Sympatická, príjemná, pohodová Ilona Csáková navštívila Bratislavu, aby odprezentovala muzikál Sybila, v ktorom si sama zahrá. Muzikál prichádza do Incheby vo štvrtok, 15.februára 2017 a samotná Ilona nám okrem pozvánky na dielo porozprávala aj o svojich synoch, diétach a čo chystá pri príležitosti jubilea.
Po akom dlhom čase ste dnes v Bratislave a ako sa tu cítite?
V prvom rade sa teším, že som tu, medzi vami, že môžem prispieť svojou troškou k propagácii skvelého česko-slovenského muzikálu Sybila – královná zo Sáby. Inak, ja sem chodím celkom rada a často, nedávno som vystupovala na plese poľnohospodárov v Trnave a bolo to úžasné.
Žiadajú od vás poslucháči skôr časom overené piesne ako Tornero, Proč mně nikdo nemá rád a podobne?
Práve tie to dve spomenuté sú najžiadanejšie a spievam ich v rôznych úpravách, podľa toho, či vystupujem s Big Bandom, malou kapelou alebo na halfplayback. Ale spievam aj veľké piesne, napríklad od Elly Fizgeraldovej, ktorú milujem, takže ten repertoár je naozaj bohatý.
Prečo ste prijali úlohu práve v muzikále Sybila, kráľovná zo Sáby?
Pred pár rokmi mojou veľkou záľubou bola ezoterika a veci s ňou spojené. Všeobecne je známe, že Sybila bola veštkyňa, oplývala nadprirodzenými vlastnosťami. Keď ma oslovil autor muziky i libreta, váš slovenský hudobník Miroslav Procházka, veľmi ma zaujala téma a chytila ma nostalgia za rokmi, keď som sa tomu venovala intenzívne. Klasicky som si prečítala scenár, vypočula hudbu, zoznámila som sa so svojou postavou. Povedala som si, prečo by som po rokoch zase neprijala muzikálovú postavu, hoci nie som typická muzikálová diva. Hrám „pestúnku“, pravú ruku, mentálnu oporu a druhú matku Sybily, takže pekná rola. Je to Mirova prvotina a veľmi sa mu to podarilo. V Prahe to hráme už druhú sezónu a veľmi sa teším, že sa predstavíme aj v Bratislave.
Na čo sa najviac tešíte do Bratislavy?
Bratislava je výzva aj v tom, že nebudeme hrať v divadle, ale v hale Incheby, čo je iný priestor, tak som zvedavá, ako sa produkcia vysporiada so scénou, prepadliskami a všetkými tými vecami, ktoré k tomu patria.
V Sybile hráte „pestúnku“, aký bol prechod Ilony Csákovej od kráľovnej z muzikálu Michala Davida Kleopatra k postave opatrovateľky, vychovávateľky…?
Úplne pohodový. Človek zreje, metamorfozuje, stále však čakám na úlohu čarodejnice. To je môj sen. Moji dvaja synovia sú takí úžasní, denne ma rozmaznávajú, vzbudzujú vo mne dobro, lásku, všetko to pekné, všetko dobré, preto túžim po postave zlej fúrie (smiech).
Spomenuli ste synov, do Bratislavy ste prišli po prebdenej noci, pretože jeden zo synov vám ochorel. Je ťažké skĺbiť rodinný život s kariérou, ešte k tomu nie tradičnou, pretože vaša práca si vyžaduje vašu neprítomnosť doma väčšinou večer?
