Druhú sériu Superstar s prehľadom vyhral v roku 2006 a odvtedy brázdi javiská české i slovenské, zahral si a stále hrá v muzikáloch, píše pesničky do filmov, pre kolegov a je zaľúbený. Jeho vyvolenou je krásna huslistka Daniela Lovlin, ktorá bola členkou tria G-Strinx, ale rozhodla sa vydať na sólovú husľovú dráhu. A je úspešná. S Petrom Cmorikom spolupracovala nielen na aktuálnom singli Spolu zostarnúť, ale aj na zariaďovaní ich spoločného domova, ktorý si zaobstarali v dedinke neďaleko Bratislavy.
Tvoj aktuálny singel avizuje, že si veľmi zaľúbený…
(Úsmev). Jeho názov je Spolu zostarnúť a priznám sa, že je to “love song”, ktorý sa teší všeobecnej obľube na svadbách, ako som sa dozvedel. Vraj si to žiadajú na svadbách ako prvý manželský tanec.
Písal si ho tak účelovo?
Venoval som ho mojej Danielke, pracovný názov bol „svadobná“, keď som to potom čítal, tak si hovorím, toto fakt znie ako svadobný sľub –láska do konca života. Produkoval ho Peter Bič, vyzerá to na dlhodobejšiu spoluprácu a píšem s mojou kapelou nové skladby na nový album. V októbri vydáme ďalší singel, je to teraz v móde, tretinu albumu dať von, potom druhú a tretiu tretinu a následne celý album, aby poslucháči nemuseli dlho čakať na pesničky. Nie som plodný autor, ktorý vyhadzuje pesničky ako na bežiacom páse, trvá mi to dlhšie.
Prečo? Lebo si veľmi šťastný vo vzťahu a netrpíš?
Neviem, potrebujem hlavne čas na skladanie piesní. Sťahoval som sa, nemal som kde tvoriť, neviem robiť v provizóriu, musím mať svoj kútik. Potrebujem pohodu a prostredie, kde ma nič neruší, len vtedy dokážem písať pesničky. Všetko musí fungovať, všetko byť zapojené, všade poriadok… No Monk (smiech). Sťahoval som sa trikrát za sebou v pomerne krátkom čase, dúfam, že toto bolo finálne a okrem toho posledné dva roky som mal pracovne nabité koncertami, všelijakými spoluprácami a podobne. V Ostrave stále hrám v muzikále Jesus Christ Superstar, to tiež vyžaduje čas, hlavne to cestovanie… Veľa koncertov v Česku, filmovú muziku do Muzzikantov…no, je toho..
Všichni jsme muzikanti
Muziku do filmu – je to výzva…
Keď som napísal pesničku do seriálu Kolonáda Životné cesty, ktorú odo mňa vlastne nikto nechcel, ale poprosili ma, či by som naspieval pieseň niekoho iného. Moja odpoveď bola, že som im poslal túto moju skladbu a zobrali ju, tak som pojal podozrenie, že toto by mohla byť cesta. Potom prišla ponuka naspievať pieseň do Muzzikantov, a keďže už som starší a možno drzejší, opýtal som sa, či by som mohol niečo napísať… Vraj môžem, nech pošlem, uvidíme, znela odpoveď. Napísal som tri pesničky a všetky tri sú vo filme a hneď vyšli ako single. Zistil som, že sa mi dobre píše na objednávku, pre niečo konkrétne… Dôležité je v danom momente maximum vydať zo seba.
Životné cesty
Mal si obdobie, kedy si chcela praštiť s muzikou?
Každý pozná tieto situácie… Niekedy to ide z kopca, vtedy sa dá niečo robiť, ale keď aj robíš a stagnuje to, to je na nevydržanie. Veľa ľudí sa v tejto fáze na svoju robotu aj vykašle. Našťastie, u mňa to neprišlo tak ďaleko.
Hráš v muzikáloch, a sám nejaký neurobíš?
Odkedy som začal písal skladby, toto je môj sen, dokonca ako veľmi mladý som aj stvoril niečo o drogovej závislosti, ale bolo to také mladé, detské, takže piesne si už nepamätám.
Teraz je taká móda, že sa robia muzikály z piesní Michala Davida – Děti ráje, teraz príde na Slovensko Čas ruží s piesňami Karla Gotta. Aj my máme napríklad Duchoňa, Hammela, možno by bol zaujímavý muzikál Medulienka…
Toto mne nejde, je to skôr dramaturgická záležitosť poskladať pesničky, dať tomu hlavu a pätu. Mňa by skôr lákal vlastný autorský, ale samozrejme, na to treba čas, veľa odborníkov, lebo to nie je len tak -napísať a hotovo. A potom odbyt, bez neho to tiež nemá zmysel, takže uvidíme…
V úvode sme spomenuli, že si sa veľa sťahoval a konečne do svojho. Si stabilizovaný, ako si si zariaďoval dom, podľa čoho?
S Danielkou máme radi rovnaké materiály – drevo, kov, sklo, neomrzia a nikdy nevyjdú z módy. Danielka dizajnovala k mojej spokojnosti.
Koľko napríklad kúpeľní máš v dome?
Štyri, tie už boli vykachličkované, lebo sme kúpili taký polohotový dom. Jedna ešte čaká na dokončenie.
Farby?
Jedna je tmavohnedá, ďalšia zeleno-modrá, tretia do siva a na štvrtej pracujeme, tá bude k saune.
Izieb je tam koľko?
Neviem, nepočítal som, ale taká malá armáda sa tam vyspí (smiech). Mám tam štúdio, kde budeme s kapelou cvičiť, preto som chcel, aby chalani mali pohodlie, parkovanie je pre päť áut. A samozrejme, aj rodina, keď príde, aby nebola obmedzovaná.
Postav dom, zasaď strom, sprav syna… v akom si štádiu?
Strom som ešte nezasadil, ale mám to v pláne, lebo teraz sa sadia stromy. Hovorievam, keď budem starý, budem sedieť pod orechom a fajčiť fajku, tak orech bude prvý a potom ihličnany, ktoré sú stále zelené.
Jablone, hrušky, slivky napríklad?
O to sa už treba viac starať, chcem záhradu, ktorá bude pekná a ja budem len kosiť…
A ten syn?
Uvidíme, čo život prinesie, keď to príde, tak to bude.
Už si rozmýšľal, ako ju požiadaš o ruku, či ten prsteň dáš do koláča, do šampanského alebo?
Priznám sa, týmto som sa ani v myšlienkach nezaoberal, som veľmi spontánny človek a momentálne sám neviem, kedy a ako príde k tomuto aktu (úsmev).
Daniela je muzikantka, huslistka, je dobre mať frajerku z brandže?
Ona žije v inom svete ako ja, má veľmi triezvy pohľad na vec, v mnohom mi pomôže len tým, že mi povie svoj názor.
Anna Ölvecká
