15 m2 a nedostatkom priestoru jej majiteľ trpí najviac,“ vysvetľuje Martin Vojtíšek.

slovenskej kuchyni

Ktoré prehrešky sú Slováci ochotní tolerovať

Jedlo je spoločenská udalosť, a preto je spájané s mnohými zvykmi i zlozvykmi. Za najväčší priestupok podľa výskumu považujeme znovu naservírovať hosťom jedlo, ktoré nám spadlo na zem. Ľudia nad 45 rokov sú vo všeobecnosti menej tolerantní k prehreškom, ako je napríklad začať jesť skôr ako ostatní alebo jedenie priamo z hrnca. Naopak, mladšia generácia a obyvatelia väčších miest si s tým toľko starostí nerobia. Mladší si pokojne dajú jedlo zakúpené vonku rovno z obalu alebo škatuľky, netrvajú na tom, aby bol riad umytý hneď po jedle.

Použiť jeden tanier na viacero chodov je ochotných tolerovať až 70% mladých a 67% dospelých ľudí žijúcich s deťmi. Osoby staršie ako 59 rokov naopak preferujú naložiť polievku a hlavné jedlo do samostatných tanierov.

Jesť hlavné jedlo iba s lyžicou je prijateľné pre vyše polovicu Slovákov. V tomto prípade sú benevolentnejší ľudia z menších obcí (59%) ako ľudia z miest (50%), ktorí sú naopak zhovievavejší pri väčšine ostatných zlozvykov.

Hoci je vylizovanie taniera po jedle vo všeobecnosti odmietané, za normálne ho považuje až 33% vysokoškolsky vzdelaných Slovákov.

Piť nápoj priamo z kartónového obalu považuje väčšina Slovákov za nevhodné, bez rozdielu veku či pohlavia (76%).

Čím nižší vek alebo čím vyššie vzdelanie, tým väčšia je záľuba v ujedávaní si počas prípravy jedla. Za úplne normálne to považuje 81% absolventov vysokej školy, zaujímavosťou je, že ani staršia generácia sa tomu nebráni (56%).

slovenskej kuchyni

V čom sa líšime od našich susedov?

Pre obyvateľov Maďarska je hlavným dôvodom pozvania návštevy domov fakt, že je to lacnejšie ako v reštauráciách (80%), zatiaľ čo pre Slovákov a Čechov to nehrá prím. Maďarský hostiteľ radšej ako slovenský či český prijme pomoc pri príprave jedla od svojich hostí (69%).

Slováci a Česi sú menej tolerantní pri prehreškoch v kuchyni. Maďari ich častejšie považujú za normálne. Najviac však nemajú radi, keď niekto začne jesť skôr ako ostatní, podobne ako my nestrpia servírovanie jedla, ktoré padlo na zem, a nepáči sa im ani oblizovanie noža (tento zlozvyk až tak nevadí Čechom). Česi považujú za veľký prehrešok jedenie priamo z hrncov – najviac to vadí ženám a staršej generácii. Viac ako polovica ľudí v Česku neumýva riad hneď po použití, na Slovensku tesne prevládajú tí, ktorí to za vhodné nepovažujú. Vo všeobecnosti platí, že prehrešky  sú väčšmi považované za normálne u mladých a ľudí z väčších miest.
Pri spoločnom jedle sa dá dobre porozprávať s Maďarmi. Práve oni sú viac spoločenskí (78%) v porovnaní so Slovákmi (50%) a Čechmi (46%).

slovenskej kuchyni

Najobľúbenejšou izbou pre Slovákov a Čechov je obývačka, po ktorej nasleduje kuchyňa, ktorú viac obľubujú Slováci (30%) ako Česi (22%). Maďari si zvolili úplne inú miestnosť – spálňu. Mať modernú kuchyňu je snom všetkých troch národov, avšak Maďarom vadí menej veľkosť kuchyne, ako nedostatok úložného priestoru.

Tento prieskum realizovala spoločnosť IKEA  v súvislosti s predstavením nového katalógu IKEA 2017, ktorý chce ľudí povzbudiť a inšpirovať k tomu, aby sa vzdali konvencií a pravidiel a vybrali si svoj vlastný spôsob varenia a stolovania.

Sledujte nás aj na sociálnych sieťach