Keď príde jar a Veľká noc

Všetko sa prebúdza k životu, príroda rozkvitá tými najkrajšími farbami, vzduch vonia a my aspoň na chvíľu uveríme, že možno všetko to skutočne krásne máme ešte pred sebou…!

jar a Veľká noc
https://www.shutterstock.com

Veľká noc

Príchod veľkonočných sviatkov sa u našich predkov snúbil s predstavami zo staroslovanského obdobia, podľa ktorých príchod nového obdobia, a teda novej jari a nového života, si vyžadoval čo najviac nového a čo najviac čistoty. Ak mali byť vykonávané sviatočné rituály úspešné, ľudia museli vyčistiť a vyzdobiť svoje príbytky, vyumývať riad, dôkladne sa poumývať a obliecť si nové šaty. Kým v stredomorských a maloázijských starovekých kultúrach sa sviatky jari spájali s predstavou o znovuzrodení významných božstiev, možno povedať, že predobrazom kresťanskej Veľkej noci, takej, akú ju dnes poznáme, boli starožidovské jarné sviatky Pésah, ktoré sa tiež konali po prvom splne Mesiaca, nasledujúcom po jarnej rovnodennosti.

Kvetná nedeľa a jej zvyky

Vŕbové konáriky – bahniatka

K symbolom veľkonočných sviatkov Slovanov, ale aj iných európskych národov, neodmysliteľne patrili zelené konáriky – bahniatka. Rozvíjajúce sa mladé vŕbové prútiky boli také obľúbené, že cirkev koncom 7. storočia zaviedla ich svätenie.

jar a Veľká noc
https://www.shutterstock.com

Ochrana pred búrkou

Bahniatka, ktoré kňaz vysvätil kadidlom, modlitbami a svätenou vodou, si ľudia po návrate z kostola zasúvali doma za rámiky obrazov alebo za hradu, aby bola ich domácnosť chránená pred búrkami a bleskami. Niekedy pri búrkach vložili vŕbový prútik aj do okna, alebo z neho kúsok odlomili a vhodili do okna.

Aby hrdlo nebolelo

V niektorých oblastiach mali vo zvyku vŕbovými púčikmi okiadzať chorého, ktorého bolelo hrdlo.

Vŕbové prútiky aj na hroboch

Aj v minulosti bol v niektorých častiach Slovenska zvyk, že ľudia išli na Kvetnú nedeľu z kostola rovno na cintorín a tam zapichli svojim mŕtvym zosnulým na hrob vŕbový prútik, pretože očakávali od nich pomoc, ktorá mala prispieť k úspešnému zvládnutiu jarných prác. Stromy i rastliny naši predkovia totiž považovali nielen za sprostredkovateľov medzi dušami zomretých a živými ľuďmi, ale aj za sídla duší.

Ďalšie zvyky

Na Kvetnú nedeľu nosievali matky malé deti do kostola, aby vraj začali skôr hovoriť, ľudia verili, že kým kňaz číta pašie, možno zistiť, kde na zemi sú zakopané poklady – prezrádzali sa vraj horiacimi plamienkami. Tradovalo sa, že ich treba pozbierať skôr, ako kňaz dočíta pašie, lebo plamienky aj s pokladmi sa stratia…
Ten, kto chcel byť zdravý, mal sa na Kvetnú nedeľu ráno umyť v potoku. Na západnom Slovensku zasa ženy zbierali rannú rosu a odkladali vo fľaštičkách na liečenie rôznych neduhov.

Zelený štvrtok

Umývanie a kúpanie bolo populárne počas celých veľkonočných sviatkov – na Zelený štvrtok, Veľký piatok a Bielu sobotu však malo mať najmä kozmetický alebo liečebný účinok.

jar a Veľká noc
https://www.shutterstock.com

Krásne  a zdravé vlasy

Ak dievčatá a mladé ženy chceli mať pekné husté a zdravé vlasy, po umytí si ich mali česať pod vŕbou a poprosiť ju, aby im dala vlasy. Chlapcom zase na Zelený štvrtok strihali vlasy, aby ich mali husté a aby im nešediveli.

Povinnosti gazdiniek

Na Zelený štvrtok, ešte pred východom slnka (alebo v niektorý z nasledujúcich dní), musela gazdiná vyumývať všetok riad a mimoriadnu pozornosť musela venovať nádobám na mlieko, aby jej kravy dobre dojili. Okrem toho, musela dôkladne vyzametať aj celý dom a vyniesť smeti von, aby sa v dome nedržal hmyz. Ak gazdiná chcela, aby sa do domu nedostali hlodavce, musela v tento deň zobrať do ruky zväzok kľúčov, hlasito nimi štrngať a obísť takto okolo celého domu. Inde zase triasli počas zvonenia stromy, aby sa urodilo veľa ovocia…

Varenie na Zelený štvrtok

Tí, ktorí chceli mať dobrú úrodu, mali v tento deň variť zeleninové jedlá. V niektorých oblastiach dokonca nosili do kostola posvätiť chren a koreňovú zeleninu, z ktorej potom varili polievku. Tam, kde už bolo teplejšie, varil sa špenát, šťaveľ a prívarok z lístkov mladej žihľavy.

