Za všetko môže náhoda. Alebo žeby osud? Neviem. V každom prípade to, čo sa mi stalo, mi riadne zamotalo život.Vlastne som na tú oslavu vôbec nechcela ísť. Keďže však išlo o štyridsiatku mojej staršej sestry, ktorá pri tejto príležitosti usporiadala v záhrade grill párty a pozvala najbližšiu rodinu a priateľov, nemohla som odmietnuť. Nedávno som sa rozišla s priateľom, takže na oslavu som sa chystala bez partnera – sama.
– A čo na tom? Veď sa nemusím zabávať!
Aspoň viac pomôžem sestre – veď je to jej oslava, tak nech sa zabáva ona. Úlohu hostiteľky prevezmem ja, – rozhodla som sa a presne tak som to navrhla aj sestre. Samozrejme, že ju to potešilo a súhlasila s mojou pomocou. Oslava v záhrade sa vydarila, nálada bola skvelá, hosťom chutilo, dobre sa zabávali a keď sa večer príjemne ochladilo, ešte dlho, dlho sme sedeli v záhrade a popíjajúc sa zhovárali o všetkom možnom. Bolo to naozaj veľmi príjemné. A príjemná bola aj spoločnosť, ktorá sa u mojej sestry zišla. Okrem rodiny pozvala aj zopár priateľov a medzi nimi aj milú kolegyňu z práce s manželom. Bol to veľmi sympatický pár a musím priznať, že sme si hneď od prvej chvíle padli do oka. Mala som pocit, akoby sme sa už dávno poznali. Podobné záujmy, zhodné názory i vkus… skrátka, bolo nám spolu tak príjemne, až som chvíľami cítila zvláštne šteklenie v žalúdku a chvíľami príjemné zimomriavky na celom tele.
Viktor a Monika sa dokonale dopĺňali: On – urastený, tmavovlasý a hnedooký sympaťák so širokým úsmevom, ona – milá a veselá blondínka, neustále sršiaca dobrou náladou. Keď som išla umyť nejaký riad do kuchyne, prišla mi pomôcť aj Monika a zhovárali sme sa a bavili o všetkom možnom, ako staré priateľky. Zvláštne – obľúbila som si ju na prvý pohľad a u nej to bolo rovnaké. Neskôr, keď už noc pokročila do neskorých hodín, odišla moja sestra prichystať ešte niečo do kuchyne a keď som pobehla za ňou, že jej pomôžem, Monika mi s úsmevom prikázala, aby som chvíľu robila spoločnosť jej manželovi, a že som sa už nabehala a napomáhala sestre dosť. Že teraz ma zase zastúpi ona. Nebránila som sa – vo Viktorovej blízkosti mi bolo príjemne. Nalial mi ľadové šampanské, kurizoval mi, vtipkoval akoby nič, ale občas sa mi pozrel tak hlboko do očí, že keby som nesedela, určite by sa mi podlomili kolená. Bolo to zvláštne. Všetci sa smiali, zabávali, rozprávali vtipy a keď sa Viktor v dobrej nálade naklonil ku mne a v snahe okomentovať niečí výrok tak, aby to ostatní nepočuli, zašepkal mi niečo do ucha, v tom okamihu som pocítila, že ma blízkosť jeho pier pri mojom uchu poriadne rozrušila. Navyše, nebola to len blízkosť jeho pier, ale skôr to, že ma celkom nebadane stihol pobozkať na krk, pričom tichučko, ale vzrušene vzdychol. Prekvapene som sa strhla a zadívala som sa mu do očí, ale to, čo nasledovalo, ma ešte viac vyviedlo z rovnováhy:
– Prepáč, ale si taká sladká… od prvej chvíle ti neviem odolať, – povedal asi tak nenútene, akoby mi oznamoval tú najsamozrejmejšiu vec na svete.
Žmurkol na mňa, priateľsky mi pohladil ruku a zdvihol svoj pohár oproti môjmu:
– Radšej si pripime, lebo to asi nevydržím…
Od úžasu som takmer stratila reč a ja, vždy taká výrečná, odrazu som nevedela, čo v tejto chvíli povedať.
– Nenudí ťa? – zaskočila ma svojou otázkou Monika, ktorá sa medzitým vrátila späť a priateľsky ma objala okolo ramien.
Všetci traja sme sa zasmiali a večer pokračoval a skončil v pohode tak, ako aj začal. Rozlúčili sme sa ako starí priatelia a ja som ešte pár dní premýšľala nad tým, čo mi Viktor povedal, ale aj nad zvláštnou atmosférou toho večera.
