V živote sa stáva všeličo. S niektorými ľuďmi prežijete od ranného detstva takmer celý život, s niektorými iba krátke obdobie, na iných si po čase už ani nespomeniete. Sú však aj také prípady, že vám z čista-jasna vtrhne do života niekto, kto vám ho úplne obráti naruby. Aj mne sa to stalo. Napriek tomu, že som silne racionálny typ a v čosi také romantické, ako je láska na prvý pohľad, som nikdy neveril. Až do dňa , kým neprišla Monika…
Aby som však upresnil – Monika bola kamarátka mojej kolegyne Anky, s ktorou som sa postupne zblížil až do takej miery, že som s ňou začal chodiť. O Monike som teda z počutia vedel a vedel som aj to, že sa má onedlho vydávať. Nevenoval som však tomu žiadnu pozornosť – veď aj s Ankou som chodil zatiaľ iba veľmi krátko, ale celkom nám to klapalo. Keď som sa teda jedného dňa dozvedel, že Monika sa na chvíľu staví za Ankou v práci, netušil som, aké to bude mať následky. Nič netušiac, otvoril som dvere na Ankinej kancelárii a vpadol som do čulej vravy, prerývanej veselým smiechom.
– Aha, tak toto asi bude tá Monika, – stihlo mi preletieť hlavou a v tej chvíli som už aj stál zoči-voči štíhlemu a očarujúcemu modrookému stvoreniu s dlhými vlnitými vlasmi, siahajúcimi takmer až po pás. Srdce mi na okamih zamrelo a už vo chvíli, keď mi Monika, nič netušiac, priateľsky podávala ruku na zoznámenie, som pocítil, že odteraz už v mojom živote nič nebude tak ako bolo predtým. Zvláštne… Anka síce o Monike hovorievala často, ale nikdy sa nezmienila o tom, že jej kamarátka je taká príťažlivá… Veľmi príťažlivá. Dokonca až do takej miery, že som hneď v prvej chvíli, ako som ju spoznal, zatúžil po tom, aby bola moja. Takmer som sa začervenal pri pomyslení na to, aké by to asi bolo…
Samozrejme, nedal som na sebe nič poznať a veselo som sa zapojil do rozhovoru. Napokon, ani to nebolo veľmi ťažké, pretože s Monikou som si od prvej chvíle porozumel, až som mal pocit, akoby sme sa poznali už celé roky. A tak, keď Anka navrhla, aby sme šli po práci s Monikou na zmrzlinu, srdce mi takmer vyskočilo od radosti.
Zahanbil som sa za svoje myšlienky
Nikdy nezabudnem na ten pocit: Bolo príjemné letné popoludnie, my traja sme sedeli v chládku záhradnej cukrárne, bezstarostne sme kecali o všeličom možnom a s pôžitkom sme vychutnávali svoje zmrzlinové poháre. Ja som si však asi najviac zo všetkého vychutnával pocit, že môžem byť s ňou. Nie však s Ankou, ale s Monikou, ktorá od prvej chvíle svoju kamarátku zatienila. Uvedomil som si, že zrazu som mal pocit, akoby Anka ani nejestvovala. Takmer akoby pohasla. Alebo žeby som si skôr tak intenzívne želal, aby som tam v tej chvíli bol s Monikou sám? Zahanbil som sa za svoje myšlienky, ale nemohol som sa ubrániť. Vnímal som len Monikine oči, ktoré sa na mňa tak zvláštne dívali, hypnotizoval som jej pery, medzi ktorými tak krásne a mäkko mizli lahodné lyžičky zmrzliny, predstavujúc si niečo úplne iné… Pri pomyslení na to mi naskočila husia koža a mimovoľne som na okamih sklopil zrak. Nemal som to robiť, lebo namiesto vyslobodenia zo sladkých múk predstavivosti som pohľadom uviazol v jej výstrihu, ktorý poodhaľoval jej krásne a plné prsia. Vedel som, že som beznádejne stratený a že urobím čokoľvek, aby som ju získal. Vôbec som sa nezamýšľal nad tým, čo by na to povedala Anka a už vôbec som si nepripúšťal myšlienku na Monikinho snúbenca. Jedine takú, že som mu závidel a súčasne som ho nenávidel…Keď sme odchádzali z cukrárne, ponúkol som sa dievčatám, že ich odveziem domov. Anke som povedal, že mám ešte nejakú prácu, ktorú musím stihnúť do nasledujúceho dňa a vysadil som ju pred jej domom. Keď som si uvedomil, že sme sa s Monikou ocitli v aute sami, srdce sa mi rozbúchalo ako nejakému tínedžerovi. Najradšej by som si želal, aby tá cesta trvala večne – tak nekonečne ma vzrušovala, že som odmietal akékoľvek pomyslenie na to, že patrí inému a že sa onedlho má vydávať. Cítil som, že to medzi nami iskrí a s ľútosťou v srdci som si uvedomil, že s Ankou je to niečo úplne iné … také bežné.
