Ak by mi niekto v minulosti povedal, že budem milovať ženu svojho priateľa, povedal by som mu, že je blázon a že má bujnú fantáziu. Skutočnosť je však taká, že sa mi to stalo a som ňou úplne posadnutý. Keď nie je so mnou, túžim po nej, keď sme spolu, cítim sa ako v nebi a keď sa rozlúčime, som na dne a sľubujem si, že tentoraz to bolo naposledy…
S Danom sa poznáme už celé roky – boli sme spolužiaci na strednej, pracujeme v rovnakej oblasti, takže sa občas stretávame aj na spoločných podujatiach a aby to bolo ešte viac prepletené, niekedy, keď sa dá dohromady partia, si spolu zahráme aj futbal. Vedel som o ňom, že je už 15 rokov ženatý, ale s jeho manželkou som sa až do osudného večera nestretol. Stretávali sme sa totiž len pracovne alebo kvôli športu, ale v súkromí nie. Raz však svoju ženu priviedol na večierok firmy, s ktorou obaja spolupracujeme a ja som od prvej chvíle začal tušiť, že od tejto chvíle už môj život bude iný ako doposiaľ.
Natália totiž hneď na prvý pohľad stelesňovala všetko to, po čom som kedy túžil. Stredná postava, veľké a koketne sa pozerajúce zeleno-modré oči, zmyselné ústa… No a vo chvíli, keď som v rozpakoch skĺzol pohľadom trochu nižšie, moja snaha o znovuzískanie rovnováhy dostala ďalší šok: Z výstrihu na jej šatách sa na obdiv núkalo také pekné poprsie, že som na okamih úplne zabudol na to, že som na firemnom večierku a začal som si predstavovať, ako asi vyzerá, keď je nahá. Až som sa sám pred sebou zahanbil, keď moja fantázia začala naberať obrátky – ešte šťastie, že súčasťou večierka bol aj bohatý program, takže som sa po chvíli dokázal upokojiť.
Natália pôsobila na mňa ako magnet, navyše, zistili sme, že máme aj spoločné záľuby. No a keďže Dano sa jej počas večierka nemohol stále venovať, venoval som sa jej ja – veľmi rád. Popíjali sme spolu, zhovárali sme sa a ja som mal pocit, že ju poznám celý život. Keď sme sa neskoro v noci lúčili, až mi srdce zovrelo pri pomyslení na to, či ju ešte niekedy uvidím. Nakoniec to však ani nebolo také zložité, ako som sa obával: Vysvitlo totiž, že sa obaja chystáme na tú istú vernisáž výtvarného umelca, čiže ďalšie naše stretnutie sa malo uskutočniť o týždeň. Tešil som sa ako malý chlapec, že ju znova uvidím a ešte som žartoval s Danom, či príde aj on. V duchu som si však želal, aby prišla sama. V tej chvíli som si uvedomil, aké má Dano vlastne šťastie a ako veľmi mu závidím…
Čo čert nechcel, s Danom som sa o tri dni na to stretol na pracovnom podujatí a keď sme odchádzali, prehodili sme aj čo-to o nedávnom večierku.
– Máš veľmi peknú a milú manželku, – pochválil som ho. – Nežiarliš na ňu? – Prekvapene sa na mňa pozrel a povedal:
– Nie, nežiarlim. – Nemáme síce spolu deti, ale náš vzťah je aj tak úžasný a jedinečný. Nijako sa neobmedzujeme, každý z nás sa venuje aj vlastným záľubám a občas sa stáva, že každý z nás podnikne aj niečo so svojimi priateľmi. Vždy sa však na seba tešíme a keď sme spolu, tak to stojí zato.
– Tak to posledné ti určite verím, – pousmial som sa v duchu a riekol som: – Tak sa teda uvidíme na vernisáži? –
– Ale, prosím ťa, čo by som tam robil? Mňa to nebaví, to si radšej zahrám tenis. Tak mi tam daj na ňu, prosím, pozor, – usmial sa na mňa a rozlúčili sme sa.
– Nemusíš sa obávať, ešte ti ju aj domov doveziem, – uistil som ho.
