Thomas Kamenár varí zásadne s láskou!

V kuchyni kraľujem  ja

Sympatický moderátor Thomas Kamenár prišiel tentoraz z Viedne na Slovensko nie aby moderoval, ale aby predstavil svoju prvú kuchársku knihu, pretože okrem moderovania  je aj skvelým znalcom jedla a doslova fajnšmekrom. Pre reláciu Fajnšmeker pripravoval jedlá na rôznych miestach – napríklad na chate u svojej manželky v Smoleniciach, či Hainburgu, v kostole Weinkirche, kde žijú jeho rodičia, ale v knihe nájdete aj recepty z potuliek po svete. S manželkou Peťkou sú obaja vášniví cestovatelia. Jeho recepty sú rovnako zaujímavé pre začínajúce, ako i ostrieľané gazdinky, ktoré v kuchyni už čo-to zažili.

Thomas KamenárZa roky, počas ktorých ste sa vytratili televíznej obrazovky, čo sa udialo vo vašom živote?

Po mojom trojročnom účinkovaní v relácii Páli vám to som ešte robil reláciu o varení, ktoré je mojím veľkým koníčkom a volala sa Fajnšmeker. Odkedy nie som v televízii,  robím to,  čo aj predtým a počas prác v televízii – veľa fotím a vysielam v mojom milovanom rádiu v Rakúsku, O3. Okrem toho sme  pre rakúsku televíziu pripravovali  program, ktorý sa volá Amadeus Music World a bol odvysielaný začiatkom mája. Potom nejaké pilotné upútavky, v rádiu je to stále krásna robota. Najdôležitejšie však sú moje dve malé deti, ktoré sa nám s manželkou narodili – Emília má dva roky a Jakub pol roka.  Máme doma veselo, v robote sa tešia na víkend, ja že fajn, aj tak vstávam o šiestej vďaka deťom. Ja oddychujem v robote (smiech).

Aký ste otec z vášho pohľadu – prebaľujete, kŕmite?

Snažíme sa povinnosti deliť na polovicu, ale to nejde. Väčšia časť je na manželke Peťke, ktorá je úžasná mama, perfektne sa stará o deti. Snažím sa však každú minútu, čo som doma – byť užitočný. Je to namáhavé okolo dvoch malých detí, ale je to oveľa krajšie ako namáhavejšie. Varím doma pre celú rodinu, aby Peťka mohla robiť iné veci, v kuchyni kraľujem ja. Rád pomôžem so všetkým, nedelíme roboty okolo domácnosti a detí na mužské a ženské.

Televízia vám nechýba?

Thomas KamenárNa Slovensku som pracoval veľmi rád, bola to nová skúsenosť, nová výzva, teraz robím nejaké veci pre rakúsku televíziu, takže nie som úplne mimo. Moja slovenčina je, aká je a tešilo ma, že bola väčšine Slovákov sympatická. S televíziou JOJ sme stále v spojení, aj sú nejaké projekty, ale priznám sa – posledné dva roky som sa nikam neponáhľal. Viem, aké to bolo časovo náročné, i keď veľmi pekné, ale ja chcem svoje deti vidieť vyrastať, počuť ich prvé slová, chodiť s nimi na prechádzky,  takže najvzácnejší je momentálne pre mňa čas s rodinkou. Zarábam menej, ale nemôžeme mať všetko. Asi starnem, ale milujem byť doma (úsmev).

S Peťkou ste videli kus sveta, o čom sa presvedčíme aj vďaka knihe Fajnšmeker, ktorá nedávno vyšla a sú v nej recepty z celého sveta. Kde sa u vás vzal vzťah a talent na varenie?

Variť ma naučila moja mamička, ocko keď si toto prečíta, asi bude trochu nahnevaný, lebo je presvedčený, že on ma naučil variť.  Pravda je taká, že v čase, keď som sa učil základy varenia od mamičky, ocko musel veľa pracovať, cestoval po Rakúsku, Nemecku, Slovensku. Ja som chodil do školy, mamička tiež pracovala, tak mi pripravila suroviny, napísala postup, no a takto som sa a učil variť. Výborný degustátor bol môj mladší brat a dodnes je. Keď skúšam nový recept, vždy ho zavolám, nech to ochutná a zhodnotí.

