Nový román o M.R.Štefánikovi

Najväčšie tajomstvá spojené so Štefánikom a jeho dobou.

* Stál za jeho smrťou Beneš?
* Bol Štefánik slobodomurár?
* Kto v skutočnosti vyhlásil Česko-Slovenskú republiku?
* Bol viac čechoslovakistom alebo Slovákom?
* Čím imponoval ženám a prečo sa neoženil?

V knihe Prebijemsa! Štefánik z pera Jozefa Banáša sa dozviete aj to, akýsvetový rekord vytvoril a či sa stretol s Dubčekom. Prečítate si, o čom hovoril s Tolstým a prečo necestoval Titanicom, hoci to bolo v pláne, dozviete sa ostratenom zlatom poklade ruského cára aj o tom, prečo nemecké tajné služby financovali ruských boľševikov.

Pozrite si reportáž z krstu knihy:

Knihou o najvýznamnejšom Slovákovi Prebijemsa! Štefánik som chcel vzbudiť emócie, ale emócie pozitívne, emócie lásky a príkladu,“vysvetľuje Banáš. „Štefánik si zaslúži, aby sme ho milovali. So všetkými jeho slabosťami a pochybnosťami. Mal ich dosť, ale dokázal ich prekonať.
Dokázal do bodky naplniť antickú múdrosť: Per aspera ad astra – cez prekážky ku hviezdam. Alebo ako on vravieval: Rastúcimi prekážkami rastie moja energia na ich prekonávanie. Stal sa hrdinom nie vďaka svojej smrti, ale vďaka svojmu životu…“

Vypočujte si úryvok.
Z knihy číta Boris Farkaš
:

Úryvok z knihy Prebijem sa! Štefánik, číta Boris Farkaš

Štefánik bol podľa Banáša príkladný slovenský vlastenec, zároveň Európan a francúzsky občan. Bol vyhľadávaný spoločník, vynikajúci rozprávač a dokonca kúzelník. „Pritom si musíte uvedomiť, že mal 162 cm, bol plešatý od svojich 30 rokov, tvár mal dosť poznačenú od kiahní, ale ženy i muži ho milovali, lebo vedel spoločnosť upútať,“ dodáva Jozef Banáš.

Prečítajte si úryvok z knihy:

Keď zaklopal na dvere s prostou menovkouTomáš Garrigue Masaryk mierne sa mu potili dlane. Po prvýkrát v živote sastretne s človekom, ktorý je pre neho stelesnením cnosti a pravdy, s človekom,ktorého považoval za pokračovateľa svojho idolu – Jana Husa. Namiesto zvolania„ďalej“ sa dvere otvorili a v nich stál doširoka usmiaty chlapík s briadkou,mohutnými fúzmi, ostrým pohľadom a orlím nosom, na ktorom trónil typickýcviker.
„Dobrý deň, som Štefánik. Prišiel som ako ste povedali…“
„Milan, vitajte, poďte ďalej,“ pokynul mu profesor prekvapujúco po slovensky aukázal na kreslo. Sám zaujal miesto oproti hosťovi. Štefánik rozpačito mlčal,profesor si ho chvíľu skúmavo obzeral.
„Prišli ste bez kabáta, vonku je chladno, nie je vám zima?“
„Dá sa to vydržať,“ odvetil nepresvedčivo.
Masaryk sa díval na drobného študentíka a nechápal kde sa v tomto útlommladíkovi berie toľká energia a odhodlanie, ktoré je cítiť z každého jehočlánku, gesta, nadšeného pohľadu, ktorému je len ťažko odolať. „Viete, že váspoznám už dlhšie?“
„A to ako?“
„Odvtedy ako čítam vaše články. Vaše politické názory sú veľmi moderné a majúto, čo máloktorí autori – staviate ich na demokracii, mravnosti,spravodlivosti, historickom a prirodzenom práve a navyše pozorujem váš umeleckýtalent poeticky formulovať. Vaše články majú srdce, sú jasné a úprimné. Píšete,že Slovensko je krajom spustošených vrchov a ten kraj treba zúrodniť. Peknámetafora. Pozrite, tu sú všetky vaše články – či už z Hlasu, alebo Času mám ichodložené. Ak dovolíte, môžem z nich občas citovať?“
Štefánik sedel ako obarený. „Ale… prepáčte… ako viete, že sú to moječlánky? Veď nie sú podpísané…“
„Ich dikcia, štýl, myšlienkové pochody a najmä tá neskutočná, priam plamennázanietenosť sú pre vás typické,“ usmial sa Masaryk.
„Vy, profesor Masaryk chcete citovať študenta Štefánika?“
„Takže smiem, ďakujem. Na oplátku vy môžete pokojne citovať mňa. Napokon smetakmer krajania. Viem, že miesto vášho a môjho narodenia sú si veľmi blízko.Hodonín a Košariská sú vzdušnou čiarou vzdialené asi šesťdesiať kilometrov.“
„Vy viete, že pochádzam z Košarísk?“
„Mám vo zvyku vždy sa o ľuďoch, ktorí ma zaujmú, dozvedieť čo najviac. Páči sami, že aj v Prahe hovoríte po slovensky, veď ja som tiež Slovák a my si predsarozumieme. Poprosil som kolegu Šrobára, aby sprostredkoval naše stretnutie.Chcem vám poďakovať za to že píšete do Času v slovenskej rubrike. Robíte tovýborne. Vaše citlivé a srdcom písané úvahy o rodnom kraji ma veľmi oslovujú,veď som sám takmer kopaničiar…“ Beethovenovou Osudovou uviedla do života vutorok v bratislavskom kostole Klarisky knižnú novinku o Milanovi RastislavoviŠtefánikovi Zvonkohra Košariská – Priepasné. Prebijem sa! Štefánik – Mužželeznej vôle (Ikar) je názov beletrizovaného príbehu najvýznamnejšieho mužaslovenského národa, pod ktorý sa podpísal Jozef Banáš. „Intenzívne som sazberu a analýze materiálu venoval asi tri a pol roka, preštudoval som 62 kníh.Bola to ťažká práca, ale radostná,“ uviedol autor, ktorý sa v obsažnomrománe pokúša odhaliť najväčšie tajomstvá spojené so Štefánikom a jeho dobou.

Milan Buno, literárny publicista

Sledujte nás aj na sociálnych sieťach