Do Bratislavy zavítal, aby prezentoval svoj najnovší hudobný počin – trojalbum, ktorý mapuje tridsať rokov Petra Kotvalda na hudobnej scéne. EXXXclusive – Best Of. Album pokrstila svetová legenda pop music rokov 90-tych, Captain Jack. Sú to dva projekty v jednom – výber „best of“ a jeden album noviniek. Veselý, vtipný, šarmantný, duchom stále mladý muž si pochutnal na polievke, aby nabral síl do ďalších rozhovorov, pretože deň bol naozaj náročný a stretnutí veľa.
Aká bola polievka?
Slepačia, chutná, horúca, slovenská, rezancov nebolo toľko, ako som si predstavoval, ale zeleniny bolo dosť (smiech). Bola výborná, veľmi som sa na ňu tešil, lebo predsa teplé jedlo do žalúdka je základ. Teraz môžem lámať skaly (smiech).
Skaly lámať nebudeme, ale ešte mimo muziky – máte krásne osadenú ruku v ortéze, čože sa vám prihodilo?
Pre novinárov som si chystal verziu, že som bol na divokej párty, kde sa mi to stalo, samozrejme, netuším ako (smiech), že sa stanem možno zaujímavý pre médiá ako „pařmen“, ktorý „to dáva“ naplno po nociach. Realita je však oveľa prozaickejšia. Stalo sa mi to doma pri upratovaní okolia domčeka. Pozbieral som všetko napadané lístie a ostatné smeti, a aby to bolo dokonalé, zobral som hadicu a vystriekal to vodou. Po krásnom mokrom, ale čistom chodníku som sa vybral do domu, pošmykol som sa a podvedome sa šiel zachytiť plotu, na ktorom máme naozaj poriadne ostré hroty a bolo to – prerezal som si vlastným plotom vlastnú ruku. Mám štrnásť stehov, ale našťastie, nič nebolo nejako vážne poškodené, žiadne šľachy.
Ale nepoteší takto na leto…
Mrzuté je to hlavne preto, že sme si boli obzerať terén na nakrúcanie nového videoklipu v miestach, kde sme v roku 2001 urobili klip na pesničku Mumuland. Ten klip vznikol na nedokončenom diaľničnom moste, ktorému sa hovorilo Hitlerov most a u nás máme vodné dielo Želivka, cez ktoré je tento nedokončený most. Klip Mumuland končil ako kamera sníma koniec nedokončeného mosta a tam tancovali mažoretky. Povedali sme si – urobíme „reinkarnáciu“, že pochodíme miesta, kde som točil videoklipy, ktoré by si ľudia mohli pamätať, ale nasadíme tam novú pieseň. O dva dni po obhliadkach sa mi stal tento úraz s rukou, s ktorou som nemohol hýbať a tak dúfam, že to natočíme i napriek zdržaniu.
K výberovému dvojalbumu ste pridali aj tretí s úplne novými pesničkami, ste si vedomý, že poslucháči a návštevníci koncertov chcú vždy len tie „staré“, známe?
Som si myslel, že poviete, že rádiá budú aj tak hrať len staré songy. O poslucháčov sa nebojím, mám to šťastie, že sa mi ich darí „vychovávať“ a prijmú odo mňa aj novinky. A musíte uznať – bola by to nuda hrať dookola to isté, ja mám ambíciu veľmi sa neobzerať dozadu, ale pozerám sa dopredu. Dokonca ani neriešim, koľko mám rokov, aj keď zrkadlo ma občas zradí a mám taký skvostný pocit, že to najlepšie ma ešte len čaká. Preto aj rád robím nové pesničky. Tým, že sa neobzerám, vydanie trojalbumu, ktorý mapuje tri desaťročia mojej sólovej kariéry, ma trochu zaskočilo.
Vaša idea bola vydať len jeden album – nové skladby…
S tým som prišiel aj do vydavateľstva, že som im doniesol jedenásť zbrusu nových, krásnych, moderných, súčasných pesničiek a oni vraj to je super, ale máme nápad na výberovku, lebo tri desaťročia pôsobíš sólovo. A zase nastal problém vybrať 50 pesničiek z mojej tvorby, tak som poprosil fanúšikov prostredníctvom môjho facebooku, kde vyplnili formulár s výberom 60-tich piesní, z ktorých som ja potom chcel vybrať 50 k tým jedenástim novinkám. Fanúšikovia mi to trošku skomplikovali, pretože každý ma vnímal v inom rozpoložení, v inej fáze života – niekto má rád „prefláknuté“ hity, iný romantickejšie balady, ďaľší raritku, ktorú väčšina ani nepozná. Naraz som mal 2000 formulárov z mojej fanúšikovskej stránky, ktoré sa vôbec nestretávali, takže som šiel po pesničkách, o ktorých si myslím, že ich poslucháči poznajú a právom patria na výberovku. Nakoniec nebola kritériom chronológia, ako som ich točil, ani single, ktoré šli do rádií, ale snažil som sa vybrať melódie príjemné a svieže. Pristupoval som k tomu tak, aby to bolo príjemné pre vás, či budete doma umývať okná, alebo variť obed alebo len tak ležať a počúvať.
Ste otcom dvoch dospelých detí…
Áno, dcéra Viktorka (23) mi dokonca občas spieva vokály, syn Mikuláš (29) ma pred troma rokmi urobil dedom. Nie sú radi, keď o nich hovorím, takže stačí (smiech).
Anka Ölvecká
