Spoločne so svojimi kolegyňami s Dámskeho klubu Andreou Chabroňovou, Ivetou Malachovskou a Soňou Müllerovou nafotili kalendár a exkluzívny krstný otec Robo Grigorov ho uviedol medzi širokú verejnosť. Kalendár má istú zvláštnosť – aj o nej sme si pohovorili s Karin Majtánovou.
Kalendáre na ďalší rok sa objavujú v predstihu troch, niekedy aj štyroch mesiacov dopredu, vy si s tým vaším dávate načas, koniec januára a prichádzate s ním až teraz…
To najlepšie nakoniec… (úsmev). I keď boli aj objektívne príčiny, ale myslím, že naši fanúšikovia o nič neprídu. Tento rok je výnimočný kalendár aj tým, že nemáme v ňom sólo fotografie, ale sme buď všetky štyri, alebo po dvojiciach.
Ako sa ľudia dostanú ku kalendárom, vychádza v limitovanom náklade a v obchode ho nekúpia?
Áno, sú vzácnosťou, budeme ich rozdávať prostredníctvom našej relácie, dokonca si oňho môžu aj napísať na damskyklub@rtvs.sk. Verím, že tak ako každý rok, aj tento sa k nemu dostanú všetcí tí, ktorí po ňom túžia.
Krstný otec Robo Grigorov si starostlivo vyberá, čo komu pokrstí – ako ste ho získali?
Robo je môj dlhočročný kamarát, máme sa radi, a keby si to niekto nevysvetlľoval zle, pokojne by som povedala, že sa milujeme (úsmev). Pozerá dámsky klub, keď spolu telefonujeme, nezabudne pozdraviť aj kolegyne. S nadšením to prijal, rovnako sme boli nadšené aj my, imponuje mi jeho úprimnosť, nadhľad, zdravý úsudok a stojí si za svojím a nie je to rebelstvo, ale stojí si za svojou pravdou.
Máte aj spätnú väzbu, kto najviac sleduje vašu reláciu, okrem krstného otca kalendára Roba Grigorova?
Prvotná myšlienka bola pre mamičky na rodičovských dovolenkách, ale samozrejme, sme sa čím ďalej tým viac presviedčali, že nás sledujú aj muži, lebo vysielame aj v čakárňach v ambulanciách, prípadne ľudia, ktorí robia na smeny.
Krásne ste schudli, čo poradíte?
Žiaden chlieb a pečivo, žiaden cukor. Strážiť trochu, čo si človek dá do úst. Už som bola nahnevaná sama na seba. Kúpila som si pred rokom rifle, do ktorých som sa nezmestila, potom som musela nosiť len to, do čoho som vošla a bolo to pre mňa limitujúce. Povedala som si dosť a klasickú okrídlenú vetu „Cica nežer!“ a bolo. A to dokonca pred Vianocami som sa rozhodla, cítim sa lepšie aj rifle oblečiem…
Musíte mať pevnú vôľu, pretože máte doma dve deti, partnera, takže vareniu sa asi nevyhýbate…
Normálne varím ako v každej klasickej rodine, keď robím rezne, prílohu zemiaky s maslom a petržlenom si odpustím, ale rezeň si dám.
Spomenuli ste deti, Karinka je už dospelá slečna…
Študuje medicínu v druhom ročníku a v týchto dňoch spravila údajne najťažšiu skúšku na A, tak som pyšná mama. Vo februári jej začína letný semester, verím, že keď sa dala na boj, bude mať chuť stále bojovať a dobojujeme dokonca.
Pomáha vám s domácimi prácami?
Mizerne, nič nerobí, všetci mi za to doma nadávajú. Snažím sa ju zapojiť. Ona tak pokojne, mami však ja to urobím…ale kým sa odhodlá, ja to mám trikrát urobené, čo môže byť, samozrejme, kontraproduktívne. Snažím sa ich so synom pripravovať aj na praktický život, ale teraz perie práčka, riad umýva umývačka, žehlí Peťo – môj partner (smiech).
S čím vám ešte pomáha Peťo?
Absolútne so všetkým. Keď ide z práce, zavolá, čo treba kúpiť, Samkovi robí desiatu, vozí ho do školy, je úžasný.
Ste šťastná konečne?
Bojím sa to nahlas povedať, áno som.
Svadba?
Samozrejme, chceme, čakáme na anulovanie sobáša vo Vatikáne, verím, že sa to podarí, vraj je to aj o šťastí, ku komu sa naša žiadosť dostane. Niekto to má hneď, niekto čaká aj tri roky. Ale verím, že to vyjde…
Takže biele šaty, dlhý závoj…
Závoj určite nie, šaty možno biele, možno nie dlhé, ale priznám sa, nerozmýšľam veľmi nad tým. Šaty by len mali umocniť pociť šťastia, radosti a lásky toho dňa, ale nie sú najpodstatnejšie.
Váš partner aj musí byť zlatíčko, predsa len napríklad teraz je plesová sezóna, vy v piatok alebo aj v sobotu sadnete do auta a idete moderovať ples ktovie kam…
Áno, on je zlatíčko a vždy je keď to je len trochu možné, ide so mnou, odvezie ma, podporí, hoci sa stretávame aj známi, je úžasný pocit mať pri sebe niekoho blízkeho. Spolu sa najesť, keď je pauza v moderovaní, prehodiť pár slov, upozorní ma, že sa mám prepudrovať, lebo starostlivo sleduje, čo sa deje, aj celá noc prejde rýchlejšie.
Moderujete plesy rada aj po toľkých rokoch?
Áno, stále ma to baví, lebo aj keď idem na známe miesta, ľudia sa menia. Rada robím s ľuďmi, vnímam energiu, ktorú prinesú do sály, podľa nej aj ja potom niekedy improvizujem a stále zažívam niečo nové.
Čo, okrem plesov, rada moderujete?
Všetko, naozaj všetko, aj keď musím priznať, že mám rešpekt pred protokolárnymi akciami. Som živel, ktorý sa rád prispôsobuje situácii, pri protokoloch sa nedá ani vtipkovať, používať moju hravosť, ani improvizovať, všetko je presne dané, ale naučila som sa to a rešpektujem to.
Anna Ölvecká
