Volajú ma Žaluď
…a ešte ma nedostali
Príbeh jedného mafiána
(nájomný vrah Solonik, aj jeho obeť mafiánsky boss Štajner, majú čosi spoločné)
18. kapitola
Moskva, piatok, 18. júla 1997. Nemožné sa stáva skutočnosťou. Solonik uniká behom noci z prísne stráženého väzenia Matrosskaja tišina. Opäť v štýle dobrodružných filmov. Pomohlo mu k tomu dvadsaťmetrové lano, ochota jedného z väzenských dozorcov, menom Sergej Menšikov, a obetavosť krásky, menom Natália. To lano, aj potrebné karabíny a civilný odev, mu priniesol do cely dvadsaťdvaročný Menšikov. Ten tiež otvoril všetky dvere potrebné, aby sa spolu dostali k múru, po ktorom sa obaja na lane spustili na ulicu. Dodnes je záhadou, ako sa mohol Menšikov dostať aj ku kľúčom, ktoré mu v rámci služby nikdy nemali padnúť do rúk. Tiež je pozoruhodné, že v tú noc niekto vyradil telefónnu ústredňu väznice. Čo priviedlo Menšikova k takémuto zásadnému rozhodnutiu, ktorým sa vydal na doživotný osud beženca, takisto nie je jasné. Obaja so Solonikom boli nadšencami zbraní, čo ich možno zblížilo. A k tomu sa v posledné dni pred útekom Menšikov chválil, že trávi večery s atraktívnou slečnou, ktorá ho vozí na džípe Grand Cherokee. Tá istá krásavica, menom Natália, čakala v BMW pod múrom, kam Solonik s Menšikovom v tú noc zliezli. Natália je zrejme Solonikova celoživotná osudová láska. Napriek všetkým záletom a úletom, k nej sa vždy vracia.
Operatívec Ruža významne poklope na tento záznam v zložke. Opäť zhoda so Žaluďom. Toho celoživotnou láskou, tiež napriek všetkým tým záletom a úletom, bola až donedávna, do svojej záhadnej smrti, modelka menom Petra.
19. kapitola
Mafiáni sú zvláštna skupina spoločnosti. Väčšina z nich má obmedzenú predstavivosť, najmä čo sa budúcnosti týka. Tí chytrejší vedia, že ich bujarý život dlho nevydrží. A ani ich holý život nie. Tak žijú prekotne pažravo, nenásytne sa prepíjajú a prežierajú a prefetovávajú a presexúvajú dňami, ktoré im ešte ostávajú.
Ale pri tom všetkom, ani oni nie sú imúnni voči láske, ktorú Príroda zariadila tak, že je to tá najsilnejšia droga sveta. Žaluď už stihol za krátky čas prekotiť iste stovky čarovných mladučkých diev, ktoré vzápätí opustil, ale nikdy sa nedokázal vzdať tej jedinej, celoživotnej drogy lásky, menom Petra.
Zoznámili sa zrejme tým najbanálnejším spôsobom na nejakom modelingovom kastingu. Žaluď na ne chodieval účelovo, vyberať si nové favoritky. Jednoducho sa tam zjavil a organizátori ho časom už akceptovali ako kus inventára. Robil dobrú náladu v zákulisí, bol trpezlivý a schopný prekecať s rozochvenými šestnástkami a sedemnástkami celé hodiny. Ten grif, ako ich zbaliť, už mal zautomatizovaný. Aj v prípade Petry mu to vyšlo, ale iste netušil, že pokračovanie sa mu vymkne z rúk. Stalo sa čosi, čo ho navždy k Petre pripútalo. A zjavne to bola láska opätovaná. Keď sa občas musel skrývať, chodila Petra do jeho bytu pri Račianskom mýte a na odkazovači telefónu počúvala jeho vyznania lásky, čo tam denne zanechával.
Samozrejme, že bola neplnoletá, keď ju rutinne pripravil o panenstvo. Zverila sa o tom svojmu denníčku. A nebola jediná, ktorá sa vzápätí do Žaluďa bezhlavo buchla.
