V ten deň vôbec nič nenasvedčovalo tomu, že by sa malo stať niečo výnimočné – a predsa sa to stalo…Neskorá jar, teplý piatkový večer a vzduch prevoňaný nespočetnými intenzívnymi vôňami kvetín, trávy a osviežujúceho májového dáždika, ktorý po neobvykle sparnom dni prišiel vlastne celkom vhod. Presne tak ako víkend u rodičov žijúcich mimo hlavného mesta, ku ktorým som takto neskoro po práci cestovala. Nie vždy mi to pracovné povinnosti cez víkend dovolili, ale tentoraz som sa plánovala zdržať až do nedele. Dlhodobý vzťah, v ktorom som žila takmer štyri roky, sa ocitol v kríze a ako sa zdalo, nielenže nemal už tú správnu iskru, ale asi ani perspektívu. Ani sme sa nenazdali,a jedného dňa sme si uvedomili, že sme spolu už len zo zvyku. Tak sme si dali pauzu…
Aký to však má význam? Je šanca, že s Norom po takejto pauze znovu po sebe zatúžime a že si budeme takí blízki ako predtým? Také a podobné myšlienky mi vírili hlavou vo chvíli, keď som sa dôverne známou cestou blížila autom k domovu. Zrazu moju pozornosť upútalo auto idúce za mnou – usmiala som sa, pretože som bola presvedčená, že je to auto môjho brata, ktorý sa v tom istom čase zrejme ponáhľal z práce domov k rodine. V duchu som sa potešila, mierne som pribrzdila a keďže som si bola skalopevne istá tým, že za mnou ide môj brat, okamžite som sa preladila na príjemnejšie myšlienky. Aj on sa určite potešil, lebo zablikal na mňa svetlami, čo ma ešte viac pobavilo, a tak som otvorila okienko a roztopašne som mu zamávala rukou. Ako sa ukázalo, práve toto zapôsobilo na vodiča za mnou veľmi povzbudzujúco, pretože šliapol na plyn a začal ma dobiehať.
. Ach taaaak, on sa chce hrať na naháňačku, – pousmiala som sa, a aj ja som dupla na plyn, aby ma len tak ľahko nedobehol. Opak bol však pravdou, pretože to isté urobil aj on… o malú chvíľu sa dostal na úroveň môjho vozidla a ja som s úžasom zistila, že ten muž, s ktorým som sa tak rozpustilo naháňala, vôbec nebol môj brat, ale úplne cudzí muž…! Zdesila som sa – no zbohom, to som si teda dala!!! Flirtovať večer priamo spoza volantu s cudzími mužmi nie je práve moja parketa… Ako sa však zdalo, môjho známeho – neznámeho takáto vzrušujúca hra veľmi zaujala a všemožne mi naznačoval, aby som zastavila… Povzbudzujúco sa na mňa usmieval a čo ma zaujalo, zakričal aj moje meno. A to čo má znamenať? Odkiaľ pozná moje meno…? Mala som v hlave riadny zmätok a nevedela som, ako čím skôr tento trapas vyriešiť a nežiadúceho nápadníka sa zbaviť. Keďže mi nezišlo na um nič lepšie, na moment som mierne zaostala a potom som rýchlo odbočila na benzínku. O tom, že môj nápadník bol v strehu, som sa presvedčila vo chvíli, keď sa onedlho ocitol tesne za mnou pri pokladni a s úsmevom ma pozýval na kávu a nejaký osviežujúci nápoj.
Už – už som sa chcela ohradiť a poslať ho niekam medzi ryby, ale súčasne som v duchu musela uznať, že ten drzý chlapík sa mi vlastne celkom páči – vysoký, tmavovlasý, so sympatickým strniskom na brade a horúcimi hnedými očami, v ktorých mu hrali nezbedné ohníčky…
Podvedome som sa naňho usmiala: – Odkiaľ viete, ako sa volám?
