SPÄŤ
Ezoterika

Žijeme len raz, alebo sme nesmrteľní?

Od: Jana Vančová 15.4.2018
1 Hviezda2 Hviezdy3 Hviezdy4 Hviezdy5 Hviezd Ohodnoťte článok
Loading...

Jestvuje život po živote?

O smrti ľudia neradi hovoria. Väčšina z nás, hoci to nie vždy priznáva, sa smrti bojí. Napriek tomu by sme radi vedeli,  čo sa s nami po poslednom vydýchnutí udeje. Je to naozaj  definitívny koniec života, alebo naša duša žije ďalej niekde v inej dimenzii? 

Žijeme len raz

Východné náboženstvá a filozofie, najmä  hinduizmus, veria v reinkarnáciu, čiže znovuzrodenie. Podľa nej pri smrti človeka umiera len jeho  fyzické telo, no duša žije ďalej a neskôr sa opäť narodí ako celkom iný človek a prežíva ďalší život od narodenia až po smrť. Na svoje predchádzajúce životy si väčšinou nepamätá, no  jeho duša si  zachováva všetky vlastnosti, myšlienky a skutky zo svojich predchádzajúcich životov. Každý človek má svoj osud, takzvanú karmu, ktorá predurčuje jeho život. Jednoducho povedané: „Čo si zaseje, to si zožne“. Duša sa vraj prevteľuje do ďalšieho tela až dovtedy, kým sa nedostane  na požadovanú duchovnú úroveň. Potom  už môže  natrvalo zostať v nebeskom prostredí.

Zástancovia reinkarnácie práve putovaním duší vysvetľujú  napríklad inak nespravodlivú smrť malých nevinných detí, či narodenie sa s telesným postihnutím. Títo tvrdia, že ak  v predošlom živote človek niekoho svojou bezohľadnosťou zmrzačil,  musí si uvedomiť, čo  spôsobil, a tak vo svojej  ďalšej existencii bude sám prežívať život mrzáka. Do rôznych podmienok a v rôznych znameniach sa duša rodí však aj preto, aby sa mohla  rozvíjať a poznávať  život z rôznych uhlov pohľadu. Človek teda netrpí len kvôli tomu, čo urobil v minulých životoch, ale aj preto, že ešte stále má vlastnosti, ktoré nie sú v súlade so zákonmi života. Skúškami osudu sám musí prísť na to, čo je správne a podstatné v živote človeka.

Koľký život žijeme?

Myšlienka znovuzrodenia je dnes najmä v USA veľmi populárna. Veľkými zástancami reinkarnácie sú vyznávači hnutia New Age, kabaly a tiež scientologická cirkev. Teóriu reinkarnácie a  karmy spropagoval medzi širokou verejnosťou aj slávny americký jasnovidec,  mystik a duchovný liečiteľ  Edgar Cayce.

Napriek tomu, mnohí uznávaní učenci považujú  učenie o reinkarnácii za šarlatánstvo. No sú tu ďalší, ktorí priniesli dôkazy o  znovuzrodeniach ľudskej duše. Dokonca aj niektorí ľudia tvrdia, že sa dokážu  rozpamätať na svoje minulé životy. Či už spontánne, alebo pomocou takzvanej  regresnej  metódy. Napríklad slávny americký generál v druhej svetovej vojne, Patton, tvrdil, že bol v minulom živote slávny kartáginský vojvodca Hannibal.

Jeden z najznámejších obhajcov reinkarnácie, profesor Ian Stevencon, vyše štyridsať rokov skúmal stovky detí, ktoré dostal v hypnóze do ich minulých životov, podrobne zdokumentoval  ich odpovede v hypnotickom stave a následne pátral po zomrelej osobe, s ktorou sa dieťa identifikovalo. Overoval udalosti z jej života, pomocou chorobopisov a pitevných záznamov porovnával materské znamienka,  vrodené chyby či zranenia a jazvy. Jeden z hypnotizovaných  chlapcov napríklad tvrdil, že bol v predchádzajúcom živote mechanikom  a ako 25-ročného  ho na pobrežnej ceste usmrtilo rýchlo idúce auto. Opísal presné miesto zrážky i meno  šoféra, poznal mená svojich vtedajších rodičov, súrodencov a priateľov. Všetci menovaní neskôr Stevensonovi potvrdili, že tento mladík naozaj žil a zabil sa niekoľko rokov pred narodením hypnotizovaného chlapca.  Pritom medzi oboma neexistovala  žiadna spojitosť či príbuzenstvo a chlapec sa narodil a žil celkom na inom mieste.

