Na niektorých ľudí si nevieme zvyknúť po celý život – napriek tomu, že ich veľmi dobre poznáme. A niekedy sa stane, že jedného dňa sa stretneme s úplne cudzím človekom, ktorého sme nikdy predtým nevideli a zdá sa nám, akoby sme sa už poznali odjakživa…Vplávala do môjho života tak samozrejme, akoby už dávno bola jeho i mojou súčasťou, ako keby sme sa už kedysi dávno boli poznali a teraz sme sa stretli po dlhšom čase. Jedného dňa skrátka nastúpila do môjho taxíka a nechala sa odviezť na stanicu. A od tej chvíle sa môj život prevrátil hore nohami.
V žalúdku som pocítil zvláštne chvenie…
Už vo chvíli, keď si s úsmevom sadala vedľa mňa a prvý raz som sa jej pozrel do očí, pocítil som niečo zvláštne. Jednoducho som mal pocit, že sa už poznáme veľmi dlho a že sme si blízki. Neviem presne, čo vtedy cítila ona a ani sa bežne nezvyknem hlbšie zaoberať pocitmi svojich zákazníkov, ale ona bola hneď od začiatku krásnou a vzrušujúcou výnimkou. Od chvíle, ako nastúpila do môjho auta a poprosila ma, aby som ju odviezol na stanicu, doslova ma pohltila celou svojou bytosťou. Napriek skorej rannej hodine, bezprostredne a veselo sme sa zhovárali a žartovali o tých najrôznejších veciach – presne tak, ako to robia starí známi. Moje vnútro však bolo riadne rozorvané a v žalúdku som cítil také zvláštne chvenie, akoby som sa chystal na prvé rande. Opájal som sa jej vôňou a urobil by som všetko na svete pre to, aby som sa jej mohol dotknúť…
Zmohol som sa len na tlmený vzdych
Ponúkol som jej cukríky. Usmiala sa, pootočila sa ku mne a sústrediac sa na obsah vrecúška sa mierne naklonila… a ja som takmer dostal závrat. Jej rozopnutý kabátik sa roztvoril a ľahká blúzka, ktorú pod ním mala oblečenú, mi odhalila viac, než som v tej chvíli mohol dúfať… Pohľad na jej plné a mierne poodhalené prsia ma vzrušil do takej miery, že som takmer prestal vnímať svet okolo. Ešte šťastie, že sme stáli na križovatke a svietila červená. – Asi mi úplne preskočilo, – preletelo mi hlavou, keď som sa v priebehu zlomku sekundy pristihol pri hriešnej myšlienke na to, aké by to asi s ňou bolo vzrušujúce. Preboha, veď ju vôbec nepoznám! Po chrbte mi prebehli zimomriavky. A keď som sa jej, ešte stále držiac vrecúško s cukríkmi, zadíval do očí, cítil som, akoby mi čítala myšlienky. Možno to ani nebolo také ťažké, pretože ma asi pristihla pri tom, ako sa jej dívam na prsia.
Do tváre mi vystúpila červeň ako školákovi prichytenému pri čine, ale zmohol som sa len na tlmený vzdych, ktorý vzápätí úplne prehlušilo trúbenie nervóznych vodičov za mnou, upriamujúcich moju pozornosť na to, že sme na ceste a už niekoľko sekúnd máme zelenú!
Prudko som vyštartoval vpred, až ju nadhodilo na sedadle a namiesto ospravedlnenia zo mňa vyšlo presne to, na čo som myslel: – Prepáčte, ale mne je s vami tak dobre, že úplne zabúdam na to, čo sa deje okolo. – Usmiala sa na mňa, a tak som pokračoval: – Neviem prečo, ale mám taký pocit, akoby sme sa poznali už odjakživa, – dodal som a už chýbalo len to, aby som jej prezradil aj to, ako po nej túžim.
Pozrela na mňa takým pohľadom, až som mal pocit, že sa už neovládnem
– Zvláštne, aj ja mám pocit, akoby sme sa už dávno poznali, – riekla a pozrela na mňa takým pohľadom, až som mal pocit, že sa už neovládnem … Najradšej by som s ňou ostal celý deň a pri pomyslení na to, že o chvíľu vystúpi z môjho auta a možno ju už nikdy neuvidím, mi zovrelo srdce. Neviem, ako je to možné, ale od chvíle, ako nastúpila ku mne do auta, bol som ňou úplne posadnutý. Na svoju priateľku, s ktorou som chodil už druhý rok, som si pri nej ani raz nespomenul… Ani ona nespomínala, či niekoho má, alebo nie, ale cítil som, že to pre mňa v tejto chvíli aj tak nie je podstatné. A ako sa ukázalo, aj ona mala podobné pocity. Keď mi prezradila, ktorým vlakom sa neskoro večer vracia, najradšej by som skákal od radosti.
Mohlo by vás zaujímať
Zaboril som prsty do jej rozpustených vlasov
– Samozrejme, že som ju čakal a vo chvíli, keď mi znovu nastúpila do auta, pocítil som takú neopísateľnú radosť a vzrušenie, že som jej chytil a pobozkal ruku. Prekvapene sa na mňa zadívala a pohladila ma po líci. Tak toľko emócií som už naozaj nezniesol a vo chvíli, keď sa naklonila ku mne a jej prsty sa dotkli mojej pokožky, ostal som ako zelektrizovaný. Jednoducho sa vo mne prebudil chlap a už som sa neovládol. Doslova som sa na ňu vrhol priamo v aute – na parkovisku. Chytil som jej hlavu do svojich rúk, zaboril som prsty do jej rozpustených vlasov, pritiahol som si ju k sebe a začal som ju bozkávať s takou náruživosťou, že som takmer prestal dýchať. Nebránila sa. Naopak, moja vášeň našla u nej krásnu odozvu a ja som bol v siedmom nebi. Nezaujímalo nás, či nás niekto vidí – napokon, bolo už takmer pol dvanástej v noci, takže okolo bola tma, prerývaná len našimi vzdychmi a plná našej túžby, ktorá bola na neudržanie…
Myslel som, že sa buď zbláznim, alebo zomriem od vzrušenia!
Moje ruky horúčkovito blúdili po jej rozpálenom tele, ktoré zakrývalo oblečenie a moje pery ochutnávali jej ústa, pokožku a všetko, čo bolo v tejto situácii ako-tak prístupné a možné. Aj ona bola rovnako vzrušená a dychtivá ako ja. Navyše… jej zvedavé ruky v ničom nezaostávali za mojimi a preskúmali aj to, na čo by som sa ešte ráno neodvážil ani pomyslieť. Myslel som, že sa buď zbláznim, alebo zomriem od vzrušenia… Vnímal som len ju, sladkú vôňu jej tela a nekonečnú túžbu, v ktorej sme sa obaja zmietali. Ešte šťastie, že auto som zaparkoval trochu bokom, na nestráženom parkovisku pri parku…
Neviem, ako je možné zaľúbiť sa a milovať sa so ženou, ktorá mi nestihla povedať ani svoje meno. Mne sa to však stalo a nikdy nezabudnem na to, akí sme si boli od prvej chvíle blízki. Takí blízki, že večer toho istého dňa sme si už ani bližší byť nemohli. Vlastne… mohli, ale tak ďaleko sme predsa len nezašli. Ale aj tak to bolo úžasné. Keď vystupovala z auta, prezradila mi svoje krstné meno a číslo mobilu. Viem, že keď jej zavolám, zmení mi to celý môj doterajší život. Ale to sa vlastne už stalo. V deň, keď nastúpila do môjho auta…
