Obchody s čačkami nevymysleli pre mňa
Ukáž sa! – to je názov grantového programu Nadácie Slovenského olympijského výboru. Ambasádormi tohoročného grantového programu Ukáž sa! sú Dominik Graňák, Richard Nagy a Petra Vlhová, ktorá je naša úspešná zjazdová lyžiarka. V roku 2014 sa stala juniorskou majsterkou sveta v slalome. Svoje prvé víťazstvo vo Svetovom pohári získala 13. decembra 2015 vo švédskom Åre v slalome. Vo februári 2017 v tímovej súťaži vo švajčiarskom St. Moritz v družstve s Veronikou Velez-Zuzulovou, Andreasom Žampom a Matejom Falatom získala striebornú medailu.
S akými pocitmi ste prijali pozvanie byť ambasádorkou projektu Ukáž sa!?
Veľmi si vážim, že môžem pomôcť mladým ľuďom, mladým talentom. Zároveň si spomínam, aké to bolo ťažké v mojom mladom veku, financie sú veľmi potrebné, bez finančných prostriedkov mojich rodičov by som určite nebola tam, kde som. Vítam podobné aktivity, ktoré pomáhajú mladým športovcom rozbiehať kariéru a verím, že časom budú aj naši kamaráti a budeme sa stretávať na športoviskách, či na podobných akciách ako je dnes. Celé je to veľmi dobrá myšlienka a uvidíme, ako to pôjde ďalej.
Hovoríte „v mladom veku“ sama ste mladučká…
Som mladá, ale hovorím o veku, keď som začínala a nemala ešte žiadne výsledky, keby vtedy naozaj rodičia nestáli pri mne, asi by sme tu dnes neboli a nerobili rozhovor. Podobné projekty sú veľmi dobré a treba ich čoraz viac, aby sme pomohli mladým talentom.
Nepochybné je, že talent máte, bolo odmalička u vás jasné, že budete lyžiarka, alebo sa to postupne kryštalizovalo, vyvíjalo?
Odmalička ma to veľmi bavilo, takmer každý pretek, ktorého som sa zúčastnila, som vyhrávala, išlo to, mala som ambície a hlavne chuť vyhrávať (úsmev). Veľmi dôležitý moment je, že rodičia mi verili, som im za to nesmierne vďačná, je to celé veľmi pekné a verím, že to bude len lepšie a lepšie.
Je máj, snehu niet, čo vás teraz čaká?
Už tri týždne trénujem kondične s mojím trénerom, začiatkom júna odchádzam trénovať na sneh do Talianska.
Máte vôbec obdobie pokoja, času pre seba?
Hneď po sezóne, väčšinou je to mesiac apríl.
Ako ste prežili ten, čo nedávno skončil?
Nad knihami, študujem hotelový manažment a marketing, tento rok maturujem, takže je čo robiť (úsmev). Okrem toho sa snažím robiť aj iné športy, ktoré mám rada a cez sezónu nie je na ne veľa času.
Napríklad?
Jazdím na motorke, skialpujem, skrátka športy, ktoré v zime nemôžem robiť.
Motorku – ako ju vnímajú tréner a rodičia?
Tréner veľmi dobre, pretože jazdou na motorke pracujem s celým telom, je to skvelé na udržiavanie a trénovanie stability. Rodičia to, samozrejme, znášajú trošku horšie, ale musia sa s tým vysporiadať. Jazdím na „crosske“ v teréne, mimo komunikácií. Cestnú motorku by som nikdy nekúpila.
Myslíte si, že sa budete niekedy venovať hoteliérstvu, a prečo práve táto škola?
Keď som sa rozhodovala, v tom veku mi to bolo úplne jedno, videla som len lyžovanie, ale na strane druhej som vedela, že lyžovať nebudem večne a školu určite nejakú treba. Vyriešila to za mňa mamina a som vďačná, že som práve na tejto škole, naozaj v tomto momente netuším, čomu sa raz budem venovať a mám dosť času sa tým zaoberať. Jediné, čo ma teraz naozaj zaujíma, je šport a lyžovanie – a čo bude, uvidíme.
Uvažujete aj nad pozíciou trénerky?
Toto naozaj teraz neriešim, mám nejaké zadné dvierka, ale času je naozaj dosť na podobné úvahy.
Ste mladá dáma, cestujete po svete, nakuknete aj do obchodov a ak áno – čo to je? Šaty, kabelky, topánky, parfumy?
Fú, toto nevymysleli pre mňa! Keď idem do obchodu, som tam veľmi krátko (smiech). Času mám málo a nebaví ma naozaj tráviť ho tak, že hodiny sa budem potulovať po obchodoch. Toto naozaj nie je moja parketa. Kúpila som si motorku, z tej sa teším, som na adrenalínové športy a venujem čas tomu, prípadne obchodom so športovým výstrojom.
Na záver – čo by ste odkázali mladým nádejným športovcom, ktorí sa budú uchádzať o grand Slovenského olympijského výboru?
Ak sa na šport dajú, akýkoľvek, nech pri ňom vydržia čo najdlhšie. Šport je veľmi dobrá cesta, a mne ukázal mnoho možností, kus sveta, aj zaujímavých ľudí som postretala.
Text a foto: Anna Ölvecká, www.petravlhova.sk
