Život je plný prekvapení. A neraz prichádzajú práve tam, kde by sme ich vôbec nečakali. Nevinné priateľské posedenie sa môže zmeniť na noc plnú vášne, priatelia na milencov a milenci na podvedených…
Alebo je to všetko úplne ináč?
S Mirom som sa už nejaký ten čas poznal
Na základnej škole sme boli nerozluční kamaráti, potom sme išli spolu na gymnázium a nakoniec aj na vysokú školu. Takmer ako bratia. Dokonca sme – ešte počas štúdia – trávili so svojimi láskami spoločne aj prázdniny. Rozumeli sme si vo všetkom a mali sme aj podobný vkus. Aspoň mne sa Mirova Erika, s ktorou sa neskôr aj oženil, veľmi páčila. Aj na svadbách sme si boli a neskôr, keď sa naše cesty trochu rozišli, chodievali sme si aspoň občas so starou partiou zahrať futbal. Vlastne aj teraz chodievame, ibaže od istej noci je všetko iné…
Tak ako po iné štvrtky, boli sme si s Mirom zahrať futbal. Keďže bolo leto a večer bol príjemný, pozval ma Miro ešte domov na pohárik – vraj ešte trochu pokecáme, lebo inak aj tak nie je kedy a ak sa nám bude chcieť, môžeme si aj s Erikou zahrať karty. Kedysi, keď sme ešte mali viac času, alebo sme boli spolu na dovolenke, sme si radi spolu zahrali a Erika bola celkom dobrým spoluhráčom. – No čo, aspoň sa trochu uvoľníme, – usmial som sa v duchu a s pobavením som si v mysli vybavil zopár takýchto našich posedení v minulosti, ktoré boli vždy fajn. Napokon, doma ma v ten večer aj tak nikto nečakal, pretože žena bola aj s deťmi na pár dní u svojich rodičov na prázdninách na opačnom konci republiky. S radosťou som teda pozvanie prijal a tešil som sa na príjemný večer.
Eriku nečakaná návšteva vôbec nevyviedla z miery. Naopak, tak ako vždy, bola veľmi milá, neustále niečo štebotala a na uvítanie ma objala a pobozkala. Nebolo to síce nič nezvyčajné, lebo tak sme to mali vo zvyku, ale neviem prečo, práve v ten večer som si uvedomil, že ma jej vôňa a blízkosť vzrušila. Neviem si vysvetliť, prečo to tak bolo, pretože bozk na privítanie i rozlúčku sme si dali už veľakrát a nič také som u seba nespozoroval. Zvláštne… Ten večer mal v sebe niečo magické a neopakovateľné.
Všetko, čo nasledovalo po tom, ako ma Miro pozval na pohárik, prišlo tak rýchlo, bezprostredne a lákavo, že som už ďalej neanalyzoval svoje pocity, vykašľal som sa na to, ako sa mi ráno bude chcieť vstávať do práce a bezstarostne som si vychutnával čaro letného večera so všetkým, čo mi ponúkal. Sedeli sme v záhrade, všade okolo nás vyhrávali cvrčky, na stole nám blikala sviečka, popíjali sme fernet s tonikom a bolo nám spolu neskutočne dobre. Ani neviem, koľko sme toho popili – viem len to, že som si v tej chvíli uvedomil, že mi je v spoločnosti Mira a Eriky neuveriteľne dobre a že ich mám obidvoch veľmi rád. Mira ako kamaráta a Erika ma vzrušovala aj ako žena.
V tú noc som pochopil, že až nebezpečne… Spomínali sme na časy, ktoré sme spolu prežili, sľubujúc si, že musíme byť spolu častejšie a ja som sa pristihol pri tom, že sa akosi hlbšie pozerám do Erikiných oči, pohľadom hltám jej ústa, bez toho, že by som vnímal, čo hovoria, očami blúdim v jej zvodnom výstrihu a že sa mimovoľne túžim dotýkať jej ruky. Vo chvíli, keď sa mi to podarilo, uvedomil som si, že som až po uši v tom, pretože v mysli som si hneď predstavil, aké by to bolo vzrušujúce, keby sa Erika dotýkala mňa…
Na chvíľu som privrel oči a predstavil som si, aké by to bolo nádherné, keby som ju držal v objatí, naše telá by sa dotýkali a okrem našich nahých tiel by medzi nami nebolo nič… iba vášeň… Od vzrušenia mi nabehli zimomriavky. Asi by som už mal prestať piť – preletelo mi hlavou, ale už bolo neskoro.