Bolo to silnejšie ako ja
Ani sme sa nenazdali a už sme aj zastali pred domom, kde Monika mala vystúpiť. Ešte chvíľu sme sa zhovárali, akoby sa ani jednému z nás nechcelo rozlúčiť. Bolo nám spolu fajn. Aspoň ja som mal ten pocit, a tak som ju poprosil o telefónne číslo. Na okamih sa zháčila a potom mi s úsmevom povedala, že by to asi nebol ten najlepší nápad. Rýchlo sa so mnou rozlúčila a vybehla z auta tak náhlivo, že keby som ju v tej chvíli nebol videl odomykať bránu domu, bol by som si myslel, že to všetko bol len sen. Áno, od toho dňa sa Monika stala mojím snom. Chodil som síce s Ankou, ale sníval som o Monike, snažiac sa využiť každú možnú príležitosť na to, aby sme boli spolu. No a keďže Anka s Monikou boli kamarátky, nejaká možnosť sa vždy našla. Samozrejme, neustále som tajne dúfal, že sa stane nejaký zázrak. Ani neviem, čo som vlastne čakal. Že sa rozíde so svojím snúbencom? Alebo že zruší svadbu? Neviem, myslím, že som nad tým ani veľmi nepremýšľal. Vedel som len to, že po nej túžim. A bolo to čoraz silnejšie. Silnejšie ako ja, silnejšie ako zdravý rozum…
Očami som kĺzal po jej tele…
No a potom prišiel ten deň, na ktorý nikdy nezabudnem: Anka mala narodeniny a chystala doma malú party – samozrejme, nemohla chýbať ani Monika. Na moje veľké sklamanie, mala však prísť aj so svojím nastávajúcim, Martinom. Nie že by som mal niečo proti Martinovi – párkrát som sa s ním už stretol a musím priznať, že mi bol sympatický. Na rozdiel odo mňa, on však mal Moniku, a ja nie. Takže som ho veľmi nemusel…
Ako sa ukázalo, toho večera mi šťastie bolo naklonené, pretože Monika prišla sama – bez Martina. Vraj nemohol prísť kvôli nejakej služobnej ceste. To mi dodalo náladu a ešte viac podporilo moju fantáziu. Najmä potom, keď som znovu uvidel Moniku a sladko sa na mňa usmiala. Chcela mi niečo naznačiť? Alebo jej takýto úsmev bol prirodzený a usmievala sa tak na každého? To som v tej chvíli neriešil. Vnímal som len jej vôňu, oči, do ktorých som sa vpíjal čoraz dlhšími pohľadmi , jej zvodné ústa, ktoré síce neustále niečo hovorili, ale zmysel slov mi unikal… Očami som ukradomky kĺzal po jej tele zahalenom do ľahučkých letných šiat a pohľad na koketne rozopnutú gombičku na jej dekolte ma uvádzal do šialenstva. Uvedomil som si, že mi už niet pomoci a že ak sa dnes o niečo nepokúsim, tak som totálny blbec. Zábava bola super, veľa sme sa nasmiali a tak sme ani nezbadali, že zrazu bolo pol druhej hodiny v noci. Pomohli sme teda Anke poupratovať a potom, keďže som po celý večer nepil, ponúkol som sa, že Moniku a ešte jednu kamarátku s priateľom odveziem domov. Nebolo na tom nič čudné, ani podozrivé. Pravdaže, najprv som odviezol spomínaný párik , aby som aspoň na chvíľu mohol ostať s Monikou sám. Keď vystúpili a my sme im zamávali na rozlúčku, pocítil som také vzrušenie, že som mimovoľne chytil Moniku za ruku a povedal som: – Tak, a teraz si na rade ty! – Asi som to však nemal urobiť, lebo len čo som sa dotkol jej pokožky a naklonil som sa ku nej, zmocnil sa ma pocit, akoby som dostal elektrický šok. Najmä potom, keď sa nám v