SPÄŤ
Kultúra

Ondrej vymýšľa počítačové hry pre handicapované deti

Od: Jana Vančová 2.2.2017
1 Hviezda2 Hviezdy3 Hviezdy4 Hviezdy5 Hviezd Ohodnoťte článok
Loading...

Ondrej Vrábel je najmladším držiteľom Krištáľového krídla za filantropiu – vymýšľa počítačové hry pre handicapované deti a venuje im ich celkom zadarmo.

Elena Vrábelová je pyšná mama na svojho len 15-ročného syna, ktorý sa stal najmladším držiteľom Krištáľového krídla nielen za kategóriu, v ktorej bol ocenený – filantropiu, ale celkovo. A to rovno na jubilejnom 20-tom ročníku. Ondrej Vrábel vymýšľa počítačové hry pre handicapované deti a venuje im ich celkom zadarmo. Rozhovor s Ondrejom sa nám podaril už na tlačovej konferencii pár dní pred slávnostným večerom, maminku sme vyspovedali priamo na recepcii, po udelení tejto prestížnej ceny mladému mužovi.


Priznám sa, počítačovým hrám sa nevenujem, preto som bola dnes fascinovaná vaším vekom, vašou výškou a vôbec situáciou, že ste nominovaný v trojke na Krištáľové krídlo za filantropiu. Čo teda robíte a čo študujete?

Vytváram  počítačové hry pre postihnuté deti,  či už je to mozgová obrna, alebo autizmus. Volajú sa pinf hry a pomáhajú deťom ľahšie sa naučiť niektoré veci. Pôvodne som nemal zámer expandovať do sveta, vytváral som ich pre mamininu sesternicu Dášku, ktorá má 21 rokov a trpí mozgovou obrnou. Chcel som jej pomôcť, aby sa naučila lepšie čítať, písať, logicky uvažovať, precvičovať jemnú motoriku, rozoznávať farby a veľkosti. Rodičia si tieto hry môžu bezplatne stiahnuť na www.pinfhry.sk, tieto deti sú iné ako úplne zdravé, preto potrebujú pomoc. A navštevujem osemročné Gymnázium Ladislava Novomestského v Senici, som v kvarte.

Ako ste sa k tomu dostali? Lebo to nie je len tak, že sadnem si za počítač a vytvorím počítačovú hru…

Na začiatku bola potreba vytvoriť hru pre našu Dášku, vtedy som hádam ani netušil, že vzniknú hry. Venoval som tomu veľa času, prečítal veľa literatúry, študoval som veci okolo toho na internete, učil som sa programovať, veľa som riešil spôsobom pokus-omyl, postupne vznikali hry, ktoré sa už dnes využívajú po celom svete.

Opantal vás počítačový svet natoľko, že v ňom vidíte svoju budúcnosť?

Určite chcem študovať na vysokej škole, informatiku, ale sám momentálne neviem presne, na ktorej  a kde.

Koľko ste mali rokov, keď ste vytvorili prvú hru a ako sa dostala do sveta?

Prvú som urobil ako desaťročný, ale to ešte bolo len také detské, okolo roku 2015 už vznikali pre Dášku hry, ktoré boli nápomocné a ozajstné. Do sveta prerazili vlastne v minulom roku, keď sa o nich viac hovorilo, písalo a prenikli medzi ľudí.

Aj ste si ich dali patentovať?

Samotné hry sa patentovať nedajú, mám len zaregistrovanú značku pinf.

Žijete sám s mamkou, nevyháňala vás od počítačov hrať futbal a podobne?

Nie som veľmi športový typ, dokonca futbal ma nebaví, ale samozrejme, von som chodil, aj chodím. Ono je dobre vedieť sa odpojiť od počítača, pretože sám som zažil, ako sa mi to splietalo, nevyznal som sa v niektorých veciach, keď toho  bolo veľa. Myslím, že viem zdravo vypnúť. Mamka ma skôr podporovala, najmä keď videla, že naozaj nemárnim čas hrami, ale vytváram niečo, čo má zmysel.

