„Mať svoje tajomstvá, zamknúť ich na kľúčik…“
….napísal Boris Filan pre jednu z najkrajších pesničiek skupiny Elán. Tajomstvá v manželstve? Nesľubovali sme si náhodou niečo celkom iné? Nie je to neúprimné, nie je to priam zrada na našom súžití? Odpoveď znie – nie. Naopak, tajomstvá sú nevyhnutnosťou! Niekedy priam povinnosťou, ktorá podporuje spoločné súžitie. Začnime už len tým, že príťažlivosť ženy stojí aj na tom tajomne. Ten druhý predsa nemusí vedieť celú technológiu, ako sa mu chceme páčiť.
Istá mladomanželka vstávala oveľa skôr ako jej čerstvý manžel, aby sa perfektne upravila. A keď sa jej muž prebudil, uvidel ju vedľa seba už v plnej kráse – presne ako hrdinky z filmov. Tie si takisto líhajú aj vstávajú s neporušeným mejkapom.
Sú však aj tajomstvá, ktorými by sme náš vzťah zbytočne zaťažovali – napríklad zdravotné komplikácie, ktoré dokážeme vyriešiť aj sami.
Ale nezabúdajme – tajomstvá sú preto, aby sa prezrádzali. Kto ich má teda počuť, ak nie naši najbližší? Je to jednoduché. Čím sú nám svedkovia našej úprimnosti vzdialenejší, tým lepšie. Veď oni to pustia jedným uchom dnu a druhým von. Zverovať sa s tajomstvami najbližším, znamená, že nám tie tajomstvá neskôr otrepú o hlavu, a to najmä vtedy, keď nám to bude najmenej milé. V najhoršom prípade stále a dookola. Tak vzniká nekonečno z vlastnej viny.
Muži sa chodia zverovať do krčmy, tí rozumnejší to zvládnu aj pri tenise alebo golfe… Ženy zasa mávajú svoj pravidelný babinec. V Spojených štátoch existujú pozoruhodné „ženské čitateľské krúžky“. Malý okruh priateliek sa dohodne na nejakej, práve vychytenej knihe, každá si ju kúpi a po určenom čase sa zídu, aby sa o nej porozprávali. Skvelý vynález na klebetenie v rámci ušľachtilého ideálu!
Kto má pravdu? Ja z teba zošaliem,“ kričí muž na ženu. „Čokoľvek poviem, ty ma vždy opravíš. A toto počúvam už dvadsaťpäť rokov!“
„Dvadsaťšesť, miláčik. Dvadsaťšesť rokov.“
Keby sme s takou istotou ako vieme, že manželky opravujú svojich mužov, mohli povedať, že ľudstvo odhalí univerzálny liek proti rakovine, boli by sme všetci šťastní. Takto sme všetci nešťastní.
Veď si to spolu zvážme. Do svadby mohol náš vyvolený rozprávať čokoľvek, vždy mal pravdu. Od svadby môže citovať aj Bibliu, vždy nájdeme chybičku. Ale má to zmysel?
Manželský dialóg je vôbec unikátom protikladov v tom, ako so slovom narába žena a ako muž. Všimnime si len jeden pozoruhodný príklad – ženy si na oznamovanie závažných správ vyberajú väčšinou ráno, muži, naopak, vždy večer. A ak sa žena odhodlá prehovoriť ku sklonku dňa, tak je to ako na potvoru vždy, keď bežia televízne noviny. Počas tých najdôležitejších správ o svetových katastrofách otravujú s oznamovaním katastrof v našom okolí. To nemôže fungovať!
Poučenie:
Mimochodom, je vôbec nutné rozhodnúť, ktorá stratégia párového dialógu je správnejšia? Veď koniec–koncov manželstvo je o NEDOROZUMENÍ. Ako by si tí dvaja aj mohli rozumieť? Veď muž chce ženu a žena muža!
Poučenie:
To, že vaša manželka vie vždy všetko lepšie a pamätá si zo spoločného súžitiďaleko viac, berte ako manželský bonus, kde sa vaša partnerka stáva bezplatným externým hard-diskom vašej pamäte!
Riešenie:
Jednotný recept, našťastie, neexistuje. Inak by si ho nejaký chytrák dal patentovať a predával by ho po päť deka na osobu. Ale samozrejme, že existuje najúčinnejší postup – ešte o ňom bude reč!
Zmysel pre humor
Ideálna manželka? Každý muž vám povie, že by mala mať hlboké oči, očarujúcu hrivu, štíhlu postavu, dlhé nohy a veľké – prednosti. Niektorí nezabudnú dodať, že by mala vedieť variť. Nájde sa zúfalec, čo trvá na tom, že by mala do manželstva priniesť aj niečo viac. Ale snáď po prvýkrát v histórii ľudstva tu a teraz prezradíme najúčinnejšiu pomôcku žien ako vydržať v manželstve až na veky vekov – je to humor.
Zmysel pre humor ženy sa mení s vekom. Je totiž priamo podmienený jej skúsenosťou s jedným z najzásadnejších zážitkov jej života – stretu s pánskym prirodzením. Táto skúsenosť má tri štádiá.
Prvé štádium:
Ešte o tom len počula, a sú to samé hrôzy (koniec koncov, predstavy sú vždy horšie než skutočnosť).
Druhé štádium:
Už sa s ním zoznámila, ale ešte ho poriadne nevidela (stále je to dosť tajomné, a teda úctyhodné).
Tretie štádium:
Konečne ho uvidela a odvtedy až do konca života, má o zábavu postarané (zistila totiž, že to nemá kosť, a tak môže byť občas aj na srandu).
Dôkazom pravdivosti tejto odvážnej hypotézy je porovnanie dvoch podôb tej istej ženskej bytosti. Ako mladá slečna je smrteľne vážna, takmer sa nesmeje a ak, tak len keď iní. Počkajme si nejaké desaťročia a prekvapenie je tu – ako zrelá žena je skvelou spoločníčkou a vďačnou diváčkou humoristických programov, smeje sa totiž takmer na všetkom a nahlas. Už jej odľahlo.
Poučenie:
Chlapi, zamyslite sa! Tie druhé to riešia plačom, táto sa dokáže na tom na v pravej chvíli zasmiať. Tak čo si vyberiete?
Ukážka z knihy „Návod na manželstvo“