Tak sme sa teda opäť stretli! Natália sa mi zdala ešte krajšia a vzrušujúcejšia ako v ten večer, keď sme sa videli naposledy. Chodili sme blízko vedľa seba po výstavnej sieni a ja som viac než obrazy známeho umelca vnímal jej vôňu. Keď stála tak blízko vedľa mňa, bol som taký vzrušený, že sa mi chvíľami úplne strácal zmysel toho, čo hovorila. Vnímal som jej zmyselné oči a ústa, jej nádhernú ženskosť a cítil som, že túžim len po jednom – musím ju mať! Po vernisáži som ju pozval ešte na kávu. Napokon, na tom predsa nie je nič zlé. Posedieť si pri dobrej kávičke a rozobrať dojmy z výstavy s niekým, kto tomu rozumie, je celkom príjemné. Navyše, s niekým, kto vám je taký blízky, že po ňom túžite…
V duchu som sa utešoval, že nerobím nič zakázané, lebo Dano vie o tom, že sme spolu. Veď som mu sľúbil, že Natáliu priveziem aj domov. Zatiaľ sme predsa nič zlé neurobili! Takéto myšlienky mi vírili hlavou, ale moje druhé ja túžilo po tom, aby sme TO urobili. Bola taká sladká a zvodná, keď sedela oproti mne, až som mal pocit, že z nej prídem úplne o rozum. Viem, že aj ona cítila to isté, pretože neskôr sa mi priznala. Určite aj z toho dôvodu súhlasila s tým, že cestou domov sa ešte zastavíme u mňa v byte, aby som jej mohol požičať knihu, ktorú už dlho zháňala. Bolo to zvláštne…
Obaja sme sa tvárili, že ide skutočne len o tú knihu a cestou v aute sme sa veselo zhovárali o všetkom možnom. Keď sme však za sebou zavreli dvere môjho bytu, už som sa neovládol….
Vo chvíli keď som jej v predsieni vyzliekal kabát, pozrela sa na mňa takým pohľadom, že som to jednoducho riskol. Kabát skĺzol na zem, objal som ju a v tej chvíli som mal pocit, že sa mi pohla zem pod nohami. Od tejto chvíle už nič nie je také ako bolo dovtedy. Nebránila sa. Ani vtedy, keď som ju zakrátko, ešte v predsieni, vyzliekol takmer donaha a nevedel som sa nasýtiť jej vzrušujúcim telom. Myslel som si, že zhorím od vzrušenia, najmä potom, keď som cítil, že aj ona rovnako túži po mne. Svet okolo prestal jestvovať – vnímal som len opojnú vôňu jej pokožky, hebkosť jej vlasov, vzdychy a nádhernú ženskosť, v ktorej by som sa najradšej naveky stratil…
A potom sa to stalo: Naše telá sa spojili a ja som zažil asi najvzrušujúcejšie milovanie svojho života. Uvedomil som si však, že som súčasne stratil aj hlavu a že túžba po Natálii mi úplne zmenila život. Keď som ju v tú noc viezol domov k Danovi, bolo mi otrasne. A otrasne mi je vždy, keď sa po milovaní musíme rozlúčiť a ja si uvedomím, že oni dvaja sú pár a ja som iba ten tretí. Niekedy si predstavujem, čo asi práve robia a že možno práve vtedy, keď na ňu myslím, je niekde s Danom v kine alebo v posteli. Hrozná predstava. Vtedy si sľubujem, že to musím skončiť: Ešte raz a naposledy, – hovorím si v duchu, ale moje predsavzatie sa rozplynie, len čo ju znova uvidím. Vo chvíli, keď cítim a vnímam krásne teplo jej tela, viem, že nemôžem žiť s ňou, ani bez nej. Urobil by som všetko preto, aby bola mojou nielen občas, ale navždy. Ona však tvrdí, že Dana nikdy neopustí, ani on ju. Túži však aj po mne a tak náš milenecký vzťah pokračuje. Neviem, čo mám urobiť, ale súčasne si neviem predstaviť, že by som sa s ňou už nemal stretnúť. Vlastne som takto šťastný – v rámci možností. Čo bude ďalej, ukáže čas.
