„Niekedy vás bulvár vystrelí do výšin a následne o pol roka zostrelí dolu.“
Skvelá herečka, moderátorka a standupistka bola v histórii prvou známou osobou, ktorú neuhádli v Inkognite a ako správna dáma so zmyslom pre humor to neváhala používať vo svojich vystúpeniach. Je súčasťou zoskupenia Silné reči okolo Jána Gorduliča a na krste prvého CD Silné reči nám porozprávala nielen o standupe.
Čo pre vás znamená vstup do projektu Silné reči?
Bolo to pred deviatimi rokmi, veľmi veľký prínos do môjho života. Nikto ma nepoznal, Jána Gorduliča poznali všetci ako poštára Jana, teraz ma už poznajú tiež všetci aj keď nie ako poštára. Janovi sa podarilo vyselektovať skvelú partiu ľudí okolo seba, je nám dobre a teším sa z tejto práce.
Aká bola vaša cesta do sveta standup komédií?
Úplne prvý kontakt bola pre mňa Kristína Farkašová, dnes Tormová, lebo ona standupovala, šla som sa pozrieť na ňu a páčila sa mi. Strašne mi tam nesedelo, že krásna herečka, úspešná, to ľudia veľmi neodpúšťajú, a tak som si pomyslela, že ja, neznáma, zakomplexovaná mamina malého dieťaťa, dlho nevypustená medzi ľudí, že možno by ma prijali. Mala som v sebe naodkladané depky zo všetkých detských ihrísk, ktoré som pobehala, Kristína ešte deti nemala, tak nemala tému materstvo. Prvé moje standupy sa týkali takej tej frustrovanej matky, ktorá nevidí inú cestu ako dať si večer dve deci vína.
O manželstve a materstve
Aká bola realita doma?
Jasné, že je tam veľa fabulácie, ono ten humor je aj o tom, čo hovorí pán Milan Lasica, že nie je dôležité ako sa to stalo, ale ako sa to mohlo stať. Pri humore špeciálne je toto heslo veľmi dôležité.
Spomínate si na svoje prvé vystúpenie? Predsa predstúpiť pred ľudí a rozprávať ešte s takou nadsázkou a hneď o sebe, aj ste sa pripravovali?
Určite som sa pripravovala, nikdy som nebola úplná improvizátorka, svoje prvé vystúpenia som mala celkom napísané a hovorila som ich naučené z pamäti, ale prišla som na to, že to nie je cesta. Som herečka a mala som tendenciu to recitovať. Takže mám nejaké odrážky v hlave a rozprávam svojimi slovami. Viem, kam celý ten oblúk bude smerovať, ale mám tam istú voľnosť, ktorá je však menej ako príprava.
O očiach, mužoch a posteli
Do očí, uší, duší divákov ste sa zapísali aj ako prvá herečka, ktorú neuhádli v Inkognite…
V konečnom dôsledku mi to veľmi pomohlo, urobila som z toho fór, začala hovoriť na vystúpeniach a ľudia to prijali. Aj ma ľutovali, aj im bolo sympatické, že som sa k tomu priznala. Napokon, bola som takmer neznáma, celá partia z Inkognita sú dnes moji kamaráti a myslím, že si ma už pamätajú.
Takže boli to práve vystúpenia, v ktorých ste si robili srandu zo seba, a ktoré vám otvorili cestu do slovenského sveta šoubiznisu?
Určite áno. Pozná to každý herec a možno to funguje aj v iných povolaniach, že na to, aby človek prišiel na pohovor, kasting a podobne, aby bol spontánny, aby si veril, cítil sa dobre a mal príjemné vyžarovanie, je potrebný úspech. Ťažko sa z toho vymotať, lebo ja si pamätám, ako som chodila na konkurzy medzi známe herečky, ktoré sa tam pusinkovali. Ja som bola za škaredé káčatko, nikdy mi nič nevyšlo. Roky som bola v Radošíncoch, čo bolo super, akurát po materskej moc nešlo vrátiť sa, lebo oni sú dosť rozcestovaní a časovo to bolo veľmi náročné popri malom dieťati. Standup mi dal sebavedomie, že sa viem nielen naučiť a odohrať čísi text, ktorý mi dajú, ale viem si sama napísať veci, má to u divákov odozvu. Pri komédii je hneď vidieť a počuť, či je to dobré, buď sa smejú. alebo sa nesmejú a keďže sa mi smiali, sebavedomie rástlo, menej som sa stresovala na konkurzoch a je vo mne taká ľahkosť – čo má byť, bude. „Prúserov“ som zažila už neúrekom, aj na mojich samostatných vystúpeniach a nestrieľa sa z toho.
