S Ľubom som sa zoznámila v kúpeľoch. Nebol to však klasický kúpeľný pobyt, ale iba predĺžený relaxačný víkend, ktorý mi priateľky venovali k tridsiatym narodeninám. Priznám sa, nikdy predtým som sa niečoho podobného nezúčastnila, pretože som na také niečo nemala čas a okrem toho, ešte donedávna som mala aj vážnu známosť. Po trojročnom chodení sme plánovali svadbu – a vtedy medzi nás vstúpila iná žena. Náš vzťah stroskotal a plány na spoločnú budúcnosť spľasli ako veľká mydlová bublina. A tak – na prahu tridsiatky som sa ocitla sklamaná a sama. Moje najlepšie priateľky sú už dávnejšie vydaté, majú rozkošné detičky a hlavu plnú úplne iných starostí. Nemôžu sa stretávať so mnou tak často, ako by som chcela, ani chodiť so mnou na dovolenky. Skrátka – smola… Sú však nesmierne milé a pozorné, a tak, vidiac, že potrebujem zmenu, rozhodli sa, že mi k narodeninám namiesto klasických ženských drobností podarujú niečo z iného súdka – relaxačný pobyt v kúpeľoch.
– Uvidíš, dobre ti to padne. Prídeš na iné myšlienky, budeš sa môcť nechať rozmaznávať, venovať sa sama sebe a – ktovie? Možno sa tam aj s niekým zaujímavým zoznámiš, – chichotali sa žičlivo. Mali pravdu – vo všetkom. Pobyt bol pre mňa skutočným balzamom na dušu a až do chvíle, kým som sa zoznámila s Ľubošom, bol pre mňa hotovým dobrodením. V sobotu večer som sa však vybrala na koncert známeho hudobníka – a tam sa to stalo! Zoznámila som sa mužom, ktorý úplne prevrátil môj život naruby.
– Vidím, že viete, čo je dobré, – prihovoril sa mi cez prestávku a už o chvíľu sme sa zarozprávali ako starí známi. Nebudem popierať, Ľuboš sa mi páčil od prvej chvíle – vysoký, ramenatý, s oceľovým pohľadom, ktorý sa mi zabodával tak hlboko do očí, až som sa príjemným vzrušením chvela ako neskúsená školáčka. Bol perfektne oblečený, mal štýl a príjemne voňal. – Smiem vás pozvať ešte na drink? – opýtal sa ma po koncerte. Skôr než som sa nazdala, pomáhal mi do kabáta a o chvíľu sme už pešou zónou kráčali k baru. Sadli sme si k stolíku, objednal šampanské, hudba príjemne hrala a ja som cítila, že práve v tejto chvíli sa môj život začína meniť. K lepšiemu a vzrušujúcejšiemu – aspoň tak som bola presvedčená. Najmä potom, keď ma vyzval do tanca a v príjemnom rozhovore sme pokračovali aj počas slaďáku. Vtedy ma však už nežne objímal okolo krku a zľahka sa dotýkal mojich obnažených ramien, na ktoré ma dokonca viackrát počas tanca pobozkal. Dozvedela som sa, že má 36 rokov, je rozvedený, má obchodnú spoločnosť a často cestuje do zahraničia. Netajil sa tým, že sa mu veľmi páčim, a to bolo na moju ubolenú dušu hotovým balzamom. Vypili sme teda fľašu šampanského, otvorili sme si jeden pred druhým dušu a v tanci sme sa k sebe túlili možno o trochu viac ako je na začiatok známosti obvyklé, ale to bolo všetko. Odprevadil ma k hotelu, kde som mala ubytovanie, poďakoval mi za nádherný večer a na rozlúčku ma objal. Potom ma pobozkal na líce a vo chvíli, keď som sa chcela pobrať na odchod, ma nečakane strhol k sebe a vášnivo pobozkal. Bolo to nádherné. Potom som odišla na izbu, na druhý deň sme sa opäť stretli a opäť nám bolo spolu fajn. Keď som odcestovala domov, takmer som sa vznášala v oblakoch.
