Vraj sú technické pohlavie… Prečo sa potom tak boja práčky?
Máte doma muža, ktorý dokáže urobiť všetko, aj za vás, ak práve nemáte čas alebo pravý opak – muža, ktorý z diaľky obchádza umývačku riadu, mikrovlnku a hotovou pohromou je pre neho práčka? Nie ste sama! Takýchto manželov či partnerov má viac ako polovica z nás.
Ani zapnúť
Hovorí sa o mužoch ako o technických bytostiach, a my – ženy- sme často považované za menej zdatné, pokiaľ ide o techniku. Možno to platí pri niektorých moderných technológiách, ale pokiaľ ide o používanie domácich spotrebičov, sme na tom podstatne lepšie ako oni. Absolútnou slabou stránkou väčšiny je práčka, tú vie obslúžiť len absolútne minimum z nich. Štvrtina žien dokonca tvrdí, že ich partner ju nevie ani zapnúť.
Stresujúca príprava?
Mladí muži sa, pokiaľ je to možné, vyhýbajú možnosti narábať s práčkou. Prečo? Pretože nevedia, čo majú stlačiť a obávajú sa, že to urobia zle. Pranie v práčke je pre nich jednoducho priveľmi zložité a ženy to vedia lepšie. Nuž, možno keby išlo o ručné pranie, dalo by sa porovnávať kvalitu prania, ale keď to robí pračka, tak by tam veľký rozdiel byť nemal. Je však pravdou, že dôležité je aj správne triediť bielizeň, všímať si, ako sa ktorý materiál má prať, nastaviť vhodný program a podobne. Zrejme práve toto stresuje mužov ešte viac ako tlačidlá na práčke.
Radšej chodia špinaví
Na mužoch, ktorí majú partnerku alebo manželku, si ich negatívny vzťah k práčke veľmi nevšimneme, horšie je to u mužov, ktorí žijú sami. Opäť sú problémovejší tí mladší. Pätina dvadsiatnikov je schopná nosiť spodnú bielizeň aj niekoľko dní bez vyprania, prípadne špinavú bielizeň odkladajú do nejakej tašky a situáciu riešia, až keď si nemajú čo obliecť. Najhoršie je, keď ju riešia tak, že si kúpia novú bielizeň, respektíve nové oblečenie a staré použité nechajú odložené na tajomnom, len im známom mieste. Veď nakoniec sa nájde niekto, kto im s tým pomôže – či už je to mama, babka, priateľka alebo sestra…
Opýtali sme sa pár mužov vo svojom okolí, aký majú vzťah k práčke a viete, aké odpovede sme dostali? Za všetky vyberáme dve, ktoré vlastne zahŕňajú aj tie ostatné:
Martin, 25 rokov: „Nedotkol by som sa práčky, pretože to považujem výhradne za ženskú záležitosť. Nie že by som sa bál techniky, ale nevyznám sa v tých gombíkoch, programoch a neviem, ako sa čo má prať. Jednoducho nemám na to kapacitu a našťastie, ani potrebu, zatiaľ mi perie mama. Snáď to potom preberie partnerka alebo využijem čistiarne.“
Rasťo, 31 rokov: „Zatiaľ som nebol donútený naučiť sa ju používať, možno v tom je problém. Perie mi manželka a robí to automaticky – nemusím sa o nič starať. Keby som sám pral, bál by som sa, že by som veci neopral dobre, že by sa mi zbehli, vyťahali alebo zmenili farbu… Ak by som bol donútený, tak zrejme by som absolvoval nejaký kurz prania u svojej mamy.“
A čo takto využiť verejné práčovne
Apatiu mužov voči práčkam skúmal aj britský výrobca práčok Indesit. Výhovorky na komplikovanosť tlačidiel a podobne považuje za najtypickejšie výhovorky, ale pravda je niekde inde. Pranie zostáva i naďalej našou „zábavkou“, i keď niektorí muži už odhalili verejné práčovne a ich výhody. Ponúkajú napríklad tak ako to býva v amerických filmoch – možnosť zoznámiť sa počas prania so zaujímavou dámou, ktorá si tiež prišla vybrať bielizeň. Pozor však na to, nie všetci muži sú na pranie ľaví! Horšie je to so žehlením 😉
-sz-