Snažím sa deliť čas medzi robotu a rodinu, ide to čím ďalej tým lepšie, keď deti odrastajú a sú zo dňa na deň samostatnejšie. Veľmi mi pomáha manžel a rodičia môjho manžela, i keď niekedy sú aj stresy. Zvládnu to iné matky s inými profesiami, prečo by som to nezvládla ja? Moja rodina je pre mňa alfou a omegou a najdôležitejšie je pre mňa, aby sme spolu všetci boli zdraví a šťastní. Mám rada svoju profesiu, ale aj dni, keď si doslova užívam deti, domáce práce, pocit žienky domácej, to je naozaj relax, napríklad pri varení. Varenie je pre mňa doslova alchýmia a dobrodružstvo, lebo si vymýšľam recepty, potom sa teším ako im to všetkým chutí a to nemá chybu. Okrem toho cvičím pilates už štyri roky dvakrát týždenne. Ale najväčším relaxom je pre mňa spánok alebo len si ľahnúť na gauč, vypnúť a na nič nemyslieť.
Spomenuli ste varenie, ste nazývaná aj kráľovnou diét, teraz ste zase štíhla, ako ste sa dopracovali k súčasnej postave?
Toto sú najnáročnejšie momenty môjho života, zvládla som v pohode pôrody, choroby, ale toto ma dosť zamestnáva (úsmev). Diéta je moja celoživotná súputníčka. Pravdou je, že momentálne naozaj žiadnu diétu nedržím, ale snažím sa eliminovať nejaké jedlá a ingrediencie. Už niekoľko mesiacov nejem lepok, ale nie pretože som chorá, naopak, som vďaka Bohu zdravá. Používam bezlepkové múky, pečivo, pečiem si bezlepkový chlieb. Veľa ovocia, zleniny s vlákninami a okrem toho konzultujem výživu aj s mojou trénerkou, ktorá je veľmi skúsená nielen v cvičení, ale aj vo výžive. Milujem varenie, milujem dobré jedlo, niektorého sa nevzdám, napríklad domácej tlačenky. Takže si dám tlačenku s tlačenkou, množstvom cibule, nie stále, ale občas. No a keď je vytrvalosť, nabehnete na režim, ktorý si osvojíte, dostavia sa aj výsledky a veľmi viditeľné.
Manželovi varíte zvlášť?
Nie. Toľko času nemám(smiech). Urobím a dochutím jedlo tak, že manžel ani nezbadá, že je to zdravé a nepriberá sa z toho.
Tento rok oslavujete tridsiatku…
To znie krásne, že mám tridsiatku, áno mám, ale samozrejme, odspievanú na javiskách. Celých tridsať rokov bolo prekrásnych, splnila som si detský sen – stať sa speváčkou. Nahrala som s big bandom CD album, ktorý som si darovala k tomuto výročiu. Obsahuje známe i menej známe piesne, dokonca aj nové. Ako tí moji chlapci rastú, sú samostatnejší, baví ma byť kreatívnejšou, lebo naozaj to ide ruka v ruke, keď máte pohodu doma, prenesie sa aj do práce a všade. Sú to spojené nádoby, mne sa to zatiaľ podarilo a verím, že ešte dlhé roky to bude fungovať.
Mali ste obdobie, keď ste o sebe pochybovali?
Každý človek v akejkoľkvek profesii si prejde niečím podobným. Prešla som si tým aj ja. Je to výborný medzník, aby človek zbilancoval, zamyslel sa, zastavil, rozjímal. Čítala som, že i depresie môžu pomôcť, pretože môžu nasmerovať človeka ako ďalej. Podobných pochybností som zažila aj ja, a nie málo, či už v práci, či vo vzťahoch, ale vždy ma to správne nakoplo, posunulo dopredu, ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré. Život je krásny, krátky, treba ho žiť, nielen pre seba, ale aj pre svojich blízkych, pre ľudí okolo seba.
Do ďalšej tridsiatky?
Nemám žiadne veľké sny, všetky najzákladnejšie sa mi splnili. Mám úžasného manžela, dve krásne zdravé deti, profesiu, ktorú som si vysnívala, ktorá ma napĺňa a som šťastná. Samozrejme, chcem čo najdlhšie spievať a pozorovať, ako moji synovia rastú, pripraviť im krásne detstvo a želám si zdravie pre všetkých.
Text a foto: Anna Ölvecká