Chcete mravce? Prinesú vám blahobyt!

Napriek tomu, že ľuďom sa dnes nepáči predstava, že by sa o svoj príbytok mali deliť s mravcami, v minulosti nosili mládenci vo vreci mravenisko aj s mravcami, ktoré potom šikovne vysypali do domu tomu, komu sa chceli zavďačiť. Do toho domu potom mali ľudia radi chodievať, dievčatá nemali mať núdzu o nápadníkov a celá domácnosť mala prosperovať…

Veľký piatok

Podľa starých predstáv našich predkov sa na Veľký piatok schádzali strigy a strigôni, aby škodili ľuďom. Zaujímavé je, že väčšinou ich záškodnícka činnosť mala byť zameraná voči dobytku, a preto aj natierali večer dvere stajní cesnakom, ktorý mal mať ochranný účinok. Ak sa stalo, že gazdiná už mala podozrenie, že jej kravám už nejaká striga počarila a že neprospievajú dobre a nedávajú dostatok mlieka, musela uviť venček zo šípových prútov a o polnoci cezeň precedila mlieko. Vo chvíli, keď začala gazdiná mlieko mútiť, privolala vraj bosorku, ktorá kravy odčarovala.

Ako odháňali krty?

V okolí Bratislavy vraj zapichli medzi lúky do zeme drevený hák, z ktorého zvesili šunku, pripravenú na Veľkú noc. Inde zapichli do zeme kosť z veľkonočnej šunky. Na Myjave chodil na Veľký piatok po lúkach gazda, ktorý si čižmy dôkladne namastil slaninou – aj toto vraj malo pôsobiť na odohnanie krtov. Inde zase behali po lúkach chlapci so zvoncami, aby krty vyplašili…

Nahý gazda vyháňal myši

Gazda, ktorý chcel ochrániť svoj príbytok pred hlodavcami, mal ísť na Veľký piatok ešte pred východom slnka nahý na potok, nabrať čo najkalnejšiu vodu a poliať ňou stodolu… No veru, musel to byť veľmi obetavý počin – veď na Veľkú noc býva ráno ešte riadna zima… 😛 

Kúzla pre vydajachtivé dievčatá

Dievčatá, ktoré sa chceli vydať, chodili vraj v okolí Nitry v noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok ku kaluži, do ktorej si ponárali svoje nahé zadočky. Pri tomto úkone prosili kalužu, aby im dala muža, lebo ak vraj nedá, prídu si takýto intímny kúpeľ zopakovať aj o rok! 🙂

Inde zase dievčatá hádzali na Veľký piatok do potoka malé jedľové vetvičky a pozerali sa, kam ich voda nesie. V prípade, že voda niesla vetvičky po prúde, znamenalo to, že budú mať ženícha z vlastnej obce. Ak vetvičku schytil vír a pobrala sa iným smerom, znamenalo to, že sa vydajú inam.

Zem sa v tento deň nesmie hýbať

Na Veľký piatok sa nič nesadilo, ani nesialo, pretože v tento deň sa nesmie zem hýbať. V tento deň sa však tradične štepili mladé stromčeky. Ak starší strom mával málo ovocia, odrezali mu v tento deň najvyšší konár. V tento deň sa vraj veľmi dobre hojili rany zvieratám, i poškodené miesta na rastlinách.

Biela sobota

Počas Bielej soboty sa v domácnostiach venovali najmä vareniu a pečeniu obradných jedál – príprava začala zvyčajne ešte v predošlý deň. Často sa pripravovalo bravčové mäso, niekde sa varila šunka, klobásy i huspenina. V mnohých oblastiach pripravovali jahňa, inde aj zajaca. Na západnom a strednom slovensku piekli vo forme plnku zo žemlí, vajec klobásy a jarných byliniek, ktorú volali „baránok“.

Gazdiné, ktoré piekli koláče z kysnutého cesta, si po jeho vymiesení neočistili ruky, ale vybehli do záhrady pohladkať stromy, ktoré mali po prvý raz zarodiť, alebo aj tie, ktoré mávali málo ovocia. K najstarším veľkonočným jedlám všade patria vajíčka. Zaujímavým zvykom, ktorý sa ešte v minulom storočí v mnohých častiach Slovenska dodržiaval, bolo roznecovanie nového ohňa starým, tradičným spôsobom, čiže kremeňom. Novým ohňom zapálili večnú lampu a veľkonočnú sviecu. Olejové lampy naplnili novým olejom a zvyšky starého oleja sa spálili pri kostole – ľudovo sa tento úkon nazýval pálenie Judáša.

