„Pred pár rokmi som bola s kamarátkami na dovolenke v Taliansku. Bolo nám fajn – cez deň sme sa bezstarostne vyvaľovali na pláži, kúpali a chodili na výlety, no a večer sme sa zabávali na diskotékach. Nevyhľadávali sme žiadne známosti, pretože o láskach s cudzincami – najmä o tých dovolenkových – sme si nerobili žiadne ilúzie. A ja už vôbec nie, pretože iba krátko predtým som sa rozišla po dvoch rokoch randenia so svojím chlapcom. Bolo to iba krátko pred dovolenkou a veľmi ma to bolelo, pretože ma nechal on kvôli inej. Vlastne, na tú dovolenku ma vytiahli kamarátky preto, aby som rýchlejšie zabudla, lebo vraj – klin sa klinom vybíja…
Páčil sa mi od prvej chvíle
Jedného večera sme sa s kamoškami vybrali na diskotéku, no a tam som sa zoznámila s Antoniom… Nebol na dovolenke, bol domáci a vybrali sa s partiou niečo oslavovať. Párkrát sa na mňa letmo usmial a potom neskôr, počas večera, ma aj spolu s kamoškami pozval na drink a ponúkli nás, aby sme si ku nim prisadli. Samozrejme, že sme spolu aj tancovali a musím priznať, že sa mi páčil od prvej chvíle, ako sa nám stretli pohľady. Na diskotéke sme sa bavili a tancovali takmer do rána a pri rozlúčke ma nežne, ale o to vášnivejšie, pobozkal. Zdalo sa mi to síce akosi rýchlo, ale bolo leto… a bolo to také príjemné. Samozrejme, že sme sa počas našej dovolenky každý deň stretávali a boli sme si stále bližší a bližší. A keď už naša túžba bola taká silná, že by sa bola dala aj krájať, aj sme sa milovali – vášnivo a nádherne… Čím viac sa blížil deň nášho odchodu, tým mi bolo smutnejšie, ale povedala som si, že náš vzťah budem brať iba ako príjemné spestrenie prázdnin. Veď akú by už len mohol mať perspektívu dovolenkový románik, keď mi stroskotal vzťah s chlapcom, s ktorým som chodila dva roky? Také a podobné myšlienky mi prúdili hlavou a napriek tomu, že sme si s Antoniom vymenili adresy, maily, aj mobilné čísla, neprikladala som tomu veľkú vážnosť.
V jeden piatkový večer mi nečakane zazvonil pri dverách…
Lúčenie však bolo veľmi ťažké a keď som sa vrátila z dovolenky, Antonio mi začal veľmi chýbať. Asi aj ja jemu, pretože mesiac po dovolenke mi nečakane, v jeden piatkový večer zazvonil pri dverách a keď som otvorila, takmer som spadla z nôh – pri dverách stál Antonio s kyticou kvetín a podával mi akúsi malú škatuľku. Ako sa ukázalo, boli v nej obrúčky – vraj nemôže bezo mňa žiť… Napriek tomu, že som si po celý ten čas nahovárala, že dovolenková láska nemá žiadne trvanie a že už žiadnemu chlapovi tak skoro neuverím, Hodila som sa mu okolo a začali sme sa bozkávať ako šialení. Potom prišiel nádherný víkend, keď sme sa nevedeli jeden druhého nasýtiť a po ňom rozhodnutie, že sa musíme čím skôr zosobášiť – a tak sa aj stalo…Zdá sa vám to unáhlené rozhodnutie? Možno áno, ale my sme sa do roka zobrali a v tomto roku máme už piate výročie sobáša. A rozhodne neľutujem! ? “
