– Tak sa maj pekne a pozdravuj Paťa, – šepol mi medzi dverami bytu do uška Vlado, do ruky mi vložil kľúč a narýchlo ma objal okolo ramien. Práve sa mi chystal dať aj dva rozlúčkové priateľské bozky na líčka, ale v tej chvíli sa stalo čosi nečakané: Prudko sa otvorili dvere vedľajšieho bytu a celkom nečakane z nich vykukla hlava nášho ďalšieho suseda Joža, ktorý zrejme začul vravu a myslel si, že sa rozprávam s manželom a že sa aj on zapojí do rannej debaty. Vždy si totiž s nami rád pokecal, keď bola vhodná príležitosť. Toho rána však z pohľadu, ktorý sa mu naskytol, takmer onemel od úžasu:
Medzi dverami nášho bytu totiž ráno okolo piatej zbadal suseda Vlada v tielku a krátkych nohaviciach, ktorý mal šľapky len tak naboso a akoby to ešte všetko nestačilo, jeho zvedavý pohľad stihol zachytiť ešte aj to, že Vlado ma jednou rukou objímal okolo ramien a a dával mi na líčko bozk. No čo si už len preboha mohol v tej chvíli o nás pomyslieť?
– Pardon, pardon… ja som si myslel, že to je tvoj muž Paťo…, – vybľabotal zrejme to, čo mu prvé napadlo.
– Ale kdeže, Paťo ešte spí, – poinformovala som ho celkom popravde.
– Tak ja už idem – zavoláme si, a pozdravuj Paťa! – rozlúčil sa narýchlo sused Vlado a stihol mi ešte dať bozk na druhé líčko.
– No to je teda sila, – tak sa nenechajte rušiť, – vyjachtal Jožo a neveriacky krútiac hlavou zavrel za sebou dvere. A vtedy mi došlo, že sa mi práve stal trapas ako hrom: Sused Jožo si určite bude myslieť, že Vlado a ja sme milenci a že nás pristihol pri rannom lúčení! Tá hrôza!!! A ešte si popri tom bude myslieť aj to, že toho všetkého bol účastný aj môj manžel – alebo doma aspoň spal. Napokon, aj ja sama som povedala Jožovi, že Paťo ešte spí a lúčiaci sa Vlado ho nechal pozdravovať…!!!
Nemýlila som sa – ako som zistila, sused Jožo bol naozaj presvedčený o tom, že prichytil Vlada so mnou pri rannom lúčení a nikdy neuveril tomu, že skutočnosť bola úplne iná a celkom prozaická a nevinná: Naši susedia skrátka odchádzali v skorých ranných hodinách na dovolenku a Vlado mi priniesol kľúčik, aby sme im mohli polievať kvety a dozrieť na domácnosť. Napokon, vždy sme to tak robili a nebolo na tom nič nezvyčajné. Sused Jožo však takejto pravde nikdy neuveril a odvtedy až do chvíle, kým sme tam bývali, sa díval na mňa s tajomným a sprisahaneckým úsmevom. A pritom to bola taká celkom nevinná aférka… Ale o tom sú vlastne trapasy…
