SPÄŤ
Erotické poviedky

Milenec z kúpaliska

Od: Jana Vančová 15.9.2018 1
1 Hviezda2 Hviezdy3 Hviezdy4 Hviezdy5 Hviezd Ohodnoťte článok
Loading...

Je krásne byť zaľúbený a milovaný, ale nikdy by som si nebola pomyslela, že  že práve na kúpalisku môžem zažiť niečo také vzrušujúce  a romantické zároveň. Ešte stále nemôžem uveriť tomu, čo sa stalo, ale zrejme je to tak, že letná mágia predsa len funguje…

Milenec z kúpaliska

Bol horúci letný deň – taký horúci a rozpálený, že vzduch sa ani nehýbal. Každý, kto mohol, vybral si dovolenku, alebo sa aspoň snažil popoludní sa niekde ovlažiť. Ani ja som nebola v tomto výnimkou – len som mala to šťastie, že som mala dovolenku celý deň. Pravdu povediac – vybrala som sa na pár dní na návštevu k rodičom, pretože už pár rokov žijem a pracujem v inom meste – v susednom Rakúsku. Nemala som na pláne nič špeciálne – vlastne som si chcela iba prevetrať hlavu a prísť na iné myšlienky. Po štyroch rokoch vzťahu, ktorý som ešte donedávna považovala za vážny, som odrazu bola voľná ako vták… Naša horúca láska vyprchala nevedno kam a my sme si postupom času uvedomili, že to, čo nás spája, je viac zvyk ako túžba… Smutné, ale aj to sa stáva – ostali sme len priatelia. Vybrala som sa teda na krátku dovolenku k rodičom, s úmyslom urobiť za všetkým čiaru, usporiadať si myšlienky a predovšetkým – bezstarostne si užiť leto. Bez toho, aby som sa musela niekomu prispôsobovať, o niekoho sa starať a najmä, aby som konečne mohla robiť to, čo chcem a vtedy, keď mám na to chuť a náladu. V ten deň som zatúžila vybrať sa na staré kúpalisko, kde som kedysi, v časoch svojho detstva, s kamarátkami a kamarátmi trávila takmer celé leto. Staré kúpalisko bolo svedkom našich detských radovánok, nesmelých prvých lások a neskôr aj kradmých bozkov. Nebolo ničím výnimočné, pretože okrem jedného veľkého a jedného malého bazéna, bufetu, kam sme chodievali na kofolu a niekoľkých hojdačiek s pieskoviskom, neponúkalo žiadne úžasné atrakcie. Malo však množstvo krásnych zákutí a starých košatých stromov, ktoré v čase najväčších horúčav ponúkali nielen blahodarný tieň, ale aj božské šumenie listov. Stačilo prižmúriť oči, započúvať sa do ich šepotu, zdiaľky občas prerušovaného kulisou kúpaliskového ruchu a potom sa už len nechať unášať myšlienkami na niečo príjemné… Takmer sa mi to podarilo. Vyšla som z bazéna, ktorý odjakživa ponúkal snáď tú najchladnejšiu vodu v okolí a s myšlienkou, ako príjemne si teraz poleňoším v polotieni, som si ľahla na svoju osušku. Aby som mala ešte väčšie pohodlie, uvoľnila  som si svoje dlhé a mierne premočené vlasy zo sponiek, zatvorila som oči a podvedome som sa usmiala… Bol to neskutočne príjemný pocit – vrátiť sa na toto dôverne známe miesto, nechať sa unášať spomienkami a cítiť  drobné pramienky vody, ktoré sa  mi v hrejivých lúčoch slnka roztekali po celom tele… Zrazu som si uvedomila, že moje príjemné snívanie prerušil akýsi tieň, ktorý mi  z nejakých nevysvetliteľných príčin nielenže úplne zaclonil slnko, čo tak príjemne hladilo moje telo v mokrých plavkách, ale vzápätí som sa aj strhla pod nečakanou spŕškou chladnej vody a prívalu nadšených slov urasteného mladého muža, ktorý evidentne  netajil, ako rád ma vidí. – Evi, no to snáď  ani nie je možné! Kde si sa tu nabrala? Veď som ťa tuším nevidel už sto rokov! – radostne skríkol mužný hlas, z ktorého sa ešte  nestihla stratiť chlapčenská  veselosť. Okamžite