Vladimír Kobielsky: „Neľutujem to, čo nemôžem mať, užívam si, čo mám“
Sympatický Vladimír Kobielsky sa zaskvel v seriáli Panelák, kde si zahral po boku Diany Mórovej a neskôr v roli nesympatického rozmaznaného majiteľa kaštieľa v seriáli Búrlivé víno. Napriek tomu si neustále získava sympatie televíznych divákov. So svojou rodinou – manželkou Alenou, 14-ročným synom Kristiánom a 11-ročnou dcérou Klárou žije v Bratislave.
Aká bola vaša cesta z východu Slovenska do Bratislavy?
Zložitá. Z Čiernej nad Tisou, kde som vyrastal od piatich rokov, som sa prihlásil na konzervatórium, kde ma nevzali, pretože som bol veľmi útly. Boli tam záujemcovia, ktorí už mali aj strednú školu za sebou, tak som nezapadol. Napokon som študoval herectvo v Košiciach. Na druhý raz som sa dostal na VŠMU v Bratislave a konečne vyštudoval herectvo, sedem rokov som pôsobil na prvej divadelnej scéne v SND a teraz som na voľnej nohe.
Po siedmich rokoch ste odišli z divadla, prečo?
Nakrúcali sme Panelák a bolo treba ísť na dva týždne do Thajska, lenže v divadle som nedostal voľno, tak som dal výpoveď. Dnes mám toľko práce, že ani by som nestíhal denne skúšky v divadle. Ale mám stále divadlo rád a rád aj účinkujem v ňom.
Popri strednej škole ste podnikali, doma na východe, predávali ste potraviny, nemáte chuť niekedy sa k tomu vrátiť?
Ani nie, nemám také myšlienky. Vtedy som bol na rázcestí, ale už som sa vydal jednou cestou a tou chcem ísť.
Čo znamená obdobie rázcestia?
som v Košiciach na škole štvorku z herectva s podmienečným vylúčením, takže to bolo obdobie, kedy som vážne premýšľal, ako a čo ďalej. Našťastie sa to vykryštalizovalo v prospech herectva a odvtedy sa venujem len tomu.
Podmienečné vylúčenie bolo kvôli prospechu?
Jednoducho som bol netalentovaný.
Dnes vám to však nikto neuverí.
Nechám to na pocity čitateľov.
Vaša cesta k herectvu teda nebola jednoduchá, ale chceli ste asi veľmi, keď ste sa hercom napriek všetkému stali…
Ani nie, osud a inklinovanie ma priviedli k povolaniu, ktoré robím. Neskutočne mi pomohol pedagóg Martin Huba, ktorý mi dodal sebavedomie a sebadôveru, ktorú herec potrebuje, potom prišli dabingové úlohy a už sa to kumulovalo. Okolo tridsiatky som sa dostal do denných seriálov, ktoré vznikali, prakticky v zrelšom veku, takže pekne postupne.
Na konte však nemáte žiaden film…
To je pravda, ale neľutujem to, čo nemôžem mať, užívam si, čo mám. Asi to má takto byť.
Skvele ste sa však uchytili v tanečnej súťaži, s akými ambíciami ste šli do nej?
Bez ambícií. Radosť, potešenie z niečoho nového, že pokiaľ mi to moje schopnosti dovolia, budem kráčať, respektíve tancovať súťažou. Pretancovali sme sa k víťazstvu, čo nebolo ľahké, pretože naozaj ma to stálo veľa síl, úsilia, námahy, času, energie, litre potu, ale stálo to za to.
Tanec sa vďaka tomu stal súčasťou vášho života, dostávate ponuky vystupovať na akciách ako tanečník, prijímate to s radosťou?
Samozrejme, s veľkou radosťou. Milá spomienka, som donútený obliecť sa do tanečného, obuť si topánky, ísť do tanečnej sály, precvičiť si kroky, každý taký návrat vítam.
Nevyžadovala od vás manželka intenzívnejšiu účasť na plesoch, keď ste sa osvedčili ako tanečník?
My sme plesali dosť aj predtým, nezanedbával som ju v tomto smere.
V seriáli, ktorý je teraz predmetom diskusií – Oteckovia, hráte muža, ktorý dokáže všetko opraviť, neustále chodíte s kabelou plnou nástrojov a pomáhate, ste taký zručný aj doma?
Viem, komu treba zavolať, keď sa niečo pokazí, aby to prišiel opraviť. 😛
Okrem toho ste sa v seriáli veľmi dobre rozviedli, lebo hoci ste manželku a dve dcéry opustili kvôli kaderníčke, vždy u nej nájdete útechu, pochopenie. Poznáte aj v reálom živote pár, ktorý by sa tak dobre rozviedol?
Neviem. Rozchod je určite bolestivá vec, rany ostávajú silné. Je to scenár, tak môžeme byť veľkorysí a predstavovať si ideálny rozvod. Práve mi napadá, že Jan Kraus a Karel Roden si vymenili manželky – Janu Krausovú a Ivanu Chýlkovú a vychádzajú všetci spolu veľmi dobre. Nebohá Věra Špinarová tiež odpustila manželovi neveru a s jeho nasledujúcou manželkou Heidi Janků dokonca chystala spoločné turné, takže ten scenár má niečo do seba.
Čo vás osobne baví na tej postave, nie je to žiaden sexsymbol, neustále sa zamotáva do lží, je chudobný…
Dvojpolohovosť postavy, ktorá na jednej strane žije so svojou mladou priateľkou, chce jej vyhovieť, čo sa mu až tak nedarí. Na druhej strane utiekol od niečoho, čo by mohlo byť harmonické, ale nie je, lebo neodolal záchvevu a podľahol volaniu prírody a pudom. Dokonca mi vytkli na sociálnej sieti, že ja som vinník, že to nefunguje, lebo stále klamem. Napriek tomu, je to obľúbená postava.
Na čo sa tešíte najbližšie v rámci práce?
Množstvo zájazdov s divadlom, pokračovanie Oteckov a pravdepodobne v lete by sa mala nakrúcať súťaž, kde by ľudia mali vyhrávať veľké peniaze. Je to overený formát vo svete, moderujú to herci a bulvár mi už predpovedal, ako si vylomím zuby. Ja sa teším na novú skúsenosť.
Text a foto: Anna Ölvecká
