Žena na pápežskom stolci – bol to výmysel, alebo pravda?

Medzi bustami  pápežov v sienskej katedrále sa vraj nachádzala po celé stáročia aj hlava s  menovkou Ján VIII., žena z Anglicka. Hoci ju v 16. storočí dal  pápež Klement premenovať na pápeža Zachariáša, stále je tam a vyvoláva otázky. Kto bola tá tajomná žena na pápežskom stolci? A mohlo sa vôbec stať, že v katolíckej cirkvi, kde sa aj obyčajným kňazom môže stať len muž, bola zrazu na najvyššom poste žena?  Veru, je ešte veľa záhad, ktoré ostávajú nevysvetlené…

ruže červené

Oficiálne cirkevné kruhy nikdy nepriznali jej existenciu, no aj dnes overiteľné fakty dokazujú, že v stredovekom Ríme desiateho storočia, plnom násilia, sa mohlo udiať i niečo takéto. Príbeh  pápežky prvýkrát zverejnil vo svojom spise dominikánsky mních Štefan v 13. storočí a nachádza sa aj v tom čase obľúbenej Kronike pápežov a cisárov z toho istého obdobia. Napokon, príbeh ženy – pápeža nájdeme aj v dokumentoch kostnického koncilu z roku 1415, kde ho Ján Hus uviedol v rozprave proti pápežstvu. V poradí 105. pápež – žena mal meno Ján VIII. a na čele katolíckej cirkvi mal stáť len dva a trištvrte roka od r. 855 – 857, kedy ho rozzúrený rímsky ľud ukameňoval. Čo tomu predchádzalo?

Čo hovorí legenda…

V roku 818 sa anglickým manželom misionárom narodila v meste Mainz na Rýne dcéra Johanna. Bola mimoriadne inteligentná a krásna. Dvanásťročná sa  bláznivo zamilovala do mladého mnícha a ušla s ním z domu. Aby milenci mohli byť stále spolu, vymysleli si plán, podľa ktorého sa z Johanny stal Johann. Prezlečená do mužských šiat sa pod menom Ján Anglický stala novicom  v rovnakom kláštore ako jej milenec. Kláštorný život jej umožnil nielen vášnivé noci so svojou láskou, ale získala aj možnosť vzdelávať sa, čo využila v pozoruhodnej miere. Čoskoro sa však na ich podvod prišlo a hrozil im prísny trest. No milenci sa pod zámienkou púte do Svätej zeme stihli z kláštora včas vypariť.

V Aténach  však Johannu jej milenec  zrazu opustil. V mužskom prezlečení tak sama pokračovala na ceste do Ríma, kde sa ako Johann čoskoro preslávila svojou múdrosťou a obdivuhodnými vedomosťami. Na jej, vlastne na jeho prednášky chodili nielen študenti, ale aj vzdelanci, učenci, učitelia, cirkevní hodnostári. Johanna si ctili a obdivovali nielen pre jeho hlboké znalosti,  ale tiež pre jeho láskavosť a štedrosť. Po smrti pápeža Leva IV. v roku 852 zvolili Johanna jednomyseľne za jeho nástupcu. Prijal meno Ján VIII. a počas svojho pontifikátu sa tešil veľkému  rešpektu a obľube. Možno by sa nikto nikdy nedozvedel o pápežovom tajomstve, keby ho – vlastne ju – nezradila vlastná náruživosť.

