Láska na predaj

Peniaze za život, alebo život za peniaze?

V šestnástich mala dieťa a v sedemnástich prvýkrát šliapala chodník. Mladé dievča, ktoré sa na prvý pohľad nijako nelíši od svojich rovesníčok, dcéra vzdelaných a láskavých rodičov, jedináčik. Podľa nej boli všetkému na príčine drogy. Najprv ich skúsila len tak zo zvedavosti a zrazu sa v tom viezla. Už nedokázala prestať a potrebovala na ne čoraz viac peňazí. Zuzana je dievča “z dobrej rodiny”,  jedináčik,  má vzdelaných a láskavých rodičov.  Napriek tomu, v šestnástich mala dieťa a v sedemnástich prvýkrát šliapala chodník. “Kamoška mala stále prachy, kupovala mi fet a keď som sa čudovala, odkiaľ na to má, povedala, poď so mnou a  za chvíľu si zarobíš pekné prachy” Už si nepamätá, aké to bolo po prvý raz, ani to, kto bol jej prvý zákazník.  Ale zarobila a odvtedy, aj keď potom ešte chodila do školy, alebo  bola i zamestnaná, keď potrebovala peniaze, išla na ulicu.

Láska na predaj

Príbeh Zuzany, ktorý sme uverejnili pred pár dňami, sa v skutočnosti stal už pred niekoľkými rokmi. Odvtedy čas mnohé zmenil Zaľúbila sa a kvôli svojej láske bola  rozhodnutá prestať s drogami i prostitúciou. Snívala o tom, že raz odíde s priateľom aj s dcérkou do cudziny, kde ju nikto nebude poznať a budú žiť ako každá iná normálna rodinka. Chcela mať ešte jedno dieťa a kdesi v Anglicku pracovať ako čašníčka. Po dlhšom čase sme sa so Zuzanou opäť stretli. Boli sme zvedaví, ako žije a čo sa odvtedy v jej živote zmenilo. Podarilo sa jej naplniť svoj sen?

„Tak na polovicu. Naďalej žijem s mojím priateľom a pred jeden a tri štvrte rokom   som  skončila s heroínom. Zatiaľ beriem metadon, čo je  perfektná náhrada za heroín. Vďaka nemu som nemala žiadnu psychickú alebo fyzickú krízu a stále sa cítim výborne. No kým som preša na metadon, bola som na tom veľmi zle. Úplne som upadla, na ničom mi nezáležalo, stále som bola nadrogovaná.  Môj priateľ si už nevedel so mnou rady. Raz, keď som zasa prišla celkom sfetovaná, ma strašne zbil a dal mi podmienku: buď ja alebo fet. On drogy nenávidí, voľakedy ich sám bral  a dostal sa až na dno. Ale už tri a pol roka je úplne čistý a veľmi sa zmenil. Keby ma nebol zbil, asi by som sa nikdy neodhodlala  s drogami prestať.“ No  aj potom, keď už nebrala heroín, stále chodila šliapať na Vajnorskú. „Inak  to  nešlo, potrebovali sme peniaze a v normálnej práci sa nedá toľko zarobiť ako na ulici. Za mesiac miniem aj 3 litre. Ono sa to zdá veľa, ale všetko veľa stojí. Napríklad aj včera som mala 500 eur a dokopy nič mi z nich neostalo. Kúpila som kredit Mirovi aj sebe, niečo stál nákup v Tescu, natankovali sme auto a zvyšok išiel na veci do školy pre malú. A peniaze sú fuč.“

