Balet SND prichádza 15. marca s premiérou pôvodného baletu v dvoch dejstvách Tulák Chaplin – pocta géniovi.
Pozhovárať sa s riaditeľom Baletu SND sa človeku veru len tak ľahko nepodarí. No a v čase, keď vrcholia prípravy na premiéru túžobne očakávaného baletu, to určite platí dvojnásobne. My sme však mali to šťastie a krátko pred premiérou sme sa so sympatickým riaditeľom baletu SND, pánom Jozefom Dolinským porozprávali nielen o Tulákovi Chaplinovi, ale aj o ďalších pozoruhodných klenotoch na scéne Baletu SND.
Pán riaditeľ, balet SND má za sebou ďalšiu vydarenú sezónu a priamo pred nami sa odvíja nová baletná sezóna 2019. Čo považujete, s odstupom času, za najvýznamnejšie míľniky a úspechy minulého roku?
Za najdôležitejší fakt považujem úspech u publika. Nielen nových inscenácií, ale aj repertoáru, ktorý hráme. V divadelnej sezóne 2018/2019 Balet SND uviedol skutočne výnimočné tituly v spolupráci s významnými tvorcami. „Za hranicami hriechu“ s podtitulom bratia Karamazovovci s naším súborom naštudoval Maestro Boris Eifman a „Esmeraldu“ Vasili Medverdev a Stanislav Fečo. Obe inscenácie sú diametrálne odlišné a publikum oceňuje ich umelecké stvárnenie. Karamazovovci sú dramatickým súčasným baletným divadlom a Esmeralda je rýdzou „klasikou“ v najlepšom stvárnení akého sme schopní. Celá práca Baletu SND je kolektívnym dielom a tam si treba uvedomiť a oceniť podiel orchestra, technického personálu a ateliérov SND. V tejto sezóne zarezonovala premiéra komornejšej inscenácie zloženej z piatich častí od rôznych choreografov. Reprízy inscenácie „Beatles go Baroque“ na hudbu Petra Breinera inšpirovanú hitmi The Beatles.
Ste riaditeľom baletu, ale vo vašej funkcii sa spája viacero profesií – ste tanečník, manažér, ekonóm a musíte mať aj skvelé organizačné schopnosti. Ako sa také niečo dá zvládnuť…?
Vedenie Baletu SND je tím. Nie je to o jednotlivcoch. Samozrejme, právo veta má riaditeľ, ale bez spolupracovníkov to jednoducho nejde. Nemám patent na rozum.
Rok sa nám krásne rozbehol a hneď v marci sa diváci a milovníci baletu majú na scéne SND na čo tešiť. Prezradíte divákom, o čo presne ide a aké baletné lahôdky by si rozhodne nemali nechať ujsť?
Pracujeme veľmi tvrdo a marcové ovocie pre diváka má podobu premiéry originálneho diela a výnimočného hosťovania ikony svetového umenia. Onedlho, už 15. marca, si milovníci baletu môžu na doskách SND vychutnať premiéru pôvodného baletu v dvoch dejstvách Tulák Chaplin.
Do akej miery bolo náročné skĺbiť všetko do úspešného konca?
„Tulák“ sa nerodil ľahko. Idea vznikla pred tromi rokmi, počas prípravy inscenácie „Nižinskij – boh tanca“. Za to, že sme dnes skutočne len niekoľko hodín pred „veľkým finále“, vďačíme hlavne pánovi Carlovi Davisovi, ktorý skomponoval hudbu práve k úspešnému „Nižinskému“. Bola to jeho idea osláviť 130 rokov od narodenia Charlesa Spencera Chaplina inscenáciou o živote a diele geniálneho umelca, hviezdy nemého filmu svetového formátu.
Je mi cťou, že sme učinili kroky, aby sme získali všetky povolenia a licencie uviesť dielo v podobe, v akej bude. Nebral som to ako „robotu“, hoci to bolo a je zložité a vyčerpávajúce pre všetkých. Skôr to vnímam ako cestu poznania a prienik do osudov Ch. Chaplina. A to bude mať možnosť vidieť a zažiť divák na predstavení.
Agentúry boli v rokovaniach korektné a prístupné k dohode, a tak budeme môcť v inscenácii vidieť všetko to, čo je s menom „Chaplin“ spojené. Jeho fotografie, legendárny kostým i projekcie z originálnych filmov. Budeme počuť jeho originálne hudobné kompozície i jeho hlas.
