Slušnosť by nemala vyjsť z módy
Od čias Superstar, keď si vyslúžil pomenovaie „Malý princ“ na základe pesničky, s ktorou súťažil, ubehli roky a z Tomáša je zrelý, 31-ročný, stále nezadaný, muž. Keďže sa nedávno objavili v médiách správy o jeho zamilovanosti, využili sme príležitosť v Žiline a popýtali sa ho, ako to je s láskou, ale aj s hudbou.
Začneme netradične, nie hudbou, ale ako to s vami a láskou je?
Stretávam množstvo krásnych žien, neustále mám otvorené oči, aby som niečo nepremeškal. Niekedy mám pocit, že by to mohlo aj vyjsť, zaľúbim sa, potom to nevyjde, napíšem o tom pesničku. Som vďačný slečne, že bola pre mňa inšpiráciou. Muzikant musí trpieť, mať zlomené srdce, túžiť po babe, ktorá ho nechce, a vtedy nachádza správnu atmosféru na tvorbu. Keď všetko funguje, mám čo jesť, kde spať, je o mňa postarané, inšpirácia sa hľadá ťažšie.
Vy si ani nehľadáte dievča, aby ste mohli trpieť a skladať…
Samozrejme, že hľadám. Ale nie za každú cenu a prvoplánovo. Teším sa na to, keď to príde a bude to. Priznám sa, bol som veľmi náročný. Teraz sa skôr vrhám pocitovo do vzťahu – buď to vyjde, alebo nevyjde. Veľa ľudí v mojom okolí si povedalo – konečne!
Veríte v lásku na prvý pohľad? Že iskra preletí a buď to tam hneď je, alebo to ani nepríde?
Verím. Ak to zafunguje u oboch, správanie ženy je úplne iné, ako keď mám záujem len ja. Vtedy sa baba usmeje, dá akýsi falošný signál, na druhý deň napíše, že nemá záujem. Myslím, že dokážem vycítiť, kedy je zo strany ženy ozajstný záujem.
Mohli by ste knihu napísať – prieskum správania sa zaľúbených osôb…
(Smiech) Niekedy mám pocit, že by som sa uživil ako terapeut, lebo naozaj za mnou chodia známi – rozišla sa so mnou, mám zlomené srdce. A možno otvorím ambulanciu, utorky, štvrtky budem ordinovať v „Tošovej poradni“ a potom spievať (smiech).
Prečo, podľa vás, sú dnešné vzťahy rýchle – rýchlo vzniknú, rýchlo zaniknú…?
Naháňame sa, ľudia stratili istoty, na byt nenašetrí mladý človek, vezme si hypotéku na tridsať rokov a kedykoľvek môže prísť o robotu, byt mu zoberú. Toto nervózne prostredie, klíma spôsobuje, že rozoštváva mladých ľudí, každá maličkosť vyvoláva rozvrat v vzťahu. Okrem toho sú aj šikovné baby, nezávislé, ktoré majú vlastné byty, autá, chýbajú im deti a partner. Všeobecne chýba ľuďom trpezlivosť, a priznám sa – niekedy aj mne. Ale to už moc filozofujem.
Takže tiež máte nervy, že nevlastníte vilu, mercedes…?
Keď som bol v Superstar, bol som aj ja netrpezlivý, nervózny, ale teraz mám 31 rokov, je 12 rokov po súťaži a mám pocit, že som sa upokojil, aj keď stále to nie je ono. Napríklad netrvám už na tom, že piesne si musím písať len sám, ale pokojne prijmem hudbu a otextujem ju. Môže ma o posunúť iným smerom dopredu.
Máte nový singel…
No a muziku mi napísala trojica Kachút – Grausz – Zubák, ktorí stoja od začiatku pri mojom zrode, robili ešte prvú selekciu do Superstar, skôr ako sme sa dostali pred Haberu, museli sme prejsť ich sitom. Volá sa Kým ťa mám, otextoval som ju ja a som rád, že som zapadol medzi velikánov ako Habera či Grigorov, ktorí spievajú už piesne s týmto názvom, hoci to nebol cieľ.
Tomáš Bezdeda: Kým ťa mám
Ako ju prijali rádiá?
(Smiech) Musím sa priznať, že často ma zastavujú ľudia a pýtajú sa, či ešte spievam a musím povedať, že 12 rokov mám to šťastie a naozaj sa živím muzikou a spievaním. Otázka rádií je skôr na ne, ja im moje pesničky posúvam, nerobím ich pre seba, ale pre ľudí. Chcem sa podeliť o emócie, ktoré v pesničke prežívam, tak uvidíme. Je to predzvesť štvrtého albumu, ale neviem ešte, kedy vyjde, najskôr na jar.
Spolupracujete so skupinou Aya, ktorá oslavuje 25 výročie, ako ste prišli na to, zaspievať v Superstar Malého princa od tejto kapely?
V čase Superstar som bol v maturitnom ročníku a poznal a obdivoval som skupinu Aya, tak som si vybral aj ich pieseň do súťaže. Boris Lettrich mi prezradil, že driemal na gauči a naraz ho priam omráčilo, že v televízii spieva niekto ich pieseň. Možno sa aj modlil, aby som to nezaspieval lepšie ako on (smiech). Nakoniec som sa s nimi skamarátil a zahral si s nimi svoj prvý koncert na Mariánskom námestí v Žiline. Priznám sa, nebolo to jednoduché, pretože diváci, živá kapela, počúvať nástroje, zapasovať sa so spevom do nich, okrem toho sa pohybovať a aj divákom sa venovať… Bolo toho moc, ale zvládol som to a som rád, že stále spolupracujeme.
Tak pekne o nich hovoríte…
Slušnosť by nikdy nemala vyjsť z módy, s pokorou treba prijať pomoc, vážiť si ľudí, ktorí nám pomohli v začiatkoch. Pokora je základ a kľúč k úspechu. Lebo, ako hovorí Adela, v Hainburgu už nás nik ani len nepozdraví, tam sme si všetci rovní, takže naša sláva siaha len po hranice.
Vaším veľkým koníčkom je šport…
Hrám futbal v mužstve nazvanom MUFUZA – mužsto futbalových zázrakov, kde je zázrak, keď dostaneme niekedy loptu (smiech). Okrem toho ma teraz prijali do amatérskeho hokejového mužstva, tak dúfam, že neprídem o zuby. Mám rád aj cyklistiku, ale s tou opratrnejšie, predsa len ešte nemám deti a každý deň na bicykli, by mi mohol ublížť, aj keď Sagan to dal (smiech).
Viete si už predstaviť, že doma by vám vrešťalo také malé stvorenie?
Fu, mal som taký sen, že som mal dieťa a plakalo, zobudil som sa celý spotený, že čo s ním? Ale nebánim sa, čo príde, to bude – vychoval by som. Však aj babky by pomohli, aj frajerka, ktorá možno príde…
Anna Olvecká