Z jednej strany sa ku mne nebezpečne blízko skláňala Erika, ktorá mi nalievala ďalší drink a z druhej ku mne doliehal Mirov hlas, ktorý hovoril niečo o tom, akí sme vždy boli skvelí kamaráti, že by mi dal aj to posledné, čo má a že dvaja kamaráti sa aj s jednou jahodou podelia… Neviem, či to v tej chvíli myslel práve tak, ako to vyznelo, ale mňa to povzbudilo do takej miery, že som sa iba uistil: – Naozaj? – a s túžbou v očiach som sa pozrel na Eriku, ktorá ma už svojou blízkosťou riadne rozvášnila.
– Naozaj, – skalopevne prisvedčil Miro, sprisahanecky sa na mňa usmial, pobozkal Eriku a posadil mi ju na kolená! V nemom úžase som takmer zdrevenel. Než som však stihol vôbec niečo rozumné povedať, Erika ma objala okolo krku a pobozkala ma na ústa. – To máš zato, že si taký dobrý kamarát! – zašepkala mi do ucha a pobozkala ma na krk. Keď sa jej pery dotkli môjho hrdla, telo mi zaliala taká vlna vzrušenia, aké som nezažil už roky.
Mohlo by vás zaujímať
Všetko išlo tak rýchlo… Absurdná situácia. Na kolenách mi sedí žena, ktorá ma nekonečne vzrušuje a nad nami stojí jej manžel a môj kamarát v jednej osobe, ktorý… Nie, vôbec nežiarlil, tak ako by som si bol myslel. Sprisahanecky na mňa žmurkol a kým som nechápavo na neho vyvaľoval oči a telom mi lomcovala nočná vášeň, vyzliekol Erike tričko a bez toho, aby mu prekážalo, že mi ešte stále sedí na kolenách, pobozkal ju do vlasov a oboch nás objal: – Ja vás mám tak rád!
Myslel som si, že buď snívam, alebo zošaliem
Od prekvapenia, aj od vášne, ktorá sa už nedala zniesť. Skôr než som sa však stihol spamätať, veci dostali rýchly spád: Miro vyzliekol tričko aj mne a ja som priamo na svojej pokožke pocítil to, o čom som ešte pred chvíľou len sníval: Erikine prsia, ktoré sa už o pár sekúnd v celej svojej vzrušujúcej nádhere odhalili mojim očiam, pretože Miro jej vyzliekol aj podprsenku… Sklonil sa ku nej pobozkal ju na prsia a povedal mi, že to môžem urobiť aj ja – sme predsa kamaráti. Pozrel som na Eriku, či bude súhlasiť.
V očiach jej žiarili iskričky, usmievala sa na mňa a prstami sa prehŕňala v mojich vlasoch. Nebolo pochýb, že aj ona ma chce. Zaboril som hlavu do voňavej pokožky jej dekoltu, zasypal som ju nekonečným množstvom bozkov a potom už všetko išlo ako vo filme … Hercami sme však boli my traja. Onedlho sme všetci boli úplne nahí a ja som robil veci, o akých by som ešte pred pár hodinami ani nesníval. Áno, miloval som sa s Erikou a bolo to úžasné. Nikdy v živote som nič podobné nezažil a už asi ani nezažijem. Mira sme však nepodviedli, pretože bol po celý čas pri tom.
Zaspali sme až nadránom
Všetci traja v jednej posteli… Ráno sme sa naraňajkovali, dali sme si spolu kávu, rozlúčili sme sa, povedali sme si, že to bolo fajn a išli sme do práce. Dlho som sa nevedel z toho spamätať, ani sa vyznať vo svojich pocitoch. Bolo to také zvláštne a neopakovateľné, že sa mi to dnes, po roku, zdá ako sen. Viem, že je to zvrhlé, ale pre mňa bol ten sen krásny a na tú noc budem spomínať po celý život. S Mirom sa naďalej stretám na futbale a o tom, čo sme spolu prežili v trojici, sme už nikdy viac nehovorili. Viem, že sú s Erikou spolu šťastní a že ma zatiaľ k svojmu šťastiu nepotrebujú. Škoda. Ak by Miro v budúcnosti svoje pozvanie zopakoval, určite by som ho prijal…
