Ivana mala 22 rokov, keď nastúpila na nové pracovisko. Bolo to vlastne jej prvé zamestnanie po skončení vysokej školy. S obavami, ale aj nadšením z očakávaných nových skúseností, prežila v práci prvé dni. Dostala vlastnú kanceláriu, samozrejme, nie nejaké letisko, ale peknú, útulnú.
Neraz tam trávila dlhé večery, pretože sa chcela ukázať pred šéfmi ako dobrá pracovníčka. A veru, šéfom i kolegom sa pozdávala. Možno ani nie preto, ako sa jej darilo, ale skôr preto, že bola vo firme jedinou atraktívnou ženou, tak si ju chlácholili.
– Ivanka, šéf ťa volá do jeho kancelárie, – vyzvala raz ráno Ivanu sekretárka.
Tá sa najskôr spotila, srdce sa jej rozbúšilo, čakala, že jej ide asi niečo vyčítať, keď si ju volá na koberec.
– Posaďte sa. Viete prečo som vás zavolal?
– Netuším, možno som urobila niekde chybu.
– Možno áno, ale o tom neviem. Chcem vám niečo navrhnúť a myslím, že vás poteším.
– ???
– Všímam si, že máte veľa energie a pracujete až do neskorých hodín, čo si veľmi vážim. Prijímate návrh na zvýšenie platu?
Ivana zostala zaskočená. Samozrejme, že návrh prijala a od radosti, zostávala v práci ešte dlhšie – veď vždy sa nájde niečo, čo treba spraviť. Kolegovia si ju vychvaľovali, pozývali ju na obedy, vozili autom, keď bolo treba niekam ísť.
Čo viac jej mohlo chýbať ku šťastiu? Partnera nemala, tak jej bolo jedno, či bude o hodinu – dve dlhšie v práci.
S tým bývalým sa rozišla asi pred mesiacom. Nepáčilo sa mu, že je snaživá a chce si vybudovať vlastnú kariéru, ktorú on nemal. Pracoval v nudnej firme na absolútne neprívetivej pozícii a šance na postup alebo získanie lepšieho zamestnania nemal takmer žiadne. Po dlhých ťahaniciach si Ivana povedala: STOP. Mňa nemôže partner obmedzovať, predsa by mal byť tým, kto ma bude podporovať aj v kariére a ťahať vyššie. Nemienim sa predsa zahodiť.
Trošku sa z priazne nových kolegov tešila aj preto, lebo boli úspešní a vedeli ju pochopiť v budovaní kariéry. Možno raz s niekým z nich bude chodiť… Uvažovala. Celkom sa jej páčil kolega z vedľajšej kancelárie, ten však bol zadaný, dokonca jeho žena čakala bábätko. Nuž, ale ani ostatní neboli na zahodenie, až na pár výnimiek.
Blížil sa čas Vianoc a v jeden deň si po príchode do práce našla na stole pozvánku na firemný večierok. Mal sa uskutočniť v neďalekom bare na druhý deň.
– Ivanka, ty si skvelá kolegyňa, bodaj by takých bolo viac! Lichotili jej celý večer kolegovia a nalievali do nej jeden pohárik za druhým.
– Už stačí, ste milí, ale ja sa už potrebujem dostať aj domov.
– Veď ťa zavezieme taxíkom, čo máš strach. Len si ešte daj.
Oslava pokračovala, bavili sa, tancovali. Staršie kolegyne už odišli, Ivana zostala s pánmi sama.
– Poď som mnou na chvíľu do firmy, chcem ukázať šéfovi tvoju poslednú prácu, – navrhol jej ženáč, ktorý sa jej najviac páčil.
– Veď ju dones sám, – otáľala.
– Len neviem, kde je uložená, musíš mi ju pomôcť nájsť, vytlačíme to a prinesieme sem.
Ivana v eufórii z očakávanej pochvaly išla.
Čo sa stalo ďalej, si môžete ľahko domyslieť. Kým Ivana hľadala materiál, on sa k nej zozadu priblížil, jemne ju začal hladkať. Šokovaná sa najskôr bránila, ale keď jeho ruky trvali na svojom, prestala… Vrátili sa do baru bez materiálu.
– No nič, nenašli sme to, zajtra sa to určite podarí, – povedal s úškrnom kolega.
Ivana hodila do seba ešte pár drinkov, nevedela sa spamätať. Spoločnosť sa o chvíľu rozišla a Ivana si zavolal taxík. Celú noc sa tešila, že sa najkrajšiemu kolegovi páči aj ona, možno by z toho niečo mohlo byť… Veď by ani nevadilo, že má dieťa. Má kariéru, peniaze, je pekný – čo viac treba?
Vyčerpaná, ale šťastná prišla na druhý deň na poludnie do práce. Dohodli sa, že dopoludnia budú mať voľno. Najkrajší ju sucho pozdravil, bez akejkoľvek známky po tom, čo sa včera medzi nimi stalo.
– Včera si bola fakt dobrá! – smial sa ďalší kolega.
– Veru, malo to šmrnc, – pridal sa iný.
– Myslím, že by si si zaslúžila ešte zvýšiť plat, – hlesol ďalší.
Myslela si, že chvália jej spoločnosť na večierku. No na počítači čakal šok. Lístoček: „Pozri si súbor v strede plochy“. Video, ktoré zachytili kamery umiestnené v jej kancelárii… Samozrejme, z „hľadania materiálu“. Tak na tom sa bavila celá firma!
