25. novembra sa písal presne rok od odchodu významného skladateľa a speváka Petra Hapku do muzikantského neba. Pri tejto príležitosti vydáva Supraphon ucelený výber celkovo 59 piesní a filmových melódií – kolekciu 3CD pod názvom Zlatá Kolekce.
Petr Hapka študoval v rokoch 1960 až 1966 na pražskom konzervatóriu hru na violu, neskôr si k tomuto hudobnému nástroju pribral ešte spev u významného operného speváka Karla Bermana. A aby toho nebolo málo, navštevoval tiež dramatické oddelenie Oldřicha Nového.
Počas štúdií začal mladý hudobník pôsobiť ako klavirista v malých pražských divadlách (Proton, Divadlo dnešního dne, Paravan), pričom práve v Paravanu na seba prvýkrát upozornil aj ako skladateľ v textappealoch humoristu J. R. Picka. Hana Hegerová nahrala v roku 1966 na svoj prvý album jednu z kľúčových Hapkových piesní z daného obdobia – dodnes platný, nadčasový Obraz Doriana Graye. Od tohto momentu sa Petr Hapka stal pre spevník Hany Hegerovej ako autor nepostrádateľný.
V rokoch 1964-1965 pôsobil Petr Hapka v skupine Tornádo. V období rokov 1967 až 1970 bol dirigentom dnes už legendárneho a v čase normalizácie zakázaného pražského Divadla za branou režiséra Otomara Krejči, pre ktorého zložil a naštudoval hudbu k inscenáciám Provaz o jednom konci, Hodina lásky, Zelený papoušek (1967) a Lorenzaccio (1969). S týmto divadelným súborom stihol absolvovať aj niekoľko atraktívnych umeleckých zájazdov do zahraničia. Do širšieho povedomia poslucháčov sa Hapka po prvý raz zapísal v roku 1964 ako autor hudby k skladbe Malá píseň (známej predovšetkým pod „náhradným názvom“ Bach se mi přes rameno dívá), ktorú naspieval Karel Gott.
Mladšia poslucháčska generácia objavila pražského rodáka, skladateľa, pianistu, dirigenta a charizmatického interpreta Petra Hapku najmä vďaka inšpiratívnej spolupráci s textárom a libretistom Michalem Horáčkem, ktorá odštartovala v druhej polovici osemdesiatych rokov minulého storočia. Petr Hapka sa presadil tiež ako autor filmovej hudby, a to už v začiatkoch sedemdesiatych rokov. Na jeho „filmovom konte“ nájdeme hudobný doprovod k bezmála stovke (!) celovečerných filmov. Z televíznych seriálov, na ktorých Hapka ako skladateľ spolupracoval, spomeňme aspoň týchto pár: Náměstíčko, Náves, Bylo nás pět, My všichni školou povinní a Prima sezóna…
Album autorskej dvojice Petr Hapka – Michal Horáček nazvaný Potměšilý host (1987) získal Platinovú platňu a nasledujúca kolekcia V penziónu Svět (1988) zas predstavila výnimočný koncept, ktorý sa stal pre ďalšiu tvorbu dvojice Hapka + Horáček typický. Namiesto jedného speváckeho protagonistu sa totiž na nahrávkach podieľalo hneď niekoľko výrazných interpretačných osobností – napríklad Michael Kocáb či Richard Müller, no vôbec prvýkrát si tu sólovo zaspieval taktiež autor hudby Petr Hapka. Na tomto albume sa objavili piesne ako S cizí ženou v cizím pokoji, Štěstí je krásná věc, Rozeznávám alebo Buřty, pivo nenávist. Autor kompilácie a textu do bookletu Miloš Skalka vybral na 3CD to najlepšie a najtypickejšie z bohatej tvorby tohto obľúbeného skladateľa.
Zdroj foto: SOUL FOR SHOW / SUPRAPHON 2015