Veľkonočná nedeľa

Na Veľkonočnú nedeľu bolo zaužívané svätenie jedál v kostole. Tento zaujímavý a pekný zvyk zvyk sa na mnohých miestach Slovenska uchoval až dodnes. Avšak aj na miestach, kde svätenie jedál nepoznali, zvyčajne väčšinu veľkonočných lahôdok konzumovali až v nedeľu na obed. Z kostola sa každý ponáhľal domov, pretože ako šikovne prišiel domov, tak dobre sa mu malo dariť pri žatve. Ak by náhodou niekto cestou domov z kostola s jedlom spadol, malo to veštiť nejakú škodu, ktorá ho mohla postihnúť.

jar a Veľká noc
https://www.shutterstock.com

Doma bol stôl prikrytý bielym obrusom a gazdiná musela mať všetko pripravené tak, aby počas jedla nemusela vstávať od stola. Niekde dávali pod stôl slamu, aby im narástlo pekné obilie. Prvé jedlo, ktoré sa zvyklo jesť, bolo vo väčšine prípadov uvarené vajíčko, ktoré malo mať tajomnú moc – gazda ho rozdelil medzi všetkých spolustolovníkov a toto malo zaručiť ochranu pred zlými duchmi a zlými vecami, Stačilo si vraj spomenúť, s kým človek, ktorého mátalo, toto veľkonočné vajíčko jedol a zlé sily vraj nad ním stratili moc…

Veľkonočný pondelok

Tento deň sa v slovenských končinách neodmysliteľne spája so šibačkami a oblievačkami, a to rovnako v minulosti, ako i dnes. Na rozdiel od minulosti, keď oblievačka bola naozaj výdatná a v niektorých oblastiach skutočne nemala konca – kraja, v súčasnosti poznáme jej miernejšie formy – aj tu však môžeme zažiť výnimky a znenazdajky pocítiť poriadne studený príval vody od horlivých šibačov, ktorí chcú ostať verní tradíciám.

Šibalo a oblievalo sa ostošesť

Zatiaľ čo v súčasnosti sa šibačka a oblievačka presunula predovšetkým na Veľkonočný pondelok, ešte začiatkom minulého storočia v niektorých obciach chodievali šibať menší chlapci na Veľkonočnú nedeľu. Za odmenu dostali vajíčko. Dospelí muži sedeli vtedy radšej doma, pretože ktorákoľvek žena, ktorá ich vonku stretla, mala právo vyšľahať ich korbáčom.

Na Veľkonočný pondelok zase chlapci šibali dievčatá a v utorok ráno, v niektorých častiach Slovenska, zase dievčatá oblievali chlapcov. Niekde zase začínala oblievačka už v nedeľu popoludní a končila sa v pondelok nadránom – to však iba preto, aby mládež znovu nabrala síl a oblievačka znovu pokračovala ešte toho istého dňa popoludní. Za šibačku a oblievačku dostávali odmenu – vajíčka, koláče a pohostenie. Zvyky boli rôzne – v niektorých oblastiach sa šibalo, inde iba oblievalo, alebo sa aj šibalo, aj oblievalo.  A oblievalo sa naozaj veľmi hojne – neraz aj ponáraním dievčat do studenej vody v potoku, alebo oblievaním vedrami…! V okolí Považskej Bystrice bola síce zaužívaná šibačka aj oblievačka, ale mládenci zvyčajne nechodili po domoch, ale striehli na dievčatá na ulici. V takomto duchu sa oblievačka neraz natiahla aj na týždeň…!

Šibačka a kúpačka na striedačku

Na Orave bolo zvykom, že ženy kúpali v nedeľu mužov, v pondelok muži kúpali ženy, no a v utorok zase ženy a dievčatá mužov šibali – skrátka, iný kraj – iný mrav. V niektorých častiach Slovenska mládenci mali na Veľkonočný pondelok doslova „vajíčkovú žatvu“, pretože počet vyšibaných vajíčok vyjadroval kvalitu vzťahu medzi ním a dievčaťom, prípadne vzťahy medzi rodinami. Vítaný šibač neraz dostal aj 25 vajec! Sympatické však bolo, že v niektorých obciach bolo zvykom aj to, aby darček dostalo dievča od kúpača – býval to medovník, cukríky alebo šatka.

jar a Veľká noc
https://www.shutterstock.com

Dnes má už šibačka aj oblievačka modernejší ráz a niektoré dievčatá a ženy už o šibačov, či oblievačov nestoja, prípadne radšej na Veľkonočný pondelok ani nie sú doma, aby ich nikto neoblial a nenarobil im doma mokrú pohromu. Tradície však prežívajú a mnohé z tých, na ktoré sa už takmer zabudlo, znova ožívajú a dávajú nášmu modernému bytiu úplne nový rozmer. V každom prípade, tieto sviatky so svojou neopakovateľnou  atmosférou sú nádhernou príležitosťou na to, aby sme strávili príjemný čas so svojimi blízkymi, potešili sa z prichádzajúcej jari a naplno pocítili prílev novej energie!