som ho spoznala – bol to Igor, môj kamarát zo strednej, ktorý síce chodil do inej triedy, ale takmer každé ráno sme spolu cestovali autobusom do školy. Boli sme takmer ako brat a sestra – o všetkom sme si rozprávali, dobre sme sa spolu cítili, občas to medzi nami aj zaiskrilo, ale nikdy sme spolu nechodili. Určite aj preto, že Igor hrával baskebal, veľa času venoval športu, chodil po sústredeniach a zápasoch a kým sa osmelil prejaviť mi svoju náklonnosť, predbehol ho iný spolužiak… Tak to už v živote chodí. Bol z toho síce vtedy istý čas smutný, ale nejako to rozchodil. Po skončení strednej školy išiel študovať do Čiech, vídali sme sa čoraz menej, až sa napokon naše cesty úplne rozišli. Teraz tu však stál predo mnou, atraktívny, takmer dvojmetrový vyšportovaný a do hneda opálený muž so širokým chlapčenským úsmevom na tvári a roztvorenou náručou: – Poď na moju hruď, ty moja večná platonická láska! – tešil sa, pričom mi neuniklo, že si ma znalecky premeral pohľadom od hlavy až po päty a že to, čo vidí, sa mu  zjavne páči… Mimochodom, musím priznať, že na prvý pohľad videl toho tak akurát dosť, pretože na sebe som mala iba úsporné biele bikinky, ktoré navyše boli ešte mokré a tak trochu na prsiach aj presvitali. – Igor! – skríkla som radostne, vyskočila som zo svojej osušky a vzápätí som skončila v jeho  mužnom, pevnom a rozhorúčenom náručí. Zovrel ma tak pevne, akoby ma už nikdy nechcel pustiť a ja som sa pritom, celkom nechtiac, dotkla perami jeho hrude – zaskočilo ma to a jeho asi tiež, pretože takto blízko sme jeden pri druhom po celé tie roky asi neboli. Uvedomila som si, že cítim vôňu jeho pokožky a že sa mi z toho všetkého mierne zatočila hlava. – Hmmm, to je príjemné, – zašepkal mi do uška pritlmeným hlasom a ešte pevnejšie ma objal. Tíško som sa zasmiala, pretože ma chĺpky na jeho hrudi jemne pošteklili na nose…  Všetko to bolo to také prosté a príjemné, akoby sme sa naposledy videli len včera – v skutočnosti však  odvtedy uplynulo niekoľko rokov… Neskutočné. – Pozývam ťa na kofolu – musíme si toho veľa povedať…, – pobozkal ma do vlasov,  schytil ma okolo drieku a o chvíľu sme už sedeli pri ľadovej kofole, bezstarostne tárajúc o všetkom možnom, akoby tie roky, ktoré sme prežili inde a inak, ani neboli. A vlastne už ani nejestvovali – patrili minulosti. Bol iba tento čarovný okamih, v ktorom sme sa ocitli celkom nečakane, akoby sme prešli tajomnou bránou času… Magické letné popoludnie… ešte jedna kofola, stručné životné príbehy nás oboch a hlboké pohľady do očí. Dozvedela som sa, že aj on mal vážnu známosť, ale napokon sa rozišli. Momentálne žije a pracuje v Čechách a teraz je na  krátkej dovolenke u rodičov. Podobne ako ja… – Mám nápad, – prekvapil ma odrazu: – Pozývam ťa ku nám na večeru! Tak veľa si toho máme povedať a hádam tu nebudeme sedieť po celý čas len pri kofole! Napokon, pomaly už budú kúpalisko aj zatvárať… – Neviem, či je to dobrý nápad, – zasmiala som sa, – čo by na to povedali tvoji rodičia a potom – veď ja som vlastne u vás ešte ani nebola…, – snažila som sa nájsť nejaké vhodné argumenty. – Naši prídu až zajtra, – uzemnil ma okamžite Igor a keďže si u nás ešte nebola, tak asi je najvyšší čas s tým niečo urobiť. Okrem toho, mama aj otec ťa poznajú a ty poznáš ich. Urobíme si niečo dobré na večeru, namiešame si drink a budeme si rozprávať o všetkom, čo sme za tie roky nestihli – myslím, že je toho tak akurát dosť,- argumentoval Igor a než som sa nazdala, už mi aj balil veci do tašky. O chvíľu sme opúšťali kúpalisko a onedlho sme boli u Igora.  