Áno, zviedla som ho!

Viem, že to, k čomu sa teraz priznám, možno mnohí odsúdia, ale všetko to prišlo tak neočakávane a živočíšne, že sa z toho dodnes neviem spamätať. Napriek tomu, že som sa vydávala z veľkej lásky, o ktorej som bola presvedčená, že bude trvať celý život, ako tridsiatnička som už bola rozvedená. Naše manželstvo bolo bezdetné a veľmi rýchlo sa ukázalo, že vernosť nebola práve silná stránka môjho bývalého manžela. Našťastie, bol ku mne aspoň veľkorysý a tak som ostala v našom trojizbovom byte bývať sama.Najprv som sa utešovala, že takto je to lepšie a že si svoj život zariadim po novom. S plným nasadením som sa vrhla do práce a chodila som domov taká unavená, že spočiatku som na žiadneho muža po svojom boku ani len nepomyslela. Navalilo sa na mňa množstvo problémov a nevychádzalo mi to ani finančne. Nezarábam totiž veľa a pokryť z môjho platu všetky náklady spojené s bývaním, začínalo byť neúnosné. Navyše, keď som sa vo svojom vnútri definitívne vysporiadala s minulosťou a spomienkami na nevydarené manželstvo, pristihla som sa pri myšlienke, že niečo mi predsa len chýba…

zviedla som hoÁno, bola som zúfalo sama a túžila som po nežnosti.Taká bola holá pravda. Navonok som to však nechcela priznať, iba priateľke som sa zdôverila, že sa v trojizbovom byte cítim sama a že ani platiť nájom za taký veľký byt nie je jednoduché. Keďže myšlienku na sťahovanie do menšieho bytu som okamžite zavrhla, pretože takto by som prišla ešte aj o susedov a známych, s ktorými dobre vychádzam, priateľka ma zaskočila návrhom: „ A prečo si nenájdeš nejakú podnájomníčku alebo podnájomníka? Pomohli by ti s nájomným a nebolo by ti medzi štyrmi stenami tak otupno. Napokon, miesta máš dosť…

Podala som si inzerát…

Najprv sa mi takýto návrh videl absurdný, ale keď som sa zamyslela a zvážila všetky „pre“ aj „proti“, nakoniec som sa predsa len odhodlala a podala som inzerát, že ubytujem podnájomníka. Takmer som svoj čin oľutovala, pretože ľudia, ktorí sa mi hlásili, sa mi vôbec nepozdávali a nevzbudzovali vo mne dôveru. Vo chvíli, keď som už takmer bola presvedčená o tom, že celý inzerát bol jeden veľký omyl a že žiadneho podnájomníka nechcem, ohlásil sa mi mladý muž, ktorý sa mi zakrátko prišiel predstaviť aj osobne.Keď zazvonil pri dverách môjho bytu, predpokladala som, že sa s ním veľmi rýchlo rozlúčim, pretože to určite bude jeden z tých pochybných typov, ktorí sa mi hlásili predtým. Ale skutočnosť bola iná: „Dobrý deň. Volám sa Michal, študujem na vysokej škole a veľmi súrne potrebujem ubytovanie,“ zaskočil ma dobre vyzerajúci tmavovlasý sympaťák. Zrazu som si uvedomila, že tohto muža určite nechcem poslať preč a že si vlastne želám, aby sa mu u mňa páčilo.A páčilo sa mu. Hneď na druhý deň sa prisťahoval a môj život sa trochu zmenil. Nie, nič závratné sa síce nestalo, ale uvedomila som si, že sa medzi svojimi štyrmi stenami začínam cítiť oveľa príjemnejšie.

Samozrejme, že Michal bol pre mňa tabu!

Vedela som, že odteraz tam už nebudem sama. Samozrejme, že Michal bol pre mňa tabu a ani by mi len na um nezišlo niečo si s ním začať. Mimochodom, veď on má len 24 a ja budem mať 38 rokov! V svojom duchu som rátala aj so skutočnosťou, že raz príde ten deň a privedie si do svojej izby priateľku. Veď občasné návštevy som mu nezakazovala. Keďže sa mi však javil ako tak trochu hanblivý, celkom som si ho vedela predstaviť, ako sa mierne červená pri tom, keď ma žiada, či si môže priviesť domov návštevu.Nič také sa však nestalo. Alebo žeby si ju vodil vtedy, keď som v práci? To sa mi nepodarilo zistiť. Dokonca mi zišlo na um aj to, či nie je náhodou na chlapcov – bol taký milý, slušný a niekedy aj tak trochu bezbranný… Zaujímal ma.V jednu noc – ani neviem ako mi také niečo vôbec mohlo zísť na um – som sa zo spálne vrátila do kuchyne napiť sa a popod dverami jeho izby som si všimla, že sa uňho ešte svieti. Pomyslela som si, že sa ešte asi učí a zrazu som pocítila zvedavosť a súčasne i túžbu pozrieť sa, čo vlastne robí. Zrazu som sa len pristihla pri tom, že sa skláňam a nazerám do jeho izby cez kľúčovú dierku.

