Kontrasty cez kontinenty 

Ženy odjakživa, po stáročia, lákali mužov (veď aj preto ich Príroda vybavila vnadnými krivkami) a muži ich „lovili“. Za posledné roky sa nápadne zmenili aktivity medzi nezadanými mužmi a ženami. V týchto úvahách hľadáme príčiny a aj možné riešenia.

Napriek urputným pokusom o globalizáciu sú partnerské vzťahy odolné voči pokusom o ich zarovnanie na jednotnú fazónu. Na pozoruhodný rozdiel upozornila čitateľka Nina, ktorá študuje štyri roky v Rusku:

Kontrasty cez kontinenty

„Na jednej strane sú tu loviace Rusky, na druhej loviaci Rusi. Pre Rusky je prirodzené byť v 24 rokoch rozvedenými, pričom rozhodne sa to nepovažuje za tragédiu. Tou sú slobodné emancipované tridsiatničky z Európy. Napriek tomu, že my sme považované za chudery, Európania sú vítaní. Sú údajne bohatí a hlavne, ruských mužov je menej ako žien. S čím som sa stretla a z čoho mám zmiešané pocity:

1. Ruskí muži nie sú zvyknutí sa kamarátiť so ženami.

To, že vám zaplatia lístok do kina, nie je vždy prejavom džentlmenstva, ale záujmu. Na zaplatenie účtu mám zmätený názor. Úprimne, vždy ma to poteší (a nejde o to, že si človek musí alebo nemusí zaplatiť kávu), je to milé gesto. S bývalým sme si delili účty aj v bare a dnes to považujem za choré. Na druhej strane, tento náš západný zvyk mi vyhovuje v tom, že si viem jasne stanoviť hranice. Šla som do kina na film, nie na rande. Tu žena jednoducho neplatí, a preto je niekedy ťažké tú hranicu určiť.

2. Napriek tomu, že muži majú hlavné slovo, nedarovať žene kyticu k MDŽ je vážny priestupok, je to dôkaz o neláske a všetkého možného.

Ruskí muži opovrhujú „feministkami“, ktoré to nevedia oceniť, ruské ženy mužmi, ktorí zabudli na ich sviatok.

3. Lovia tu všetci. A šialene.

Bohužiaľ, mám taký pocit, že tak ako u nás sú všetci veľmi nezávislí, tu vám nedá nikto dýchať. To, čo mi dnes u nás lezie na nervy, a teda, že neviete, či s niekým chodíte alebo nie, tu je prevrátené do opačného extrému. Ženy chcú zakladať rodiny okamžite (učia sa na dobrých školách, aby mali možnosť lepšieho výberu – muža, nie práce, vystavujú sa všade, len aby si ich niekto všimol a nadviazal s nimi reč…). Muži vás zase delia na dve kategórie: buď ste chodiaci produkt, pekný doplnok alebo budúca andulka v klietke, ktorú treba zavrieť a viac nevypúšťať von. Každopádne jedno aj druhé stojí za to z ich pohľadu oplodniť.

Kontrasty cez kontinenty

4. Keď si chcete vziať vlastný ruksak, opýtajú sa vás, či ste feministka.

Je príjemné, keď vás muž nenechá vláčiť celý nákup a prípadne nielen svoj, ale ešte aj jeho batoh, ale zase tieto kvetinky, ktoré ešte aj kabelky hádžu svojim polovičkám, to je tiež smiešne.

5. Keď poviete, že máte 28, a nemáte deti ani partnera, hľadajú vám muža. Kým nie je neskoro.

Takéto niečo je pre ruské ženy signálom, že niečo nie je v poriadku a že to treba urýchlene riešiť. Pribúdajúce roky situáciu iba komplikujú a možnosti nájsť si primeraného partnera redukujú na minimum.

6. Mojej 21-ročnej kamarátke matka kupuje na narodeniny kurzy varenia – vraj si tak možno niekoho ľahšie nájde.

Rusky, zdá sa, v súčasnosti viac než Slovenky, kladú veľký dôraz na to, že láska ide cez žalúdok. Skrátka veria tomu, že ak mužovi dobre navaria, majú väčšiu šancu vydať sa.