A potom sa to stalo:
Asi týždeň po oslave som sa opäť stretla s Viktorom – celkom nečakane, na nákupe v supermarkete. Očividne sa potešil, že ma vidí a nebudem klamať – ja takisto…
Od prvej chvíle, len čo som ho zbadala, som opäť pocítila to vzrušujúce šteklenie v žalúdku…
Nakupovali sme spolu, veselo sme sa zhovárali a keď sme zaplatili pri pokladni, ponúkol sa, že ma odvezie s nákupom domov. Súhlasila som. Keď sme ostali stáť pred domom, s úsmevom a samozrejmosťou vzal moje tašky, že mi s nimi ešte pomôže, aby som sa s nimi nemusela ťahať pešo na druhé poschodie. Keďže v dome, v ktorom bývam, nie je výťah, dobre mi to padlo. Až vo chvíli, keď sme za sebou zavreli dvere môjho bytu, uvedomila som si, že som sa s ním ocitla úplne osamote. Opýtala som sa ho, či si nechce vypiť nejaký džús na osvieženie a pobrala som sa do kuchyne. Vo chvíli, keď som nalievala džús s minerálkou na ľad v pohároch, pocítila som jeho horúci dych za mojím chrbtom. V pomykove som sa chcela obrátiť, ale takmer som zmeravela od úžasu:
Viktor sa celým svojím telom dotýkal môjho tela zozadu, vzdychal túžbou, rukami ma objímal okolo drieku a šepkal mi do vlasov krásne nezmysly, ktoré ma však rozpaľovali do takej miery, že som zabudla na celý svet. Vnímala som len jeho vôňu, dotyky, spaľujúce objatie a vzrušenie, ktoré sme už dlhšie nedokázali udržať na uzde. Rukami vkĺzol pod moje tričko a potom aj pod sukňu a jeho horúce dotyky ma pripravovali o posledné zvyšky zdravého rozumu. O chvíľu sme boli obaja nahí a milovali sme sa priamo tam, kde sme boli – v kuchyni, pri kuchynskej linke, aj na zemi. Bolo to nečakané, neskutočne živelné, dravé a vášnive súčasne. Stratili sme pojem o čase, vnímajúc len svoju nekonečnú, sladkú túžbu, naše horúce telá a opojné vzrušenie, aké sme dovtedy ešte asi nezažili. Neskôr sa mi Viktor priznal, že Moniku nikdy nepodviedol, ani ju nechce opustiť, ale že túžba po mne mu úplne pomotala hlavu. Verím mu, lebo ja som na tom takisto a tiež by som nechcela, aby Moniku kvôli mne opustil. Mám ju totiž veľmi rada a od sestrinej oslavy v záhrade sme sa veľmi spriatelili. Párkrát sme boli so sestrou a s Monikou na káve a bolo nám spolu fajn. Možno aj z toho dôvodu Monika po nejakom čase navrhla, aby sme všetky tri išli spolu na predĺžený wellness víkend a urobili si pravú dámsku jazdu. Všetkým trom sa nám nápad zapáčil, ale moja sestra nakoniec kvôli rodine nemohla odcestovať, takže nakoniec išla len Monika a ja. Nevidela som na tom nič zlé, ani čudné – veď sme predsa priateľky…
Aj Viktor sa z nášho priateľstva tešil, pretože takto som oficiálne mohla prísť hocikedy aj ku nim domov a mohli sme podnikať niektoré veci aj spoločne. Samozrejme, pred Monikou sme sa k sebe nechovali dôverne a náš milenecký vzťah bol tabu. Wellness víkend s Monikou bol skvelý nápad, ale uštedril mi aj riadny šok: Bývali sme s Monikou na izbe, relaxovali sme a zhovárali sme sa o veciach, o akých sa najlepšie pozhovára len žena so ženou. Večer pred odchodom Monika navrhla, aby sme si poslednú noc dámskej jazdy ešte poriadne užili a vymyslela, aby sme si dali spoločný kúpeľ s exkluzívnou prísadou a aby sme si do vane zobrali aj šampanské. Nikdy som nič podobné neskúsila, a tak som nadšene a nič netušiac súhlasila. Bolo to naozaj príjemné a druhý pohárik perlivého nápoja a exoticky voňajúca voda vo vani urobili svoje – nádherne sme sa uvoľnili a stratili akékoľvek zábrany.
Zrazu som si uvedomila, že Monika sa správa ku mne dôvernejšie ako je obvyklé a že z jemnej masáže špongiou, ktorú sa mi ponúkla urobiť, je úplne niečo iné… Bola som zaskočená, ale nebránila som sa… Ani vtedy, keď ma so zvláštnym a vlhkým výrazom v očiach pobozkala na ústa a objala ma svojím nahým telom. Bolo to nezvyčajné, ale nebolo to nepríjemné. Nikdy predtým som nič podobné nezažila… Potom sme ešte vypili po poháriku šampanského a vymenili si zopár dôverností, o akých by sa mi predtým ani nesnívalo…
A to bolo všetko. Domov sme zase odišli ako najlepšie priateľky a sľúbili sme si, že o našom dobrodružstve vo vani nikdy nikomu nepovieme. Samozrejme, ani Viktorovi nie. Teraz som sa však dostala do pasce a neviem, ako ďalej. Mám rada Viktora, aj Moniku a s každým z nich mám spoločné tajomstvo, o ktorom ten druhý nesmie vedieť. Čo mám robiť?
Save