Hurá do  Európy

Keď Slovensko vstúpilo do Európskej únie, pre Zuzanu nastal pravý raj. Akonáhle sa otvorili hranice, začala pracovať vo Viedni. No už nie na ulici, ale pekne v teplúčku, v bare. Vlastne to nie je celkom bežný bar, ale skôr masážny salón. „Chodia k nám väčšinou solventní páni, podnikatelia,  bankári, advokáti. Moja úloha je robiť im spoločnosť, obkecať ich, aby si niečo vypili a ak si vyberú niektorú z  ponúkaných služieb, venovať sa im po každej stránke. Ja mám výhodu, že sa dohovorím celkom dobre  po anglicky, nemecky aj po chorvátsky.  Čo im ponúkame?  Napríklad masáž, alebo takzvanú  Cestu okolo sveta. To zákazníka  vezmem do vírivky, potom mu spravím masáž celého tela. A nakoniec môže byť aj sex. Ale nemusí. Aj keď poskytujeme erotické služby, nie sme typický erotický salón.  K nám chodí dosť  ženatých chlapov, ktorí sex ani nechcú, iba si užiť, mať pri sebe pekné dámy. Stáva sa tiež, že ma zavolajú na nejaké obchodné stretnutie alebo večeru ako spoločníčku.“  Zuzana je  momentálne so svojou prácou nadmieru spokojná, najmä s príjmami a zatiaľ nemieni nič meniť.  Konečne má dosť peňazí a môže si všeličo dopriať. Samozrejme, aj vďaka tomu, že jej zárobok už nezhltnú drogy.  „Odkedy som začala robiť v Rakúsku, tak sme si pokúpili kopu vecí. Nejaký nábytok a doplnky, hifi vežu, video, mikrovlnku, chladničku. Ešte by som chcela veľkú telku.“ Nedávno si kúpili aj  auto. Mali už síce staršiu škodovku, ale Miro vraj potrebuje  lepšie auto, lebo chce robiť taxikára. A tak ku škodovke pribudla zánovná Toyota,  Zuzana sa nevie nabažiť pocitu, že si môže dovoliť kúpiť všetko, čo len chce. Rada míňa, najradšej na Mira. Páči sa jej, keď je pekne oblečený a ovešaný zlatom. Nečudo, že  mesačne takto utratí všetko, čo zarobí. A to nie je málo.  Nevadí jej, že všetko minie. Vraj prečo nie, ak na to má! „ Robím štyri až  päť krát do týždňa  a minimálne  dvesto eur zarobím vždy. Veď za jednu cestu okolo sveta dostanem sto Eur , z toho dvadsať má majiteľ, zvyšok je mojich. Za kompletku zaplatí zákazník stopäťdesiat eur. Piatky a soboty sú úplne perfektné, je plno zákazníkov a dá sa dobre zarobiť. Za noc tristo až štyristo eur.

Zuzana nechce pri tejto robote zostať celý život.  No ako vraví, pre peniaze tam určite ešte nejaký  čas vydrží.  „Chcem si nakúpiť, čo sa dá, zaplatiť si všetko, a potom, aj keď budem robiť za menej, chcem mať konečne normálnu robotu.

Miro

Priateľ Miro je stredobodom jej celej existencie. On je ten hrdina, ideálny muž, ktorý ju  zachránil, nesmierne ju miluje a dáva zmysel jej životu. „Vlastne som mu za všetko vďačná, lebo len vďaka nemu je všetko takto. Keby som nechodila na metadon, tak by som nič nemala. Máme teraz spolu  perfektný vzťah, je ku mne strašne zlatý, veľmi ma má rád. Miro nikdy nedáva najavo svoje city,  ale minule mi na narodeniny daroval zlatý prsteň, a to by asi nespravil, keby mu na mne nezáležalo a nemiloval by ma.“ Zuzana by sa rada aj vydávala, no Mirovi sa ženiť nechce. Aj ďalšie dieťa musí zatiaľ počkať. Vraj až keď budú mať svoj vlastný byt a ona inú prácu. To je tá druhá polovica sna, ktorá sa ešte nenaplnila. Zuzana  je však  presvedčená, že všetko je len otázka času.  „Zatiaľ sme zakaždým minuli celý môj zárobok. Ale postupne si chcem našetriť peniaze, alebo ísť aspoň na pár mesiacov von. Babka mi tiež sľúbila, že mi raz prenechá svoj byt. Ak by som ho predala, dostanem zaň toľko peňazí, že si budem môcť otvoriť nejaký podnik. Čo by som chcela robiť?  Nemám predstavu, niečo, čo pôjde. Voľakedy to boli butiky,  ale  keď si teraz človek otvorí v meste značkový obchod, za mesiac skončí.  Zato dnes sa oplatia  napríklad  fast foody. Ľudia sa tam idú na obed najesť, je to dobré, šikovné a nie veľmi drahé. Uvidím, na čom sa bude dať zarobiť za takých sedem rokov, a podľa toho sa rozhodnem.

Zamilované básne a cédečko

Pred dvomi rokmi začala písať básne, samozrejme  venované Mirovi. „Všetky sú zamilované, sú o nás a o našom živote. Mne sa strašne páčia. Písala som ich tak, že keď ma niečo napadlo, rýchlo som si to naškrabala na papier. Aj v noci, na Vajnorskej, hocikde,  a keď som prišla domov, tak som si to prepísala do zošita.

