Leto je na posedenia s priateľmi ako stvorené. Navyše, ak sú deti na prázdninách mimo domu, môžu sa takéto večierky pretiahnuť do neskorej noci, ba niekedy až do rána. Nikdy som si však nemyslela, že s ranným svitaním odhalím aj tajomstvo, o akom sa mi ani nesnívalo…
Môj muž Igor sa odjakživa rád stretával s priateľmi a často ich pozýval aj k nám domov. Inak tomu nebolo ani v ten osudný letný večer, na ktorý určite nikdy nezabudnem. Práve vtedy som totiž zistila, že ani po pätnástich rokoch spoločného života nielenže nepoznám ešte dobre svojho manžela, ale dokonca ani seba samotnú.
– Máte všetci čo piť? – opýtal sa Igor rozjareným hlasom našich hostí sediacich okolo stola v záhrade. Ani sme sa nenazdali a čas riadne pokročil. Bola už jedna hodina po polnoci, ale vonku bolo stále veľmi príjemne. Cvrčky a koníky neúnavne koncertovali, vytvárajúc dokonalú letnú atmosféru a ja som sa mylne nádejala, že môj milovaný chce ponúknuť hosťom ešte nejaký drink na rozlúčku, a že potom sa už rozídeme. Ani len vo sne mi nenapadlo, že Igor sa práve chystá uviesť zlatý klinec večera. Očividne si totiž vypil viac než obvykle a teraz sa chystal oznámiť niečo, čím by všetkých zúčastnených dokonale fascinoval a súčasne pobavil.
– Dáme si ešte jeden super drink a potom mám pre vás pripravenú jednu úžasnú spoločenskú hru. Budeme ju síce hrať všetci, ale vždy iba po dvojiciach. Sme už predsa dospelí, či nie? – Hodil testovaciu otázku medzi užasnutých hostí, z ktorých väčšina síce ešte celkom dobre nechápala, o čom tá hra bude a aké bude mať pravidlá, ale všetci s napätím sledovali, čo povie.
– Tak nás už nenapínaj a povedz, o čo ide, aby sme to do rána vôbec stihli, – pobádali ho kamaráti.
– Pravidlá sú jednoduché, – umlčal ich zvedavosť Igor. Máme tu päť pekných párikov a ja chcem, aby všetci mali krásny zážitok. Žijeme predsa len raz! – rozohnil sa Igor a pokračoval: Teraz napíšem mená všetkých prítomných mužov na lístočky, poskladám ich a každá z dám si jeden z nich vyberie. S mužom, ktorého jej určí lístoček, môže stráviť zvyšok noci vo dvojici a podľa vlastného uváženia. Dôležité je len to, aby sa ostatným neukazovali na oči a aby to, čo sa odohrá a povie za zatvorenými dverami, ostalo navždy tajomstvom tých dvoch, ktorí tam spolu boli. Uvidíme sa pri raňajkách!
– Tak toto už naozaj preháňa, – stihlo mi preletieť hlavou, ale skôr než som vôbec mohla nejako negatívne zareagovať, už ma aj ťahal k sebe, nútiac ma vybrať si jeden lístoček.
– No tak, moja, čo je to s tebou? Vyber si muža na túto noc – takéto ponuky sa nezvyknú opakovať, – pobádal ma a oči mu len tak hrali. Takéhoto som ho tuším ešte nevidela. Nechápala som, nespoznávala som ho. Práve on, ktorý na mňa vždy tak žiarlil, mi teraz núka namiesto seba niekoho iného? Rozochvenými rukami som si však, ani neviem ako, napokon predsa len jeden lístoček vybrala. Igor mi ho nedočkavo vytrhol z ruky, rozprestrel ho a nahlas prečítal: Martin! Martin je ten šťastný muž, ktorému zverím na pár hodín do starostlivosti svoju milú žienku. Buď k nej dobrý, kamarát, lebo ináč za seba neručím…! Žartovne zdvihol prst na výstrahu. Nechápala som, čo sa to okolo mňa deje: Ako vo sne som vnímala, že Martinova priateľka, z ktorej môj muž od začiatku nevedel odtrhnúť oči, si vybrala lístoček s Igorovým menom… a že aj všetky ostatné ženy si vybrali partnerov podľa lístočka. Ešte stále som si myslela, že ide o nejaký hlúpy žart, ale vo chvíli, keď som začula Igorov hlas, ako tára niečo o tom, že sa všetky nové páry majú odobrať do izieb a ukázať sa až pri raňajkách, pochopila som, že nejde o žart. Mala som dve možnosti – ujsť do svojej izby, všetkým