Lenže stalo sa niečo dovtedy a aj potom nevídané. Žaluď sa celkom vážne pokúsil predstaviť v Petrinej rodine ako solídny uchádzač o jej ruku. Neuspel. Nech robil, čo chcel, averziu jej otca neprekonal. Skúsil to teda opačne a predstavil Petru svojej mame. Dopadlo to katastrofálne. Len čo sa na chvíľu vytratil z kuchyne dedinského domčeku, kde sedeli, už sa jeho vlastná matka pokúsila Petru odhovoriť od zväzku s týmto nešťastníkom. Návšteva skončila tým, že Žaluď v zlosti vlastnú matku pred Petrou vyfackal a už sa o takéto starosvetské zvyky nikdy nepokúsil.
Každá láska má svoju krízovú fázu, kedy prvotný nával hormónov opadne a nastáva chvíľa vytriezvenia. Petre k tomu pomohol aj úspech v modelingu. Pozvali ju do Paríža, čo bola šanca odpútať sa od fatálnej vášne tohto mafiána. Len nepočítala s tvrdým denným režimom modelky. Sama v cudzom svete. Tak urobila tú chybu, že Žaluďovi zavolala. Chcela sa možno len vyrozprávať, posťažovať niekomu pôvodne blízkemu a poťažkať si aj na to, čím by rodičom určite nerada kazila predstavu o jej hviezdnej kariére. Lenže Žaluď to pochopil, ako šancu na návrat a okamžite priletel.
Skončilo to príšernou hádkou v parížskom taxíku, kde na Petru nakoniec vytiahol nôž. Mafiánska logika je taká. Kde končia argumenty, začínajú sa vyťahovať zbrane. Žaluď chcel, aby sa Petra k nemu vrátila. Vysmiala ho. Nikdy predsa nemohol pochopiť, že je dedinským kráľom, ktorý sa doma vyťahuje tým, čo v tejto časti zemegule majú ľudia aj bez toho, aby museli páchať zločiny. A Petra sa už videla v tomto inom svete.
Zasiahla Polícia a Žaluďa vyhostili.
Petra sa schovala v Nemecku, kde sa opäť dobre uchytila ako modelka. Mala pred sebou život nalinajkovaný tou najružovejšou a najvoňavejšou čiarou osudu. Na Žaluďa mohla s ľahkým srdcom zabudnúť.
Ale ona sa vrátila!
Vrátila sa nielen domov, ale aj k Žaluďovi!
Bola to teda osudová láska. A osudová aj v tom, že jej mladý život zakrátko skončil pri autohavárii. Šoférovala, pochopiteľne, Žaluďove auto.
Takmer každý, kto tento príbeh len trochu pozná, verí tomu, že v tom jej tragickom konci musel mať Žaluď prsty. Mafiánska láska predsa nemôže nebyť surová. Vraj ho zasa chcela opustiť a to nezniesol…
Ale Ruža vie svoje. Čírou náhodou narazil na pozoruhodné svedectvo váženého divadelného režiséra Juraja Knotu. Ten v istej spoločnosti vyhlásil, čo nikto dodnes netuší. Žaluď vážne plánoval Petrinu budúcnosť. Podporoval jej želanie stať sa herečkou a bol pre to ochotný urobiť čokoľvek. Zistil si, že práve Knota vtedy predsedal prijímacej komisii VŠMU. A našiel si ho, ako bol zvyknutý už dávno pri iných veciach, čo ho zaujímali. Vedel ľudí udolať svojou vytrvalosťou. Nekľučkoval, hovoril priamo.
„Musí byť prijatá, na peniazoch nezáleží.“
Knota tušil, koho má pred sebou, a vedel, že týmto ľuďom nie je radno odporovať. Skúsil to výhovorkou.
„Viete, u nás je akékoľvek ovplyvňovanie výsledkov nemožné. Nás je v komisii jedenásť!“
Žaluď sa vraj len usmial a odvetil: „Stačí jedenásť miliónov?“
A Ruža vie aj to, že s protekciou, či bez Petra prvé kolo talentových skúšok urobila.
Zabila sa cestou na druhé.
KONIEC ukážok
