Halina Pawlowska: Všetko, čo robím, ma baví

Vymenovať jej bohatú autorskú – spisovateľskú, scenáristickú či novinársku činnosť, by zabralo toľko miesta, že na rozhovor by sa nedostalo. Tridsať kníh, niekoľko desiatok filmových scenárov, rozbiehala viacero úspešných časopisov, televíznych šou, rozhlasových relácií a stále má nové nápady, prijíma nové výzvy. Halina Pawlowska je okrem toho matka syna a dcéry, pričom dcéra ju už obdarovala aj vnukom Hugom, ktorý má sedem rokov. Do Bratislavy prišla na premiéru filmu Zúfalé ženy robia zúfalé veci, ktorý na motívy jej knihy režíroval Filip Renč.

Prezradila nám o sebe aj to, aká je mama či babička.

 Halina Pawlowska

Na čo siahnete, je odsúdené na úspech, uvedomujete si to?

To je krásne,  naozaj, ďakujem vám. Hovorili, aby som si napísala životopis, tak som začala. Naraz mi to prišlo. akoby som sa vychvaľovala, lebo naozaj knihy od prvej sú všetky úspešné, rozbehla som niekoľko časopisov, televízne relácie…, ale je to o tom, že mňa to všetko veľmi baví, čo robím. Najviac sa to týka  písania.

Napríklad časopis Story, ktorý bol robený úplne inak ako všetky predtým, doslova som ho hltala a čakala na každé nové číslo…

Aj ja (smiech). Pre mňa samu to bola výzva a veľká škola a teším sa, že to zaujalo aj čitateľov. Už je to vyše dvadsať rokov. Bude to asi tým že mám rada výzvy.

Výzvy sú fajn, ale vám aj vychádzajú. Určite svedčí o tom aj množstvo ocenení, ktoré máte doma – majú špeciálne miesto?

Paradoxne vzadu na schodišti, kam nikto nechodí, ale občas príde nejaká návšteva a ja poviem – chceš vidieť moje ceny? – a odvediem ho tam (smiech). Samozrejme, som  vďačná a pyšná, ale zároveň som si práve uvedomila, že už som dlho žiadnu neodstala (smiech). Asi si všetci myslia, že ich mám už dosť.

Halina Pawlowska

Možno teraz za scenár k  filmu Zúfalé ženy robia zúfalé veci zareve Český lev… Spojenie Pawlowska Renč priláka ľudí do kín…

Ale viete, koľko kritiky budeme musieť s Filipom uniesť?

To je dobre, čím viac vás kritizujú, tým lepšie to zrejme robíte, alebo?

To áno, ale kto to má vydržať?

Ako zvládate kritiku a bulvár?

Nečítam bulvár, dokonca ani moje kamarátky mi nepovedia, čo kde o mne píšu. Skôr sa dozviem niečo v aute, keď ma niekto vezie a povie, čítal som o vás…  a ja že asi radšej vystúpim. Kritika – to je niečo iné, kritika sa ma dotkne, ale obránim sa vetou – bože to je blbec.

Halina Pawlowska

Máte takmer na všetko radu, obranu, odpoveď. Dlhé roky, až do smrti manžela, ste žili v spokojnom manželstve, napriek tomu ste radili sklamaným, opusteným, nešťastným  ženám. Ako ste sa dokázali vžiť do ich pocitov?

To, že som dlhodobo žila v manželstve, neznamená, že každý deň bol zaliaty slnkom, že to bolo bez poryvov, rôznych emočných nálad, čo nie je nikde. Ja som tragéd, vo všetkom vidím všetko najhoršie a na základe toho dokážem povedať, na to sa vykašlem a musím urobiť toto a toto.

Rodičia s vami bývali do konca života, bavili ste nás historkami, ako vám mamka ani v dospelosti nedala kľúče od domu…

Áno a je to hrozné, nenosím kľúče od domu dodnes, pretože na to nie som zvyknutá. Budím celý dom, čo je nevýhoda spoločného bývania, pokojne aj v noci o druhej, keď sa odniekiaľ vraciam domov. Moja mama ma denne zasypávala „povzbudivými“ bonmotmi, ktoré by slabšiu osobu možno aj zabili. Raz som sa napríklad veľmi dlho chystala na jedno dôležité stretnutie, vyberala som si šaty a keď som už bola oblečená a namaľovaná, opýtala som sa jej, ako vyzerám. Ona zdvihla oči od sudoku a hlesla – dobre, chuderka.