Bozkával celé moje telo
Samozrejme, že najbližší víkend za mnou pricestoval a opäť sme boli spolu. To sme však spolu ešte nespali – stalo sa to až na ďalší víkend. Bol ku mne nekonečne milý a nežný a súčasne vášnivý. Priznám sa, že takého milenca som ešte nemala. Bozkával celé moje telo – centimeter po centimetri – od krku, ramien a rúk až po tie najintímnejšie miesta. Cítila som, že presne vie, čo potrebujem… Bola som šťastím celá bez seba a nevedela som sa ho nasýtiť. Stretávali sme sa víkend čo víkend a niekedy sme to stihli aj cez týždeň. Ľubo totiž býval v inom meste a služobne bol často na cestách. Chodila som ako omámená. Zrazu som si už ani nevedela predstaviť, ako som až doposiaľ mohla žiť bez neho. Bol naozaj skvelý milenec a dôverne poznal každučký kúsoček môjho tela. V sladkých chvíľach, keď ma objímal a zahŕňal horúcimi bozkami, šepkajúc mi do uška krásne nezmysly, ktoré ma ešte viac rozpaľovali, zabúdala som na celý svet okolo a vedela som len jedno – nikdy sa nebudem vedieť vzdať tohto muža a milovania s ním. Dychtila som po intímnych chvíľach s ním a keď mi čo i len jeden deň nezatelefonoval alebo nedvíhal telefón, upadala som do zúfalstva. Uvedomila som si, že som sa stala od neho závislá a že urobím čokoľvek preto, len aby som mohla byť s ním. Kdesi hlboko, vo svojom vnútri, som podvedome cítila, že to nie je dobre a že sa sa so mnou pokúša manipulovať, ale nevenovala som tomu pozornosť. Postupne sa mi začali otvárať oči a uvedomovala som si, že sa mu vo všetkom začínam prispôsobovať a že ma odmeňuje svojou pozornosťou najmä vtedy, ak robím to, čo sa mu páči. Týkalo sa to úplne všetkého – oblečenia, šminkovania, účesu, priateľov i záľub – ak mi vôbec na nejaké ostával čas. Pozerali sme filmy, ktoré sa páčili jemu, počúvali sme hudbu, ktorú mal v obľube on, ba dokonca chcel aj to, aby mi chutilo jedlo, čo chutí jemu…
Milovanie s ním bola cestička do pekla…
Ak som mu protirečila, bol namrzený, nepríjemný a trestal ma svojou nepozornosťou. Keď som sa mu však podriadila, bol presne taký, akého som ho chcela mať – vášnivý milenec, ktorý ma v intímnych chvíľach dovádzal do takej rozkoše, až som chvíľami myslela, že zošaliem. Skrátka, dával mi to, po čom som túžila, ale iba vtedy, ak som splnila všetko, po čom túžil on. Netušila som, že milovanie s ním je cestička do pekla a že už onedlho bude chcieť odo mňa veci, ktoré splniť bude veľmi ťažké…
A jedného dňa sa to stalo: Ako obvykle, Ľubo prišiel za mnou a pri večeri mi povedal: – Takto to už ďalej nejde. Nemôžem tak často za tebou chodiť – ide to veľmi do peňazí a ani časovo mi to veľmi nevychádza. Veď vieš – stále cestujem do zahraničia, a keď mám mať konečne chvíľu voľna, idem zase za tebou. Urobíme to ináč: Odteraz budeš ty cestovať za mnou. Napokon, ešte si ani u mňa nebola – takže na budúcu sobotu ťa čakám – a priprav sa, zoznámim ťa s mojimi priateľmi. Už sú na teba veľmi zvedaví…
Čo som mala na to povedať? Namietať čokoľvek by bolo zbytočné – veľmi dobre som vedela, že môj milý vždy robí len to, čo chce a že ak chcem ostať s ním, musím sa podriadiť – vo všetkom… Naozaj úplne vo všetkom. Rýchlo som si teda zvykla na myšlienku, že o týždeň ma čaká cesta za ním a stretnutie s jeho priateľmi. Bola som plná očakávania a naivne som sa začala aj tešiť.