– Lucia, ako sa zdá, ty si na mňa už asi dávno zabudla, ale ja na teba veru nie – vždy si sa mi páčila, – usmial sa na mňa a ja som v ňom spoznala Michala, kamaráta môjho brata, ktorého som už nevidela dobrých päť rokov – istý čas totiž robil v cudzine a ja som nebývala často doma. Zmenil sa – ale k lepšiemu. Takmer som ho po tých rokoch nespoznala… premeriavali sme sa pohľadmi, prihlúplo sa na seba usmievajúc, hovoriac o všetkom a o ničom. Cítila som, že sa mu páčim, ale aj to, že sa páči on mne – ak by som to náhodou odmietala brať na vedomie, moje telo mi to celkom jasne signalizovalo…
– Čo mi už úplne preskočilo? – pýtala som sa v duchu seba samej vo chvíli, keď som si uvedomila, že sedíme oproti sebe na káve, smejú sa nám oči a tárame o takých hlúpostiach, akoby sme sa neviemako dôverne poznali. Samozrejme, že som mu vysvetlila, že som si ho pomýlila s mojím bratom a že za bežných okolností takéto nadväzovanie známostí nepodporujem a dobre sme sa na tom zabávali.
– Rád by som ťa pozval aj na niečo lepšie ako je káva na benzínke, – povedal zrazu tajomne, načiahol sa cez stôl za mojou rukou a nežne ju pobozkal. Prekvapene som sa naňho zadívala a srdce sa mi rozbúchalo ako šialené. Začala som namietať niečo v tom zmysle, akože už je naozaj neskoro a že som našich chcela prekvapiť, ale cítila som, že to vlastne ani nemyslím vážne, pretože ten sympaťák, o ktorom som ešte pred chvíľou vedela len to, že je kamarát môjho brata a že je slobodný, ma čím ďalej tým viac priťahoval. Živočíšne, hriešne a taaaaak veľmi, že som už nedokázala vôbec rozumne uvažovať. Súčasne som si však bolestne uvedomila, že takéto vzrušenie som pri Norovi už veľmi dávno nepocítila a že asi už ani nikdy nepocítim. Viem, že som to nemala urobiť, ale vo chvíli, keď sa mi hlboko zadíval do očí a povedal „Chcem ťa…!!!“ stratila som asi posledné zvyšky svojho zdravého rozumu a úplne som sa mu podriadila. Ani neviem, ako sa to stalo, ale odrazu sme obaja boli takí vzrušení, že žiadne ďalšie slová už nemali význam. Moje auto sme nechali zaparkované na parkovisku pri benzínke, poslušne som nastúpila do jeho auta a o chvíľu sme sa ocitli uňho v byte. Našťastie, nebýval ďaleko a býval sám. Ani sme sa neunúvali zasvietiť. Boli sme takí vzrušení, že sme sa na seba vrhli ešte vo chvíli, keď sme za sebou zavreli dvere. Nikdy predtým som netušila, že milovanie môže byť až také rýchle a horúce – oprel ma o dvere, rozpustil mi vlasy, najprv nežne a potom čoraz vášnivejšie prisal svoje pery na moje a svojimi horúcimi rukami blúdil pod mojím tričkom a potom i pod ostatným oblečením… Bol nežný i vášnivý súčasne… a dostal sa úplne všade… Cítila som sa ako v krásnom a vzrušujúcom sne a želala som si len jedno – aby nikdy neskončil. Aj moje ruky zvedavo, vášnivo a nedočkavo blúdili po jeho tele, takže onedlho sme sa, ešte stále v predsieni, ocitli v tesnom objatí úplne nahí. Vzdychali sme rozkošou a roztúžene sa dívajúc jeden druhému do očí sme obaja asi zažili to najvzrušujúcejšie milovanie vo svojom živote. Alebo aspoň jedno z tých najvzrušujúcejších. Ďalšie z nich sa odohrali o kúsok ďalej, v izbe, no a nakoniec aj v posteli, kde sme sa ráno v tesnom objatí prebudili. Ešte šťastie, že posteľ nerozpráva! Ja však na toto jarné milovanie určite nikdy nezabudnem…
