Silvia Šuvadová: Nie som liečiteľka

Silvia Šuvadová prišla po čase na Slovensko už ako americká občianka, samozrejme, sa cíti stále Slovenka a verí, že dostane aj slovenské občianstvo, ktoré jej udelením amerického automaticky zaniklo. Pred pár rokmi rozvírila okolo seba riadne pokojnú, dovtedy  hereckú,  hladinu, pretože sa prejavila ako spiritualistka. Mnohí ľudia si klopkajú na čelo, nechápavo krútia hlavou, ale Silvia vie svoje.

Silvia ŠuvadováPrečo ste prišli po ôsmich mesiacoch opäť na Slovensko?

Som tu  doma, mám tu rodinu, priateľov, uvidíme, čo všetko stihnem, čo sa stane, vždy sa to nejako vyvinie (úsmev). Rozhodne sa chcem postarať o ocka, ktorý je chorý a ostatné uvidíme.

Kam sa srtatila z obrazoviek vaša sestra Andrea, čo nám o nej prezradíte?

Andrejka sa má skvele, má dve detičky, je pripravená  opäť vrátiť sa do mediálneho sveta, tak verím, že sa nájde vhodný formát, v ktorom sa uplatní, či už v televízii alebo v rozhlase.

Čo všetko ste na Slovensku stihli, odkedy ste doma?

Priletela som deň pred Vianocami, otecko bol v nemocnici v ústave srdcovo-cievnych chorôb, tak som mu pomáhala, potom som sa starala ešte chvíľu o neho na Orave a šla som do Prahy, kde som sprevádzala „chorvátsky zázrak“ – liečiteľa  Braca. Braco je mimoriadne zaujímavý, lieči pohľadom, je o tom film i kniha, verím, že ho čoskoro predstavíme bližšie aj Slovákom. Navštívila som niekoľko spoločenských akcií a  tak.

Ako to máte s herectvom, keďže sa venujete  spiritualite?

Minulý rok bol pomerne bohatý v tejto sfére, pretože som v Česku točila film s Markom Dobešom, ktorý  napísal scenár k filmu Kajínek. Zatiaľ však nechce,  aby  sa o ňom veľa hovorilo. V Benátkach som natočila videoklip s Jankom Ledeckým, v Amerike film s Ericom Robertsom. Mala som  dlhšiu pauzu v herectve, keď som sa venovala sebe a spiritualite, no vlani sa to nejako nečakane rozbehlo. S Ericom som vo filme mala dve scény a točili sa v LA.

Ľúbostné scény?

Nie, stačilo mi s Jankom Ledeckým (smiech).

Nie je vám to ľúto, že ste sa aspoň nebozkávali?

Nie, má krásne veľké ústa ako jeho sestra Júlia, ale nie som si istá, že práve jeho ústa  by som chcela bozkávať.  Okrem toho je starší a ja som sa teraz preorientovala na mladších (smiech). Eric Roberts je veľký profesionál, chodila po neho limuzína, v karavane musel mať vždy tri veľké ľadové čaje bez ľadu, všade s ním chodí jeho manželka, ktorá sa o neho stará. Rola Andyho Warhola mu mimoriadne sadla. Milý človek, s každým sa fotil, ale bola to veľká príprava,  presne vedel ako chce na fotkách vyzerať, nefotil sa s bleskom zásadne.

Silvia Šuvadová
S hercom Ericom Robertsom

Spomenuli ste hereckú pauzu, kedy ste sa venovali sebe a spiritualite, čo to znamená v praxi?

Som veľmi  citlivá, vnímavá, vonkajšie vnemy prenikajú u mňa do vnútra.  V roku 2010 bolo toho už veľa, pochopila som, že sa nemôžem naháňať z kastingu na kasting,  točiť a byť stále v jednom kole. Urobila  som si výlet do svojej duše, do svojho vnútra, pretože som mala pocit, že  je vo mne toľko bolesti, že vybuchnem.  Trávila som veľa času sama,  pozorovaním sa, meditáciami, prácou s emóciami, ktoré som potrebovala pochopiť, aby som sa mohla liečiť a to je základ aj mojej práce – práca s emóciami.

Ranilo vás, keď ľudia reagovali negatívne na váš prechod ku spiritualite?

Sama som si nevybrala túto cestu, ona si našla mňa, samozrejme, nebola som pripravená na negativizmus a sarkazmus, ale naučila som sa chápať aj týchto ľudí, viem to spracovať.

Silvia Šuvadová
S chorvátskym liečiteľom Bracom

Takže sa vo vás prelínajú dva svety – herecký a spiritualistický…

Ako mladá herečka som pozorovala starších a skúsenejších kolegov, ktorí nervózne  čakajú na príležitosti, ako sú závislí od režisérov, ktorí sa rozhodujú nie vždy na základe umenia herca, či ho obsadia. Predstava, že takto by som mala skončiť, ma priam desila. Mala som pocit, že sa chcem rozvíjať, produkovať, a nielen čakať.

Prečo Amerika?

V Koljovi ma videl americký režisér, ktorý mi ponúkol spoluprácu a ja som to považovala nielen za výzvu, ale aj za oslobodenie z bolesti a smútku, ktorý som prežívala. Často som bývala aj chorá.  Keď som mala  29 rokov, naraz som sa ocitla v Amerike, v dome plnom cudzích ľudí, s biednou angličtinou, ale ten pocit slobody a nového začiatku ma naštartoval.  Prvé roky som naozaj veľa robila reklamy, modeling.

Silvia Šuvadová

Máte za sebou seminár – o čom bol?

V prvom rade meditácia. Ja nie som liečiteľka, skôr sprostredkovateľ, ako ľuďom ukázať cestu, aby si pomohli z trápenia sami. Lebo bolesť a smútok spôsobuje choroby.

Anna Ölvecká

Sledujte nás aj na sociálnych sieťach