Spálňa pripomínala erotický salón
Návšteva v jeho byte ďaleko predbehla všetky moje očakávania. Bol zariadený elegantne a luxusne a na to, že v ňom býval sám, mal všade až nápadný poriadok. Po prvých minútach uňho a po prehliadke bytu a ma odrazu zmocnil čudný pocit, že som sa nejakým zázrakom ocitla v nejakom luxusnom katalógu o bývaní. To, čo mi však ukázal na záver, mi doslova vyrazilo dych: Otvoril dvere do spálne, ktorá bola celá zariadená v čierno-červených farbách. Celá zem bola pokrytá huňatým čiernym plyšovým kobercom, v strede miestnosti majestátne trónila veľká posteľ pokrytá množstvom saténových čiernych a červených vankúšov a po stenách boli zrkadlá – viac než spálňu to pripomínalo erotický salón. Zhíkla som od prekvapenia: – Tak teda toto som naozaj nečakala!
Kmásal zo mňa šatstvo hlava-nehlava
– Je to hrozne sexi, – zastonal mi do ucha, pričom ma doňho uhryzol. Nie však nežne – tak ako som bola u neho zvyknutá, ale tak bolestivo, že som skríkla. – Aj ty si hrozne sexi a ja ťa chcem – hneď teraz. Pokúsila som sa namietať, že veď o chvíľu prídu jeho priatelia, ale bol ako pomätený a hluchý. Kmásal zo mňa šatstvo hlava-nehlava, takmer mi roztrhol blúzku, nedal mi absolútne šancu na žiaden odpor a chrčiac ako divé zviera ma zvalil na posteľ, kde veľmi rýchlo dosiahol to, o čo mu skutočne išlo. Tentoraz to však už nebol ten nežný milenec, akého som poznala a po akom som túžila, ale drsný a bezohľadný chlap s násilníckymi sklonmi. To, čo mi vo svojej čierno-červenej spálni predviedol, totiž s nežným milovaním nemalo vôbec nič spoločné. Išlo skôr o znásilnenie – dokonca dvakrát po sebe… Bola som zhrozená a razom som precitla. Tak takto som si svoju prvú návštevu uňho určite nepredstavovala. On však zjavne dosiahol svoje a žiaril spokojnosťou. Začala som tichučko vzlykať, dúfajúc, že sa predsa len spamätá a bude ku mne opäť nežný. To, čo však nasledovalo, som naozaj nepredpokladala ani v tom najhoršom sne: Ozval sa zvonček a do bytu sa vrútili jeho kamaráti. Boli to Nemci. Po hlučnom zvítaní a smiechu som z predsiene začula: – Je tu aj moja mačička a už sa na vás veľmi teší!
Bolo to ako hra mačky s myšou
Skôr než som sa stihla spamätať od zdesenia, už aj boli pri mne v spálni. Zúfalo som sa snažila zakryť, ale to ich ešte viac vzrušovalo. Celá strapatá a uplakaná som ťahala prikrývku na seba a oni ma zase, smejúc sa, odkrývali. Bolo to ako hra mačky s myšou. Vlastne – hra mačiek s myšou. Ešte chvíľu mi trvalo, kým som úplne pochopila, že to, čo práve prežívam, nie je žiaden zlý sen, ale tvrdá realita, ktorú Ľubo ešte priklincoval slovami: – Tak mačička – a už žiadne cirkusy. Na to tu nie je nikto zvedavý! Buď k mojim kamarátom dobrá – zaslúžia si to!