Správy z druhého sveta

O existencii ďalšieho života duše po smrti  presvedčil v minulom storočí aj mnohých zarytých skeptikov Američan Arthur Ford. Tvrdil, že dostal do vienka výnimočné schopnosti, ktoré sa mu cieľavedomým sústavným duchovným cvičením a štúdiom podarilo rozvinúť do mimoriadnych rozmerov.

Na svojich seansách ako médium sprostredkoval v tranze stovky kontaktov s dušami zo záhrobia, keď vraj jeho prostredníctvom hovoril v mene mŕtvych duch menom Fletcher. Všetky tieto výpovede sa zaznamenávali najprv  stenograficky a neskôr nahrávali na magnetofónovú pásku.  Výber z nich vydal Ford aj knižne. Jeho kniha Správy z druhého sveta sa stala bestsellerom v každej krajine, kde vyšla. Opisuje v nej napríklad výpoveď istej  Edny Davenportovej, ktorá sa  v októbri 1965, tri mesiace po manželovej smrti, zúčastnila na seanse A. Forda.

Všetko, čo tam odznelo, si zapísala. „Prihlásil sa Fletcher, pozdravil, potom mi povedal, že je tu muž, ktorý so mnou žil a volá sa Budd. Fletcher mi oznámil, že Budd hneď po smrti spoznal, kam prišiel, lebo sa tam stretol s bratom, ktorý zomrel dva roky pre ním. Spomenul ešte pár epizód z nášho manželstva a poprosil ma, aby som nechodila v čiernom, pretože nie je mŕtvy. Povedal: „ Žijem si tu šťastne a spokojne. Na zemi som len vegetoval ako invalid. Som pri tebe každú noc, dokonca častejšie, ako počas nášho spoločného života. Tu nejestvujú zatvorené dvere.“

Iná účastníčka seanse A. Forda, Vera Andersonová, opísala výpoveď ducha Fletchera takto: Najprv mi oznámil, že som sa narodila v Rusku, môj otec padol ako cársky kavalerista a moja matka spáchala samovraždu. Matka mi cez Fletchera odkázala: „Neprišla som do neba, ani do pekla. Len som opustila svoje telo, prestala som cítiť strach, hnev a nenávisť, pretože to všetko sú nedostatky pozemšťanov.

Očakával ma moja mama a brat Alexander, ktorého počas revolúcie zavraždili. Nechali ma trochu si pospať, potom som si  uvedomila  že mám úplne slobodné telo. Nemaj strach, Boh ti žehná a ja som stále pri tebe. Teraz už vieš, že všetko to smutné z pozemského života ťa opustí spolu s telom. Mozog je len vysielač a prijímač, nič iné, len prístroj…“

Podstatné nie je to, čo máme, ale  čo sme…

Ťažko posúdiť, či sú práve takéto svedectvá zo záhrobia dôkazom o prevteľovaní duše. Prinajmenšom však poukazujú na to,  čo tvrdia všetky veľké náboženstvá –  že majetok, úcta či sláva nie sú v posmrtnom živote vôbec dôležité.  Tu platí len to, čo sme, nie to, čo vlastníme. Svetské radosti a potešenia nikdy nemôžu priniesť  trvalé šťastie a pokoj. Podľa učenia o reinkarnácii, duša  po mnohých zrodeniach nakoniec  prestane túžiť po pôžitkoch tohto sveta, začne hľadať vyššie formy šťastia, dosiahnuteľné len cez duchovnú skúsenosť,  uvedomí  si svoju božskú povahu, a tak dosiahne spásu. Vtedy sa cyklus reinkarnácií ukončí a  bytosť sa už znovu nezrodí. Viera v reinkarnáciu  vedie človeka k zodpovednosti za svoj život.

Myšlienka o pokračovaní života i po smrti má určite v sebe pozitívne posolstvo, či už v zodpovednejšom prístupe k životu a svojim rozhodnutiam, alebo aj v prístupe k fenoménu smrti. Viera, že ľudská duša je nesmrteľná a žije ďalej aj po smrti človeka vo vyšších duchovných svetoch, zmierňuje  pozostalým bolesť nad stratou svojich blízkych a nám všetkým pomáha zbaviť sa strachu zo smrti.

Martina Hanzelová 

womangalérie VŠETKY