Autorský tím Daniel de Andrade – choreografia a réžia, Mark Bailey – scénický a kostýmový dizajn, Tim Reid – video dizajn, Martin Račko – svetelný dizajn, Carl Davis – hudba a Dušan Štefánek – dirigent, je prísľubom veľkej kvality a bez nej nie je možný úspech.
Ako dlho približne trvá, kým balet prejde od začiatku nácviku až po premiéru?
Intenzívne pracujeme na sálach i na javisku od 7. januára. Niektoré scény sa pred skúšali začiatkom sezóny.
S akými pocitmi sa blížite k premiére?
Pocity si nepripúšťam.
Zakrátko po premiére Tuláka Chaplina objavia sa na baletnej scéne SND ešte dve veľké prekvapenia – Brodsky- Baryšnikov… Prezradíte niečo viac o tomto predstavení?
Považujem toto podujatie za hosťovanie roka na Slovensku, pretože je to veľmi silná, dramatická inscenácia. Kritika v USA ju nazvala hypnotickou melanchóliou, s hlboko aktuálnym odkazom. Baryšnikov nebol len neprekonateľným baletným interpretom, ale je aj vynikajúcim hercom. O tom svedčia jeho výkony vo významných filmových dielach, ale aj v komerčne úspešných seriáloch.
Je to plnokrvná syntetická monodráma. 90 minút koncentrovaného a plnohodnotného hereckého výkonu. Baryšnikov je v skvelej hereckej forme a pripravuje sa na výkon veľmi dôsledne. Nemíňa sily na PR alebo rôzne „akcie“, o to viac energie rozdáva počas predstavenia – je to fascinujúce stretnutie s úplne iným svetom, než sme zvyknutí z našich činoherných javísk. Kto chce zažiť skutočnú charizmatickú hereckú osobnosť má sa na čo tešiť.
A čo ďalšie predstavenia“ Na čo sa môžu diváci tešiť do konca tohto roku?
Hneď v apríl sa vracia do „prístavu“ repertoáru Baletu SND výpravná inscenácia klasického baletného diela „Korzár“.
Aké predstavenie považujete na baletnej scéne SND za najúspešnejšie?
Najúspešnejšie sú dve, zhodou okolností na hudbu od jedného autora, ktorým je Pjotr Iljič Čajkovskij. „Labutie jazero“ a „Luskáčik“. Môžem prezradiť, že pracujeme na tom, aby čoskoro pribudla jeho hudobná lahôdka „Spiaca krásavica“ v podobe, ktorú ja osobne považujem za najkrajšiu, aká existuje.Viac však nepoviem, aby som to nezakríkol.
Ako to vyzerá s návštevnosťou a priemerným vekom diváka?
Balet SND disponuje repertoárom pre všetky divácke kategórie podľa veku. Na reprízach to vidíme, ale publikum je rôznorodé, čo nás veľmi teší, ale aj zaväzuje. Pozorujeme, že sa „do Baletu“ chodí nielen na titul, ale aj na interpretov. Naši prví sólisti Romina Kolodzjei, Olga Chelpanova, Andrej Szabo, Konstantin Korotkov a Artem Pyzhov i mnohí ďalší interpreti sa stali osobnosťami. Sú to laureáti z mnohých baletných súťaží. Nie je tajomstvom, že Olga je držiteľkou ocenenia „Duša tanca“ a Konstantin si prevezme túto cenu v Moskve v apríli. Napríklad mladý talentovaný slovenský umelec Adrian Szelle zažiaril v úlohe Alexeja Karamazova a jeho výkon bol odmenený aj odbornou verejnosťou v podobe ceny „Dosky“. Boris Eifman mu dal príležitosť a pracoval s ním a my pokračujeme ďalej, aby sa jeho talent práve na doskách SND rozvíjal a čoskoro prídu aj nové roly a verím, že jeho ďalšie úspechy.
Máme ešte rezervy v návštevnosti, samozrejme, ale aj na tých tvrdo pracujeme. Odporúčam ale divákom zabezpečiť si vstupenky včas. Môže sa totiž stať, že na „Labutie jazero“, „Esmeraldu“, „Giselle“, „Beatles“ alebo „Fragile“ si počká do budúcej sezóny a na „Luskáčika“ sa dostane až v tej po nej.
Jana Vančová