Od úžasu som takmer onemela. To sa však už za nimi zavreli dvere a na posteľ si ku mne prisadol iba jeden z nich, ktorý sa mi predstavil ako Hans. Usmial sa na mňa, nalial mi šampanské a jemne ma prinútil ho vypiť. Samozrejme, dal si aj on. O chvíľu nám nalial ďalší pohár. Potom ma dlho a nežne hladkal po rukách, chrbte, prsiach i celom tele a nakoniec sme sa milovali. Musím uznať, že na rozdiel od Ľuba bol ku mne veľmi nežný a bol veľmi dobrý milenec. To som si uvedomila i napriek tomu, že ešte stále som bola z toho všetkého riadne vydesená a vyvedená z miery. Keď sa so mnou lúčil, chytil mi hlavu do rúk, nežne sa mi zadíval do očí, pobozkal ma a povedal: – Toto nie je nič pre teba, zlatko. Uteč, kým ešte môžeš, lebo ťa to zničí. Odíď od neho, – zaslúžiš si niečo lepšie, – riekol tíško a odišiel. Potom som už len počula odvedľa hlasy, smiech a dobrú mužskú zábavu. Zaspala som. Keď som sa prebudila, bola už hlboká noc, kamaráti boli preč, Ľubo ležal pri mne na posteli a hladkal ma po tvári. Otvorila som oči ako po zlom sne a nechápavo som sa mu zadívala do očí. Pritúlil sa ku mne, odniesol ma do kúpeľne, kde už bola pripravená vaňa a kde ma láskyplne umýval ako malé dieťa. Opäť bol ku mne dobrý a nežný a zahŕňal ma svojou láskou. A ja, hlúpa, namiesto toho, aby som sa mu vytrhla, vynadala mu a vymazala ho navždy zo svojho života, som sa mu zase poddala. Tak veľmi som túžila po jeho dotykoch!
Na druhý deň po raňajkách však prišlo úplné vytriezvenie. Oznámil mi, že to, čo bolo včera, nebolo žiadnou výnimkou a že jeho kamarátom budem musieť byť po chuti vždy, keď sa mu alebo im zažiada. V opačnom prípade ma vraj nechce ani vidieť.
Neopustila som ho…
– Ale veď ty zo mňa vlastne robíš prostitútku! To nemôžem! – skríkla som a rozplakala som sa. – Ale môžeš, – riekol s ľadovým pokojom. – Ak ma máš rada, tak to urobíš a budeš ku mne dobrá. A ja zasa budem dobrý k tebe. Pozrel na mňa horúcim pohľadom, objal ma a privinul si ma k sebe. Opäť bol z neho ten dobrý a nežný milenec, po ktorom som tak veľmi túžila. Viem, že som urobila hlúposť, ale neopustila som ho. Robím to, čo odo mňa žiada a som po vôli jeho kamarátom. On je zato ku mne nežný a dobrý. Rozmaznáva ma darčekmi a inými pozornosťami. V prípade akéhokoľvek nesúhlasu, alebo čo i len jeho malého náznaku, ma trestá – svojou hrubosťou a nevšímavosťou. Je mi z toho všetkého zle, ale zatiaľ neviem z tohto hrozného kolotoča vystúpiť. Hans chodieva ku nám často a veľmi sme sa spriatelili. Okrem neho však chodievajú aj iní a nie všetci sú takí príťažliví a nežní. Niektorí sú takí perverzní, že mi z nich naskakuje husia koža. Potom však príde Ľubo a dá mi všetko, čo mi vidí na očiach. Ale iba vtedy, ak urobím všetko to, po čom túži. Až potom dokáže, že túži aj on po mne. Viem, že je to zvrátené a odporné, ale neviem sa z tohto bludného kruhu dostať von. Ale asi by som to mala urobiť čím skôr, pretože ma to naozaj zničí, alebo ma zničí sám Ľubo. Už mi niečo také naznačil, keď som sa mu opäť pokúšala dohovárať, aby sme s touto hroznou hrou prestali. – No len to skús – a uvidíš, – povedal mi vtedy výhražne a v očiach sa mu zablysol nebezpečný plamienok. A to ma naozaj vydesilo. Budem si to musieť rýchlo premyslieť a skúsim sa poradiť s Hansom. Aj naposledy mi ponúkol svoju pomoc…