Ležal nahý na posteli…

To, čo som uvidela, mi zovrelo srdce: Ležal nahý na posteli a prezeral si nejaký časopis. Uvedomila som si, že sa mi rozbúchalo srdce a do líc sa mi nahrnula červeň. „Preboha, čo to robím?“ zdesila som sa a trielila som do svojej izby ako pomätená. Nemusím hovoriť, že som nemohla po celú noc zaspať a až nad ránom som zadriemala s presvedčením, že také niečo už nikdy neurobím. Vlastne – čo ma po ňom? Veď je odo mňa o toľko rokov mladší! A prečo sa ním vlastne zapodievam? Hádam som sa len doňho nezaľúbila? Hrôza! Bolo mi to treba? Také a podobné myšlienky mi blúdili hlavou a o snoch už radšej ani nehovorím.Ráno som však na všetky svoje dobré predsavzatia zabudla a vo chvíli, keď odišiel do kúpeľne, využila som moment, že nechal pootvorené dvere na svojej izbe. Ako zhypnotizovaná som podišla k pootvoreným dverám a nazrela som dnu. Ovanula ma jeho vôňa a to, čo som zbadala na posteli, mi ešte viac rozbláznilo srdce, bujnú fantáziu a nahrnulo mi červeň do tváre. Na posteli neležala študijná literatúra, ale otvorený erotický časopis. Ba čo viac, takýchto časopisov ležala pri jeho posteli celá kôpka! Takže homosexuál určite nie je – preletelo mi hlavou a zrazu som si uvedomila, ako ma toto zistenie potešilo. Namiesto štúdia listuje si v šteklivých časopisoch a sníva o žene, ktorá by naplnila jeho túžby! A vyzerá to tak, že zatiaľ takú nemá!Doslova som vyletela z jeho izby, aby ma nepristihol a snažila som sa mu po zvyšok dňa vyhýbať, ale to vôbec neznamená, že som naňho nemyslela. Stále som ho mala pred očami, ako tam taký krásny a nahý leží a s otvorenými očami sníva o žene, ktorú by mohol zahrnúť celou svojou mužnosťou. A pritom celkom blízko – vo vedľajšej izbe – jestvuje žena, ktorej pohltil takmer celú myseľ. Takto som sa trápila niekoľko dní. Jednej sobotňajšej noci však prišiel zlom: Opäť som sa v župane vybrala do kuchyne, aby som pred spaním uhasila svoj smäd, ale celé moje vnútro kričalo, že to je len hlúpa zámienka.

Viem, že sa to nemá, ale čo ma po tom?

Chcela som – musela som ho vidieť! Samozrejme, cez kľúčovú dierku. Viem, že sa to nemá, ale čo ma po tom? Keď som však pristúpila k dverám jeho izby a cez kľúčovú dierku som ho opäť takého nahého a neodolateľného videla na posteli, stavila som všetko na jednu kartu: Pomaly som stlačila kľučku na dverách…Bolo otvorené. Nestihol sa ani zaraziť, iba s nemým údivom sledoval, ako zrazu stojím vo dverách, spúšťam na zem svoj župan a stojím pred ním úplne nahá! Podišla som k nemu a bez toho, že by som riekla čo len jediné slovko, pritisla som si jeho hlavu na hruď a začala som ho hladiť po vlasoch, potom po chrbte a nakoniec som pridala aj nežné bozky. To sa však prebudil už aj on a začal mi moje pozornosti opätovať.Všetko, čo nasledovalo potom, bol jeden obrovský a krásny ošiaľ. Zrazu som si uvedomila, že nikdy vo svojom živote predtým som nebola taká šťastná, ako práve s týmto mužom. Neskôr, keď sme úplne vyčerpaní, ale nekonečne šťastní ležali vedľa seba na posteli, pobozkal ma nežne na pery a zašepkal mi do uška: „Vieš, že som sa do teba zaľúbil už vo chvíli, keď som po prvý raz vkročil do tvojho bytu? Ale nemal som odvahu ti niečo naznačiť… a tak som sníval pri listovaní časopisov a predstavoval som si, aké by to bolo krásne, keby si tu bola so mnou…
…Nie, nič si nenavrávam, ani nesnívam o našej spoločnej budúcnosti. Viem, že je to pravdepodobne nereálne a že raz sa môj krásny sen skončí. Jedného dňa možno Michal stretne mladé dievča, zaľúbi sa doňho a mňa opustí. Možno. Ale teraz je to nádherné a ja si do sýtosti vychutnávam každý deň i vášnivú noc, čo sme spolu. Mám si vyčítať, že som šťastná?

Save

Sledujte nás aj na sociálnych sieťach