Skutočne nikto nebol doma. Zrazu všetko nabralo rýchly spád… – Prinesiem niečo na osvieženie, máš rada mojito? – opýtal sa a skôr než som vôbec stihla odpovedať, pohladil ma po tvári, nežne sa mi zadíval do očí a vzápätí zmizol v kuchyni.  – Urob si pohodlie, hneď som späť, veselo zakričal z kuchyne. Ani som sa nestihla poriadne poobzerať a pohrať s ich domácim miláčikom – psíkom, ktorý sa nášmu príchodu veľmi potešil, už aj bol Igor späť a podával mi ľadové mojito. Chutilo skvele a osviežujúco. – To som potrebovala, – úžasne osviežujúce po tej horúčave na kúpalisku, – pochválila som ho. – Mám ďalší  skvelý nápad – prekvapil ma znovu svojou iniciatívou: – Ja idem pripraviť niečo rýchle a dobré na večeru a aby si bola v pohode, môžeš sa zatiaľ osviežiť v sprche… – No ja neviem, – zháčila som sa. – Predsa len…, – kým som sa však nazdala, už ma aj viedol do kúpeľne, podával mi čisté osušky a dával mi do pozornosti sprchové šampóny, z ktorých si vraj určite vyberiem… Prestala som sa teda brániť – napokon, predstava takéhoto osvieženia sa mi celkom pozdávala. Prekvapená sama sebou, už som sa viac nebránila a vošla som do kúpeľne.  O chvíľu som už s prižmúrenými očami stála pod prúdom osviežujúcej sprchy, vychutnávajúc  si príjemný pocit z nezbedných pramienkov stekajúcich po mojom tele.  Rozhodla som sa nezamýšľať nad tým, čo tu robím a prečo sa sprchujem v kúpeľni, o ktorej som ráno ešte ani netušila… bolo mi zrazu tak neskutočne ľahko a fajn… s pôžitkom som vdýchla voňavú penu sprchového šampónu, ktorý som si pomalými pohybmi začala peniť na prsiach a bola by som pokračovala aj ďalej, keby  ma zrazu odzadu neobjali jeho svalnaté, ale pritom nežné ruky… Srdce sa mi rozbúchalo ako šialené… cítila som túžbu jeho nahého tela, ktoré sa živočíšne túlilo ku mne, vnímala som jeho mužnú hruď pritisnutú na mojom chrbte a nedočkavosť jeho zvedavých rúk, ktoré nežne hladkali moje prsia, jeho pery pritisnuté na mojom krku, ktoré šepkali: – Mám ešte jeden skvelý nápad…prosím, prosím… povedz, že aj ty ma chceš…!!! Vzdych, ktorý sa vydral z mojich úst, bol zrejme preňho dostačujúcim súhlasom… obrátil si ma k sebe, pritisol sa ku mne celým telom, jemne  mi nadvihol bradu, s túžbou sa mi zadíval do očí a potom to prišlo… pobozkal ma tak vášnivo, že som takmer stratila dych a napriek tomu, že ešte stále na nás tiekla voda zo sprchy, naše telá horeli vášňou a opojnou túžbou, sledujúc jeden – jediný spoločný cieľ… Nadýchol sa,  usmial sa a pozrel na mňa pohľadom plným spaľujúcej túžby, akoby sám nemohol uveriť tomu, čo sa v tej chvíli deje. Zastavil vodu, ktorá dovtedy ešte stále stekala po našich objímajúcich sa telách, nežne ma zobral na ruky a položil ma na osušku, ktorú narýchlo rozprestrel na svojej posteli. Túžobne sa zadíval do mojich očí, sklonil sa nado mňa, bozkával moje pery, krk, prsia…celé telo. Bolo to nádherné… vo chvíli, keď sa celé jeho telo dotýkalo môjho a potom, keď sa naše telá spojili, zmocnil sa nás oboch pocit, že nič krajšie a vzrušujúcejšie sme v živote nezažili. Možno preto, že sme na to tak dlho čakali… každopádne to však stálo zato a keďže sme odvtedy spolu, často sa o tom znovu a znovu presviedčame… Niektoré veci skrátka lepšie oceníme a vychutnáme až po rokoch… 

Save

womangalérie VŠETKY