vynadať a mať s nimi po celý život pokoj, alebo pristúpiť – aspoň naoko – na pravidlá hry. Nikto predsa nevie, či za zatvorenými dverami budeme s Martinom popíjať, zhovárať sa, alebo hrať karty. Napokon, Martin bol Igorov dobrý priateľ už od strednej školy, takže som mu mohla dôverovať a presvedčiť ho, aby túto hru hral so mnou… Usmiala som sa teda, chytila som svojho spoluhráča za ruku a ťahajúc ho do spálne som povedala: – Tak teda pri raňajkách! Zaregistrovala som, že s Igorom, ktorý bol až doposiaľ úplne unesený Martinovou priateľkou, to riadne zamávalo – akoby si zrazu nebol istý, či mi to má dovoliť. Ale čo si teda vlastne predstavoval? Že on odíde s Martinovou Luciou a že ja sa zavriem v izbe a budem plakať? Neviem, ale v tej chvíli som sa mu veľmi chcela pomstiť… Chcela som, aby na mňa žiarlil a aby svoj čin oľutoval. Kocky boli hodené… Zdalo sa mi, že aj Martin bol vývojom situácie trochu vykoľajený a že mu tiež neuniklo, ako sa Igor a Lucia k sebe majú. – Tak aspoň budem mať spojenca, s ktorým môžeme predstierať, že aj oni majú dôvod na žiarlivosť. Skôr však, než som svoj plán pomsty vôbec domyslela, uvedomila som si, že Martin zamkol dvere spálne a s neskrývanou túžbou v očiach si ma začal obzerať. Zarazila som sa – nespoznávala som ho… Je to vôbec on? Môj starý známy a spoľahlivý Martin? Igorov kamarát? Už som ničomu nerozumela – vyvalila som na neho oči a celá som sa začala chvieť.
– Ty moja, vieš ako veľmi sa mi páčiš a ako veľmi Ťa Igorovi závidím? – šepkal roznežneným hlasom a celkom nečakane ma zovrel vo svojom náručí a pobozkal ma – na ústa. – Myslíš, že Igor s Luciou robia niečo iné? Chcela som protestovať, ale skôr než som stačila niečo podniknúť, umlčal ma svojimi bozkami – tentoraz však už nielen na ústa, ale bozkával mi aj krk a dekolt, ktorý mi veľmi šikovne stačil rozopnúť. Bol naozaj šikovný a za chvíľu ma zahrnul toľkými nežnosťami, akých sa mi od vlastného muža nedostalo už veľmi dlho.
– Ale to predsa nemôžeme, – zavzdychala som, no asi nie veľmi presvedčivo, pretože Martin bol čoraz náruživejší. Skôr, než mi stihol vyzliecť aj ten najmenší a najjemnejší kúsok odevu, ktorý som na sebe mala a ocitla som sa pred ním úplne nahá, prezradil mi, že Igor vôbec nie je také neviniatko, za aké som ho pokladala a že v poriadaní takýchto večierkov s prekvapením bol majstrom už na škole… – Ukážem ti, čo všetko robil s inými ženami a čo tebe určite nedoprial! – Vzal ma do náručia, odniesol ma do postele a miloval sa so mnou tak nádherne, že som bola vzrušená, ako už dávno nie… Nevedela som si to vysvetliť a nespoznávala som samu seba, ale bolo to nádherné. Neviem, či ma viac vzrušovalo to, čo všetko sme robili, či erotické historky z Igorovej a Martinovej spoločnej mladosti, alebo to, ako krásne som sa svojmu mužovi pomstila… Zaspali sme až na svitaní v tesnom objatí.
Keď sme prišli na raňajky, boli tam už všetci – dokonca aj Igor a Lucia. Vyzerali dosť unavene, popíjali kávu a nebolo im veľmi do reči. Igor sa na mňa skúmavo zahľadel a keď som zašla do kuchyne, okamžite za mnou vyštartoval s otázkou:
– Tak to by som bol zvedavý, čo ti ten chlap celú noc táral?!
– Netáral, je to skôr muž činu, – zavtipkovala som. – Ukázal mi všetko to, čo ty si ešte nestihol. Takže dúfam, že keď všetci odídu, nedáš sa zahanbiť. Počula som totiž, že dokážeš úžasné veci!
Keď naši hostia odišli, Igor chvíľu otáľal, akoby sa chcel o všetkom pozhovárať, ale keď som mu pripomenula, že včerajšiu hru i jej pravidlá vymyslel sám, dohodli sme sa, že sme ju hrali prvý i posledný raz a že sa budeme hrať už iba my dvaja a podľa vlastných pravidiel. Je to krásna hra…