Halina Pawlowska

Brali ste si aj vzor z toho, že takáto matka ja nebudem? Máte syna a dcéru…

Nie, moja mama bola učiteľka, veľmi prísna, čo ja nie som, aj keď teraz vyučujem. Ako učiteľka hovorila, že jednotka musí byť čistá a kto ju nedokáže získať, je blbec. Tak som ju terorizovala „špinavými jednotkami“, a keď moje deti doniesli štvorku, tak som ich pochválila.

S dcérou máte krásny vzťah, čo dokazuje aj fakt, že vlastníte spolu módnu značku, ktorú ste vytvorili. Ako sa dá od spisovateľstva, novinárčiny prejsť k móde?

Vždy som si šaty navrhovala sama, mám nekonfekčnú postavu a mám s tým problémy. Moja dcéra neváži ani päťdesiat kíl a tiež s tým má problémy. Tak sme vymysleli univerzálne šaty, ktoré pristanú každému, z Talianska nosíme materiál a funguje to.

Znamená to, že rovnaké modely nájde u vás nositeľka veľkosti XS a rovnako veľkosti XXL?

Áno, pretože  je zaužívané, ak nosíte veľkosť 46 a viac, že vás tvorca musí potrestať. Ešte na veľkosti 42 nájdete aj nejakú ozdobu alebo mašličku, ale vyššie už nič, najlepšie by bolo obliecť takú ženu do vreca, ešte lepšie,  keby ju vôbec nebolo nevidieť (smiech).

Ako prišlo k tomu, že režisérom sa stal práve uznávaný  Filip Renč?

Prišiel za mnou producent s hotovou vecou, že chce investovať do filmu podľa mojej knihy a bavili sme sa o režiséroch, padlo meno Filp Renč, ja že fajn, ten je talentovaný. Potom sme už pracovali s verziami, dohadovali sa na niektorých pasážach scenára.

Halina PawlowskaFilip spomínal, že nie všetko, čo sa dá dať na papier, sa dá dať  aj na obraz…

To hovorí Filip, ale myslím, že som tam nemala nič, čo by sa nedalo dať na obraz (smiech).

Ako to máte s knihami, stáva sa, že editorka  vo vydavateľstve chce meniť veci, ktoré ste napísali?

Nie, moje knihy číta priamo vydavateľka, pretože práve prvá verzia zúfalých žien bola kniha, ktorou začínala prácu vydavateľky a kniha bola úspešná, čím sa stalo úspešné aj vydavateľstvo. Je to vzájomný rešpekt, moja kniha uspela vďaka vydaniu a, naopak, vydavateľstvo odštartovalo činnosť vďaka mojej knihe. Verí mi do takej miery, že moja kniha je v edičnom pláne, ale ešte neexistuje, potom som nervózna aj ja. Keď mi povie termín do konca októbra, myslím, že je len orientačný,  ja mám pocit, že stačí do konca novembra, ale nie je to tak. Ale ona ma natoľko pozná, že ráta do polovičky novembra (smiech).

Cítite sa viac spisovateľka alebo novinárka?
Som autorka, tá forma nie je až taká podstatná. Najťažšie je písať scenár, to je naozaj ťažké, ak chcete, aby bol dobrý. Preto by som najradšej bola herečka. Mala som postavu v seriáli Doktori z Počátek a hovorili mi, nebudeš nám prepisovať scenár? A ja – zadarmo? Ani náhodou, som rada, že to napísal niekto iný!

Keď si od celého takzvaného šoubiznisu potrebujete oddýchnuť, čo robíte alebo čo by ste chceli robiť?

Najviac si oddýchnem ako herečka. To si len tak čakám, potom mi povedia – choď tam a povedz toto, ja idem, poviem, to je nádhera!

Aká ste babička, rozmaznávate svoje vnúča?
Áno, snažím sa, ale tým, že bývame spolu, stále je tam tá dcéra a ja nechcem ísť proti nej, naopak, idem po jej nôte.

Koláče, buchty pečiete? Ste veľmi pracovne vyťažená, keď nepracujete, zúčastňujete sa spoločenských akcií, povinné stretnutia…

Rada pečiem, niekedy aj rada varím, je to pre mňa relax. A potom rozprávam vnukovi hrôzostrašné príhody,  ale to mi zakazujú, lebo sa potom bojí chodiť na záchod.

Rada chodíte na Slovensko?

Áno, veľmi. Predstavte si, že mávam tu pravidelne svoju „one woman show“ a v hľadisku vidím tak 60 % žien a zvyšok mužov, kým  v Česku je to 85 % žien a zvyšok mužov. A slovenskí novinári majú úctu a sú skvelí.

Text a foto: Anna Ölvecká