Muži majú radi svoje rituály, vychodené chodníčky, z ktorých netreba odbočovať do neznáma… a ak sú k tomu z akýchkoľvek dôvodov prinútení, strácajú sa a s tvrdohlavou zaťatosťou sa chcú vrátiť tam, kde to poznajú. „Lenže život nie je o vychodených známych cestičkách. Ustavične prináša čosi nové, nepoznané… a nikdy sa ťa nepýta, či o to stojíš.“
Presne taký je nový príbeh najúspešnejšej slovenskej autorky Táni Keleovej-Vasilkovej s názvom Čo to bude? Presne túto otázku kladie hlavná hrdinka Jana svojim zákazníčkam deň čo deň. Pracuje v kaderníctve, jej dcéra Zorka v kozmetickom salóne. Žijú vo svete bez mužov, ich dni sú naplnené pohodou, vzájomnou láskou a priateľstvom. A tiež snami, ktoré nie vždy vyslovujú nahlas. Po smrti Janinej milovanej sestry Márie sa však všetko zmení…
„Človek si myslí, koľko má času, ale… nie je to tak. Nikdy nevieš, čo sa stane,“ tvrdí Peter, jedna z postáv novinky. Príbeh sa začína pohrebom jeho manželky Márie, s ktorou má malú dcérku Sáru a množstvo nedokončených plánov a nesplnených snov. Je zničený, chodí ako bez duše, nedokáže sa o seba ani poriadne postarať. Jana preto navrhne, aby sa Peter s trojročnou Sárkou k nej nasťahovali. Dočasne, kým sa nepozviecha.
Jana žije s dcérou Zorkou v maličkom byte, no i tak sa tam nájde miesto pre švagra a milovanú neter. Vtedy ešte netušia ako sa ich životy od základu zmenia… Janine túžby prekryla bolesť za sestrou, ktorú milovala obdivovala. Vždy vraj videla svet a ľudí naokolo v krajších farbách…pretože ho taký chcela vidieť. „Ľahšie sa jej v ňom potom dýchalo,“ dodáva Jana.
Pomôcť švagrovi s dcérkou považovala za povinnosť, i radosť a tak sa jej zabehaný rytmus dní zo dňa na deň zmenil. Starala sa o malé dievčatko i zúfalého otca. Ešte pred niekoľkými dňami sa mohla po práci túlať uličkami mesta, zájsť si s priateľkou do obľúbenej kaviarničky, doma si napustiť vaňu a potom si trebárs aj do polnoci čítať… alebo sa zhovárať so Zorkou, či si pozrieť dajaký film. Teraz na nič z toho nemá čas. Nič z toho ani nie je dôležité. Dôležitá je spokojnosť malej Sáry a tiež skutočnosť, aby jej domácnosť, ktorá sa nečakane rozrástla o dvoch členov, fungovala tak, ako má…
No ani Jana, ani jej dcéra Zorka netušia, že toto všetko je len začiatok…
„Ako zväčša, aj tentoraz som dlho rozmýšľala nad názvom knihy – jednoducho mi nič nenapadalo,“ vysvetľuje vznik názvu a obálky Táňa Keleová-Vasilková. „vymyslel manžel a ja mu týmto spôsobom ďakujem. Aj gaštany na obálke bol jeho nápad! Spolu sme ich nazbierali, spolu sme vybrali finálne gaštany: ja som len stláčala spúšť fotoaparátu. Nafotila som vari stovku gaštanov! Tieto vyhrali.“
