Žiarlivci nám môžu spraviť zo života peklo, a to ak keď sa s nimi rozídeme!
Žiarlivosť je zaujímavá záležitosť. Ak na nás partner nežiarli – nepáči sa nám to, lebo to vnímame tak, že o nás nemá záujem. Ak na nás partner žiarli priveľmi – ani to sa nám nepáči. Samozrejme, je rozdiel medzi normálnou „zdravou“ žiarlivosťou a medzi žiarlivosťou chorobnou. Zdá sa však, že žiarlivosť do veľkej miery súvisí aj s tým, akú sebadôveru dotyčný muž má.
Žiarlivosť je v každom vzťahu, ale…
Vo väčšine vzťahov dochádza k miernym prejavom žiarlivosti, a to tak ako zo strany muža, tak aj zo strany ženy. Ak však žiarlivosť prekročí isté hranice, nastane vážny problém. Najskôr môže správanie chorobného žiarlivca vyzerať úplne nevinne, ale neskôr sa z toho môže vyvinúť až paranoidné správanie, stihomam. Jednoducho takto chorému človeku nevysvetlíte, že jeho predstavy sú mylné alebo úplne neoprávnené. Naopak. Stále si bude trvať na svojej pravde.
Pozor, to nie je hra o guľôčky
Žiarlivci, ktorí to so svojou reakciou preháňajú sú schopní neskutočných vecí, ktoré hraničia so zákonom, alebo ho už aj prekročili. Dokážu napríklad ženu sledovať dobre ukrytou kamerou, sledovať jej polohu vďaka aplikáciám v mobile, ale aj reálne fyzicky ju sledovať a poriadne jej znepríjemňovať život napríklad anonymnými či neanonymnými telefonátmi známym, príbuzným, či dokonca do práce. Chorobní žiarlivci sú v ošiali žiarlivosti schopní čohokoľvek, dokonca aj ublížiť. Preto, ak spozorujeme u svojho partnera niečo podobné, rýchlo od neho preč a prerušme všetky kontakty. Niekedy, žiaľ, ani to nestačí a pomôže jedine odsťahovanie na neznámu adresu. Takéto správanie partner nemá ďaleko od týrania, skôr naopak. V mnohých prípadoch ide minimálne o psychické týranie.
Prvý pohľad klame
Hoci žiarlivec vyzerá na prvý pohľad sebavedome a dokonca aj uvedomele, pravda je trošku iná. Ide o ľudí, ktorí nemajú vysoké sebavedomie, neveria si a správajú sa podľa toho, čo si o nich myslí okolie – podliehajú ich názoru. Počas celého vzťahu sa viac či menej obávajú, že pre svojho partnera nie sú dosť dobrí, že druhí by pre partnera mohli byť alebo aj sú príťažlivejší, šikovnejší, zábavnejší – jednoducho že oni partnerovi nestačia.
Nie sú to hlupáci
Žiarlivec nemusí byť vôbec hlúpy alebo neinteligentný muž, či žena. Často ide práve o veľmi vzdelaných ľudí, ktorí pôsobia na okolie harmonicky, kultivovane, sebavedome. Keď sa však pozrieme za štyri steny ich domu alebo bytu, zistíme, že doma sa správajú veľmi vulgárne, agresívne a vykazujú všetky známky psychického násilia. Hlavným problémom žiarlivcov je – vzhľadom na ich nízku sebadôveru – že majú negatívne očakávania do budúcnosti, obávajú sa nezdar a neúspechu v súkromnom živote. Len veľmi ťažko sa dajú presvedčiť o tom, že ich úvahy nemusia byť správne.
Poznáte to aj vy?
I keď na základe medzinárodného prieskumu považuje žiarlivosť za prirodzenú súčasť lásky až 78 percent ľudí, žiarlivého partnera znesie len polovica z nich. A ako sa prejavujú začiatky žiarlivosti? To isto mnohé poznáme – prehľadávanie vreciek, papierov na pracovnom stole, otváranie listov nad parou, vyzvedanie od známych, príbuzných alebo kolegov, prehľadávanie správ v mobile alebo mailov…