Fantastické je i to, že hoci by sa vám určite peniaze zišli, tak ako každému mladému človeku, nezarábate na hrách, hoci by ste mohli, ale venujete ich zdarma, prečo?

Rodiny, ktoré majú handicapované deti majú toľko starostí, sú v zlej finančnej situácii, veľa investujú do liečenia. Prišlo mi úplne normálne dávať im ich zadarmo.  To, že sú znevýhodnené, neznamená, že nemajú právo sa zdokonaľovať,  učiť a zlepšovať svoj život. A už vôbec by nemali za vyššiu kvalitu života platiť.

Máte pätnásť rokov, o päť menej ako anketa Krištáľové krídlo. Tušili ste, že existuje podobné ocenenie?

Počul som o ňom, už nominácia je pre mňa veľká česť, ani vo sne by mi nenapadlo, že by sa niečo podobné mohlo udiať. Keď poštárka prišla s listom, kde mi to oznámili, s mamou a s babkou sme sa nesmierne tešili – obrovská, nepredstaviteľná radosť.

Ocenenia si odniesli mená ako Feldek, Kállay, herec  Jozef Vajda a mnohí ďalší, ako sa cítite v tejto spoločnosti?

Samozrejme som si pozorne prečítal históriu krídla, aj mená ocenených, bol to veľmi zvláštny pocit, už len tým, že nominácia ma zaradila medzi týchto ľudí. Teším sa na ten večer a na stretnutia so zaujímavými ľuďmi.

Elenu Vrábelovú sme stretli na recepcii a pod pazuchou pyšne zvierala škatuľu s pokladom – Krištáľovým krídlom, ktorého majiteľom  bol pár hodín  jej jediný syn Ondrej.

Aký to bol pocit, keď z pódia zaznelo meno vášho mladého syna, že sa stal laureátom Kritšáľového krídla?

Neopísateľný, mala som pocit, že mi vyskočí srdce z hrude. Sľúbila som, že nebudem veľmi plakať, Ondrej vie, aká som uslzená, snažila som sa usmievať.

Aj ste sa niekedy hnevali, že stále sedí za počítačom?

Vedela som, že robí užitočnú prácu, ale je pravda, že som ho naháňala s vysávačom, aby pomohol.

Ste teraz pripravená na inváziu dievčat do jeho života?

Pýtala som sa ho, či bude stíhať utierať doma prach, a povedal, že to už asi budem musieť ja. Inak je veľmi šikovný, zručný, dokáže zapojiť osvetlenie, robil mi nedávno na kuchynskú linku. Pokosí, porobí na dvore, naozaj je veľmi šikovný.

Po kom je taký vysoký?

Výška bola dopriata aj mne, aj z druhej strany sú gény, ale až takto vysokého sme nemali nikoho. Hovorievam, že niekto má dve-tri deti, mne doprial Pán  Boh jedno, ale poriadne a ešte aj dobré a úspešné.

Fantastické je i to, že ako mladý chalan to venuje deckám zadarmo…

Som rada a veľmi pyšná, že dokázal odolať materiálnym lákadlám a vyhralo srdce.

Aké koníčky má okrem počítačov?

Lyžuje, krásne fotí, keďže bývame na dedine, chodíme spolu na také dlhé, dlhé prechádzky, miluje divadlo, hlavne Radošinské, takže dnes, keď sedel Mišo Kubovčík kúsok od neho, poskočilo mu srdce.

Už viete, kde bude doma uložené krídlo?

Presne to viem, vedľa Zlatej makovice, ktorú získal vlani. Je to ocenenie organizácie, ktorá pomáha hľadať chytré  „makovice“, náchylné vytvárať veci bez nároku na odmenu. Vždy som rovnako napätá, potom sa teším z víťazstva ako dnes. Ale sú to nervy.

Dokáže vás s niečím – ako sa ľudovo hovorí – vytočiť?

Samozrejme. Keď mu poviem, aby povysával, on povie  „o chvíľu“ a o hodinu sa scenár opakuje (smiech). Na druhej strane musím povedať, že je veľmi šikovný, ale vysávanie ho asi nebaví.

Anna Ölvecká

womangalérie VŠETKY