Zaľúbila sa totiž do svojho komorníka a prezradila mu, že je žena. On opätoval jej lásku, no vášnivý vzťah nezostal bez následkov: Johanna otehotnela. Dieťa sa vraj ohlásilo na svet v tej najnevhodnejšej chvíli, keď  pápež pozdravovaný tisíckami veriacich kráčal na čele sprievodu  z Baziliky sv. Petra do svojej rezidencie v Lateránskom paláci. V uličke medzi Koloseom a chrámom sv. Klementa sa Johanna v pôrodných bolestiach zrútila na zem a o niekoľko minút priviedla na svet dieťa. Keď šokovaní diváci pochopili, čo sa vlastne stalo, schytili vraj matku aj s dieťaťom a odvliekli ju za brány Ríma, kde ich oboch ukameňovali. Meno tohto pápeža  potom navždy vymazali zo všetkých cirkevných dokumentov a aby nič nepripomínalo jeho pontifikát, jeho nástupcovi posunuli čas nástupu na pápežský stolec o dva roky dozadu, na rok 852. A keď sa o pätnásť rokov neskôr stal pápežom ďalší Ján, nebol už IX., ale opäť len Ján VIII.

Je zaujímavé, že práve tento druhý Ján VIII., figurujúci aj v oficiálnom zozname pápežov, zohral významnú úlohu v dejinách nášho národa. Sedel totiž na pápežskom stolci v rokoch 872-882, v čase pôsobenia Metoda v Panónii a Veľkomoravskej ríši a v roku 880 oficiálne povolil používanie staroslovenčiny ako rovnocenného liturgického jazyka. Po zajatí Metoda   nemeckými cirkevnými  hodnostármi nariadil tamojším biskupom, aby prepustili Metoda zo zajatia. Kráľ Ľudovít Nemec musel potom uznať samostatnosť panónskeho arcibiskupstva na čele s Metodom.

Keď pápeži mali deti

Cirkevné dejiny stredoveku majú veru veľa temných stránok, a najmä v pohnutom desiatom storočí sa v boji o postavenie a moc používali hrozné metódy. Bola to neobyčajne krutá a neľútostná doba. Počas tohto jedného storočia sa na čele katolíckej cirkvi vystriedalo dvadsaťtri pápežov, pričom viacerí vládli sotva niekoľko mesiacov a ich pontifikáty často končili viac než hrôzostrašne. Niektorých pápežov uväznili, týrali, iných držali v hladomorni, oslepili a zavraždili. Nitkami pritom často poťahovali ženy, vznešené a bohaté rímske aristokratky. V tej dobe nebolo nič nezvyčajné, ak si pápež vydržiaval milenku a mal s ňou nemanželské deti. Títo pápežskí potomkovia, „synovcovia “  mali vzhľadom na svojich skutočných otcov bohatstvo i postavenie a ich matkám sa neraz podarilo dosadiť ich až na pápežský stolec. Nenadarmo sa v tom čase hovorilo, že Vatikánu vládne ženský pluk.

Pravda či výmysel?

Napriek snahe cirkvi zniesť zo sveta  všetky informácie o jedinej žene na pápežskom stolci a dokonca navzdory tvrdeniam serióznych bádateľov, ktorí už v 19. storočí  popreli existenciu tejto ženy, medzi ľuďmi je tento príbeh dodnes živý a mnohí veria, že sa naozaj stal. Veď prečo by sa inak pri ceste do baziliky všetci ďalší pápeži tak tvrdošijne vyhýbali povestnej uličke hanby? A čo povedať na bustu, či iné zobrazenia pápežky, ktoré dodnes existujú? Bizarným svedectvom potvrdzujúcim pravdivosť príbehu je aj čudná mramorová stolička s otvorom v sedadle, na ktorú si vraj po tejto udalosti musel sadnúť hneď po zvolení každý pápež, aby sa mohlo lekársky preveriť jeho pohlavie…

Nuž, tak či onak, doba temna je vo Vatikáne dávna minulosť a možno nie je ďaleko doba, keď, podobne ako v protestantských cirkvách,  katolícka cirkev tiež uzná rovnoprávnosť žien na cirkevnom poli, a popri kňazoch budú služby Božie vykonávať aj ženy. A potom by bolo možné, že sa niektoré z nich stanú i biskupmi či kardinálmi.  Potom možno raz príde aj čas, keď na pápežský stolec celkom legálne zasadne aj žena.

-mh-