7. Striptérky v kluboch naozaj veria, že sa tu dobre vydajú.

Podľa ruských mužov ide o najlepšie ženy: Väčšinou sú z nejakej ruskej diery, takže ich očaríte hocičím, majú svoje už „odrobené“, čo znamená, že po a) vedia, čo a ako robiť, po b) majú toho dosť a sú neskôr verné.


8. Keďže mužov je tu menej a je to cenný tovar, muži nerozumejú slovu „Nie“.

„“Nemám záujem“ v ich ušiach znie ako nejaký zábavný hlavolam, ktorý treba rozlúštiť. Keď pochopia, že sa nehráme, sú schopní sa na vás na rande opýtať, za koľko teda pôjdete. Keď poviete ešte aj vtedy nie, majú šok, ktorí nie sú schopní hodne dlhú chvíľu spracovať.

9. Mnohí by ruské ženy u nás označili za zlatokopky.

Tu sa to v skutočnosti vníma ináč. Muž má byť schopný sa postarať o ženu a rodinu. Tu je to sporné. Na jednej strane, môže sa chlap cítiť chlapom, pokiaľ sa o rodinu nevie postarať? Na druhej, mám sa dívať na muža ja len ako na zdroj peňazí do rodiny? A kde je tá hranica?

10. Rusko je veľká krajina, preto sa to tiež výrazne líši.

Celkom ináč to vyzerá na Kaukaze, kde je prevažná časť moslimská, v silno pravoslávnych dedinách alebo na Sibíri, kde berie každý to, čo príde pod ruku. Hlavne, aby prišlo))“

A teraz to porovnajme s partnerskými vzťahmi v Spojených štátoch, ako som to opísal už pred niekoľkými rokmi z osobného pozorovania počas literárneho pobytu:

Mladý je každý, kto má menej ako štyridsať?

„Loren je relatívne mladý muž (odhadom má tridsaťpäť, pričom najnovšie sa podľa štipendijných kritérií za mladého považuje každý pod štyridsiatku), ktorý žije na podnájme u rozvedenej a jednodetnej Sheri. Nemá s ňou však nič, pretože má pevný vzťah s Jane, ktorá má tiež jedno dieťa, a býva v New Yorku. Ledig House je asi jeden a pol hodiny vlakom od New Yorku a hlavným problémom Lorena a Jane je, kto sa v prípade manželstva prisťahuje ku komu. Kúzelný vidiek s nádhernou krajinou v údolí rieky Hudson má iste svoje čaro, no na druhej strane mrakodrapové kaňony New Yorku skrývajú viac pracovných príležitostí. Josie, náš posledný príklad americkej ženy, sa rozhodla definitívne pre malebný vidiek.

Možno to vyzerá ako veľká nuda, ale…

Josie uvádzam na záver, pretože na rozdiel od zástupu seriálových amerických žien v našich televíziách, či kinách, ona je práve to najnormálnejšou, až bežnou ženou, akú by sme stretli iste aj u nás. Žije s deťmi a manželom vo farmárskom dome uprostred príjemnej, lesnatej krajiny. Svokrovci vlastnia farmu na produkciu okrasných drevín. Ona upratuje v Ledig House.  Jej život sa odvíja v nemennom rituáli vypravenia detí do školy, cesty starším autom na nákupy pre Ledig House a niekoľkohodinovým upratovaním. Možno to vyzerá ako veľká nuda, ale Josie sa zdá spokojná. Vždy bolo príjemné s ňou prehodiť zopár slov, prišla aj na náš literárny večierok, ktorý brala ako vážnu spoločenskú udalosť a primerane sa aj upravila. Prekvapila nás všetkých len raz – to, keď  prišla do práce v rámci známeho maškarného sviatku „Halloween“ oblečená  za  vyzývavú, provokujúcu ženu s celkom zmeneným výzorom. Na chvíľu sa zdalo, že by mohla byť celkom iná. Ale nechce. Alebo nemôže?“

Ako to teda je? Mne sa zdá, že my na Slovensku sme kdesi medzi, alebo už nie?

Som zvedavý na vaše názory a skúsenosti.

Sledujte nás aj na sociálnych sieťach