Keď som sa rozprávala s chlapmi, priznám sa, niektorí boli z vašich prejavov aj mierne zdesení, že toto mať doma… Ako manžel prijímal vaše prvé vystúpenia?
Žije so mnou, vie, aká je realita a koľko fabulácie je v tom. Možno tam sú poznámky, že mám malého muža doma, ale netrpí, lebo je vysoký a nikdy sme to doma ani neriešili, že by mu prekážalo, čo rozprávam.
Postupne ste sa pretransformovali na herečku, moderátorku hlavne ste sa stali známou, vyhovujú vám tieto premeny?
Možno je trochu okliešťujúce aktuálne, že ľudia ma zaraďujú a myslia si, že ma poznajú, lebo som ako mamička v Našich alebo moderátorka slávnostného večera a pre standup je to nevýhoda. Keď som v standupe začínala, nemala som žiadnu nálepku a brali to, čo som im povedala, že taká som. Môj standup sa zmenil v tom, že už nemôžem robiť „nasratú“ mamičku na materskej s dvomi deťmi, keďže mám kopec aj inej práce a tým pádom by som si chcela trochu robiť srandu aj zo šoubiznisu, ale i z vecí, ktoré zažívam teraz. Nemám to ešte úplne spracované, lebo nemôžem si robiť srandu z ľudí, ktorí sú mojimi chlebodarcami. Sama hľadám polohu, ktorá by ma inšpirovala v standupe.
Ako vnímate slovenský šoubiznis?
Ja ho príliš asi nežijem. Veľa vecí ma prekvapilo, veľa vecí je iných, napríklad ľudia vidia Dianu Mórovú, ktorá je nablýskaná v porote s veľkým dekoltom, s obrovskými náušnicami a vytvoria si obraz a pritom viem, že donatáčame, oblečie sa do svojho pohodlného oblečenia a ide za svojím synom domov. To sú veci, ktoré vidíme, až. keď sme tam.
Ako sa vyrovnávate s popularitou, napríklad obedujete v reštaurácii a príde niekto, že sa chce odfotiť?
Niektoré dni to zvládam lepšie, inokedy horšie, ale zasa vďaka tomu robím prácu, ktorú robím. Stále bývam v lokalite, kde som bývala pred desiatimi rokmi, kde som sa už so všetkými ľuďmi poznala a myslím, že necítia žiadnu zmenu. Som pre nich Lujza susedka alebo mamička mojich detí, ktoré chodia do školy s ich deťmi, takže je to v poriadku.
Ako rodičia vnímali vaše standupy?
Majú zmysel pre humor, niektoré som si na nich skúšala a túto časopisovú aktuálnu bublinu prežívajú veľmi v pohode. Samozrejme sa tešia, že v tom mojom povolaní som sa niekam dostala, niečo som dosiahla, ale nikto v rodine si na to rýchlo nezvyká. Toto nie sú hodnoty, s ktorými rátame navždy. Niekedy vás bulvár vystrelí do výšin a následne o pol roka zostrelí dolu.
Stretli ste sa s nejakým bulvárnym článkom, ktorý vás vyhodil z rytmu?
Nie, ale možno je to naozaj tým, že v civile somv podstate nudná, vydatá matka dvoch detí, žijem s manželom, žiadneškandály, som lepšia ako hovorím o sebe v standupoch a možnovypijem menej vína ako hovorím o sebe (smiech).
V prvom rade ste však žena, potom matka, herečka moderátorka a všetko ostatné. Keď si potrebujete od ostatných funkcií oddýchnuť, čo robíte, aké radosti si doprajete, okrem vínka?
Čítanie kníh, manžel je zdesený, keď ideme na dovolenku a pribaľujem knihy do kufra auta. Som stará škola, potrebujem cítiť vôňu papiera, vedieť, kedy a kde som mala špinavú ruku, keď som otáčala stránku, neviem si zvyknúť na elektronické čítačky. Rada odchádzam do iných svetov v literatúre, a potom masáže zbožňujem a snažím sa aspoň raz za mesiac si dopriať tento pôžitok.
Nákupy?
Toto nie, trpím v obchodoch, je tam veľmi veľa vecí. Milujem, že vďaka televíznej práci sa stretávam s kostymérkami, ktoré mi poradia, čo mi sedí, môžem si nakúpiť veci rovno z fotenia, nesmierne mi to vyhovuje.
Deti máte síce ešte malé, ale badáte u nich zmysel pre humor?
Určite áno. Na človeka sa to lepí, keď žije v nejakom prostredí, rovnako ako moji rodičia majú celkom aj ironický humor, takže podedila som ja a asi aj moje deti.
Text: Anna Ölvecká
Foto: Autorka a archív Silné reči