V príhovore ste ďakovali a krásne hovorili o svojej manželke, ktorá je tiež fotografka, ako vyzerajú vaše spoločné fotenia, aj sa pohádate?

Hádať určite nie, aj keď niekedy možno máme odlišné  názory, ale minimálne. My si tak dôverujeme, že naopak  –  u nás absolútne panuje zhoda. Ona je veľmi profesionálna, keď fotíme, skutočne je s ňou radosť pracovať. Väčšinou je to o tom, že napríklad fotíme svadbu, ja si pozerám jej fotografie a hovorím – Peťka, toto si ako tak skvele mohla vystihnúť, ty máš aké dobré oko? Ona zase mne, že som talentovaný, lebo som niečo dobre odfotil, takže nie konkurencia, ale naopak, povzbudzujeme jeden druhého, fandíme si a tešíme sa, že niekto z nás niečo pekné urobil.  Komunikácia medzi nami je úžasná, som za to vďačný aj za naše dve krásne deti.

Thomas Kamenár

Deti budú hovoriť po slovensky?

My sa s nimi skoro iba po slovensky rozprávame. Alebo pomiešame, lebo Emilka sa v jasličkách učí po nemecky a stane sa, že jej poviem – Emilka, poď si dať „Schuhe“.  Obaja starí rodičia s nimi budú hovoriť po slovensky. Verím, že to zvládnu rovnako bravúrne ako ja, tým, že som vyrastal súbežne s dvoma jazykmi, som sa rýchlo naučil aj po anglicky a taliansky.

Vráťme sa ku knihe. Nie je len zbierka receptov, ale aj krásne fotografie…

A príbehy, prečo a ako som k receptu prišiel, čo ma na ňom zaujalo…

Rizoto podľa Sebastiana – kto je Sebastian a prečo má významné postavenie jeho rizoto v knihe?

Môj kamarát, ktorý žije v Insbrucku. Jedli ste už rizoto s červenou repou? Urobil to, ochutnal a som a hneď som vedel, že ten recept chcem mať v knižke. A nebolo to jednoduché, lebo keď kniha išla korektorovi a vraj čo to má znamenať, to tak nemôže byť! Alebo – trpezlivé jahňa, čo to je? Trval som však na svojom, že to musí byť presne, ako som napísal.

Krstná mama bola 94-ročná babička, ockova mama, prečo práve ona?

Veľmi je čiperná, úžasná, zaujíma sa o moju robotu, aké to je, keď ma fotia, filmujú, chcel som, aby to aj ona zažila. Bola nadšená  a zároveň hotová z toho, ako na ňu mierili fotoaparáty, kamery a prišlo ich dosť, za čo som vďačný, že je záujem o moju prácu.

Thomas Kamenár

Vo vašich receptoch nechýba slaninka, mäso, ako je to so zdravou výživou u vás doma, veľa sa teraz o tom píše, hovorí, odporúča sa?

Myslím si, že je to rovnaké ako s alkoholom. Ak si človek dá s mierou, neuškodí a naopak, to šťastie, silu okamihu, ktoré pocíti, je oveľa zdravšie, ako keby sme razantne niečo vylúčili zo života. Aj ja som kadečo vyskúšal. Napokon, aj hadí jed v istom množstve je liek, v inom zabíja.

Takže nájdeme tam aj zdravšie jedlá,  aj pokrmy, ktoré sa nie príliš páčia dnešným hlásateľom zdravého životného štýlu…

Hlavne veľa lásky je v tých receptoch, najdôležitejšia ingrediencia. Preto aj záverom pozdravujem všetky čitateľky, veľmi ma poteší, ak si knihu kúpite a budú vám jedlá chutiť… a samozrejme, aj všetkým, koho ponúknete. Je tam rok a pol tvrdej práce, ale veľmi, veľmi krásnej.

Text a foto: Anna Ölvecká 

Recepty:

Vynikajúca bryndzová nátierka

Cviklové rizoto podľa Sebastiána

Superjednoduchý hrnčekový koláč

 

Sledujte nás aj na sociálnych sieťach