Majú muži ako loviť?

Zamysleli ste sa už niekedy nad tým, či dnešní muži majú ako loviť?

Za posledné roky sa nápadne zmenili aktivity medzi nezadanými mužmi a ženami. V týchto úvahách hľadáme príčiny a aj možné riešenia.

ako loviť

Registráž mätúca?

Svetovo uznávaný český spisovateľ Milan Kundera opísal vo svojej zbíerke poviedok „Směšné lásky” vtedajšiu techniku lovenia. Tú rozdelil na tri fázy – prvé dve nazval „registráž” a „kontaktáž” žien. Na tretiu má slovenčina až 217 výrazov, ako som ich vymenoval v štúdii publikovanej v knihe „Všetko je inak”. Kundera čerpal z energie, ktorú vyprodukovali požehnané 60-te roky v znamení Sexuálnej revolúcie. A čo z nej ostalo?

Čitateľ Maximilian mi napísal: „Muži nelovia, lebo keď sa na ulici obzrú po babe, nevedia či im nehrozí nejaký paragraf”.

Áno, je to pozoruhodný paradox. Denne na uliciach môžeme zaregistrovať súťaživosť žien v „ponuke vnád“. Začalo to práve v tých 60-tych rokoch minisukňami (ktorých skracovanie išlo až takmer na úroveň opasku) a bikinami, ktoré odrazu priniesli na verejnosť fakticky posteľnú bielizeň. V 80-tych rokoch to boli letné tričká bez podprseniek. Dnes výstrihy až po pupok a rifle roztrhané tak, že už vlastne skoro nič nezakrývajú. Nehovoriac o plavkách á la tangáče a slnenie sa „hore bez“. Ale je to mätúce, lebo je to až agresívne lákanie. Ale keď na to muž skočí, práve tá vyzývavá žena sa tvári pohoršene. Tak čo s tým?

Kontaktáž nemožná?

Nedávno som bol v Gruzínsku. Je to krajina , ktorú nezasahujú bezprostredne rôzne módne vlny a výstrelky zo Západu. Už napríklad v Srbsku nie je móda roztrhaných riflí taká besná, ako u nás. Na uliciach Tbilisi ma však čosi zaujalo. Spočiatku som to nevedel identifikovať, len mi to bolo povedomé. Až po čase som si to uvedomil. Už dávno som u nás nevidel dievčenské dvojice – na ulici, vo vinárňach, či bistrách. Ale také, čo si už zjavne nemajú čo povedať a obzerajú sa po vhodných partneroch na zoznamovaciu debatu. Ideálnym výsledkom sú dva páry, čo sa prechádzajú – a presne to som si v Tbilisi všimol.

A u nás? Toto je názor čitateľa Dávida: „…môj názor je taký, že mnohí muži nelovia preto, lebo mnoho žien sa správa neprístupne.“

Kedysi bola u nás samozrejmosť, že do podnikov chodili dievčatá a ženy po dvojiciach. Pravda, jedna bola krajšia a druhá ešte krajšia  😛 Ale zviezli sa aj kombinácie pekná a škaredka, lebo obe mali šancu. Tá pekná si nemohla ísť sadnúť do kaviarne len tak sama a zasa tá škaredšia mala popri peknej šancu sa ľahšie zoznámiť. Dnes to už ako keby nefungovalo tak samozrejme a často, ako kedysi.

Mladé ženy v tlupách?

Napokon, veď sa len choďte pozrieť do podnikov. Mladé ženy tam tvoria „tlupy“, za stolom ich sedí osem, aj desať. Vytvárajú neprístupnú „kruhovú obranu“  a ani si to snáď neuvedomujú. K nim je strach sa čo i len priblížiť, hneď prskajú zlostne očami, že čo ich rušíte?! Podobá sa to na sabat čarodejníc a pri tom v takej grupe je jedna ešte osamelejšia, než keby bola naozaj sama. A čím viac sa takto izolujú od mužskej polovice sveta, tým sú vyzývavejšie, hlučnejšie – a nedostupnejšie. Je to začarovaný kruh.

Tak ako je to vlastne – je ešte šanca na zoznámenie pri náhodnom stretnutí na verejnosti? Majú sa dnes nezadané mladé ženy, kde stretnúť s mužskými rovesníkmi? Je vôbec šanca oslovenia napríklad za pekného dňa na ulici?

Som zvedavý na vaše názory a skúsenosti.

Gustáv Murín

Sledujte nás aj na sociálnych sieťach