Raz som si ich skúsila  len tak zaspievať na vymyslené melódie a nahrať si to na kazetu. Moja kamarátka dala túto kazetu  svojmu priateľovi, ktorý je  hudobník a má vlastné  nahrávacie štúdio. Vypočul si ich a .povedal, že je to perfektné a že by ich mohol zhudobniť. Ja ich potom  naspievam na cédečko a on mi ho pomôže vydať. Zatiaľ by sa vyrobilo na skúšku iba  tisíc kusov, a to si môžem zaplatiť aj sama. Toľko prachov  zarobím za jeden týždeň. A ak sa to bude páčiť, nájdem si sponzora aj vydavateľa a bude sa to normálne hrávať a predávať.“

Dcéra

Od malička sa o ňu stará Zuzanina mama. Ako narkomanka sa o ňu Zuzana  nedokázala postarať a aj teraz, keď má už desať rokov, býva  u babky. „Malá je na mňa strašne naviazaná, mama hovorí, že som jej vzor. Niekedy jej s ňou  pomôžem, však mama  už má svoj vek, a nevládze ako predtým. Teraz máme s dcérou úplne perfektný vzťah. Na víkendy chodieva ku mne, aj spáva u mňa, niekedy príde aj cez týždeň, cez prázdniny bola u mňa asi dva týždne. .Nastálo si dcéru zatiaľ k sebe nemôžem zobrať, pretože som veľa preč. Keď  v noci robím,  nie som  schopná vstávať ráno o siedmej v a ísť s malou do školy. Ale keď zmením prácu a budem robiť cez deň, potom si ju určite zoberiem k sebe a budem mať určite ešte jedno dieťa. Nechcela by som, aby raz robila to, čo ja.  Je výborná žiačka a  učí sa na samé jednotky.  Chcela by som, aby raz išla na vysokú školu, alebo určite nech má aspoň maturitu.

Žijeme len raz

Carpe diem – Uži dňa, hovorili už starí Rimania.  Zuzana to nepozná, no žije celkom podľa toho. „Čo robím celý deň?  Keď je Miro doma, tak už o desiatej som hore. Ideme do mesta, nakupujeme, idem so psom von, potom varím, najeme sa, umyjem riad a sú dve hodiny poobede.  Niekedy pozeráme  telku, alebo si   požičiame  nejakú dobrú kazetu, alebo idem po malú a vyberieme sa spolu do Auparku. alebo do iného nákupného centra.  O siedmej  sa začínam chystať, aby sme o ôsmej mohli odísť, lebo   o deviatej už  musím byť v bare.  Mám kamošku, predáva v butiku, je tam od rána do večera a zarobí nejakých 400 eur.  Majú malé dieťa a keby ich rodičia  nepodporovali, nevyžili by. Aj tak si skoro nič nemôžu dovoliť  Viem, že veľa ľudí  žije z nejakých 500 – 700 eur mesačne, ale ja si to neviem predstaviť. Žijeme len raz,  treba si život užiť.  Minule sme boli s partiou v Prátri,  bolo to super,  krásne sme sa zabavili a stálo ma to asi 200 eur. Prečo by som si niečo také nedopriala,  keď viem, že každý deň môžem toľko zarobiť?

Šťastie je keď…

Zuzana je šťastná. A ako vyzerá  šťastie podľa Zuzany? „Mám perfektnú rodinu, dcéru a hlavne  Mira. Bez neho si neviem predstaviť svoj život To je ten pravý zmysel života, mať rodinu, blízkych, ktorí ma majú radi a užívať si život naplno. Veď žijeme len raz, a tak chcem vidieť a zažiť čo najviac. O nejakých desať rokov zoberiem aj dcéru  a budeme cestovať. Chcem spoznať cudzie krajiny, nových ľudí, proste žiť na plný plyn.“

Čakáte nejakú pointu, alebo čosi ako šťastný koniec?  Ale toto je reálny život, a ten väčšinou nekončí ako v rozprávke. Alebo sa vám zdá, že Zuzanin príbeh má vlastne  šťastný koniec? Mimochodom, odvtedy, čo sme sa zhovárali so Zuzanou,  znova uplynul nejaký čas a jej príbeh má ďalšie pokračovanie. Možno sa k nemu v blízkom čase vrátime a pozrieme sa, ako sa jej život zmenil…

Save

Save

Sledujte nás aj na sociálnych sieťach