tme stretli pohľady a Monika ma priateľsky chcela pohladiť po vlasoch. Dotyk jej prstov v mojich vlasoch ma úplne dostal… – To mi radšej nerob, lebo z teba zošaliem, – vzdychol som, naklonil som sa k nej tak blízko, až sme sa dotkli čelami a zacítil som jej opojnú vôňu. Neodtiahla sa . Ďalej sa na mňa usmievala a dívala, akoby ju bavilo sledovať, čo so mnou robí. Už som sa viac nedokázal ovládať… Zašiel som autom na nerušené miesto, zaparkoval som a rozhodol som sa: Teraz, alebo nikdy! – Tak veľmi ťa chcem, – zavzdychal som a naklonil som sa ku nej, zaboriac tvár do jej mäkkých dlhých vlasov. Voňala mi tak sladko a neodolateľne, že odrazu som si len uvedomil, že ju bozkávam po krku, objímam a šepkám jej také krásne nezmysly, až som bol sám zo seba prekvapený. A čo na to Monika? Najprv sa ma snažila jemne odtisnúť , šepkajúc: – Nie, to predsa nemôžeme … Zahrnul a zaskočil som ju však t
akým prívalom nežností, že po chvíli už aj ona zabudla na celý svet a dovolila mojim rukám blúdiť po celom svojom rozhorúčenom tele.
Bolo mi jedno, čo sa stane zajtra
Akoby všetko okolo prestalo jestvovať. Boli sme len my a tichý svedok mesiac, ktorý sa na nás díval. Díval sa aj vtedy, keď som jej rozopol gombičky na šatách a láskal jej nahé prsia, aj vtedy, keď som vo svojich bádateľských objavoch postupoval ďalej a obdivoval všetko to, o čom by som sa možno ešte včera neodvážil ani snívať… Ani ona však nezaháľala a pri vášnivých bozkoch ma hladkala po celom tele, rozpaľujúc ma do nepríčetnosti. Myslím, že nikdy predtým, ani potom, som nebol taký vzrušený. Bolo mi úplne jedno, či nás niekto pristihne a bolo mi jedno, čo sa stane zajtra. Vnímal som len jej sladkú nežnosť, jej mäkké a vzrušujúce telo a vôňu, ktorej som úplne podľahol. Tak veľmi, že som túžil už iba po jednom – splynúť s ňou a zabudnúť na všetko ostatné… Práve to mi však nebolo súdené a Monika mi to dala síce veľmi nežne, ale zato jasne najavo: – Prepáč, ale toto už naozaj nemôžeme…! – zavzdychala a v očiach sa jej zaleskli slzy. Zarazil som sa, nechápajúc, prečo odrazu práve toto má byť problém, keď sme si ešte pred pár sekundami boli takí nádherne blízki. Nerozumel som tomu. Srdce mi bilo vzrušením, telo sa mi chvelo túžbou a zrazu takáto ľadová sprcha! – Odpusť mi, – zavzlykala, – ale ja naozaj nemôžem. Aj mne sa páčiš a vzrušuješ ma – ale asi sme sa už stretli neskoro… A ublížili by sme tým, ktorí nás majú radi a veria nám.
– Ale prečo si mi potom dávala nádej? – nechápal som.
– Pretože aj ja som po tebe túžila a chcela som to aspoň trochu skúsiť… Ak by som to neurobila, celý život by som si to možno vyčítala.
– A teraz? – opýtal som sa, ešte stále rozrušený.
– Teraz viem len to, že na to budem po celý život spomínať a že to bude naše spoločné tajomstvo.
Smutne som sa na ňu usmial a pochopil som. Táto noc je výnimočná a už nikdy sa nezopakuje to, čo sme spolu prežili. Asi je pre nás dvoch už naozaj neskoro…
– Pochopil som – už o tom nebudeme nikdy hovoriť a každý si pôjde svojou cestou. Ale môžeme sa aspoň pekne rozlúčiť – no nie? – navrhol som a opäť som sa dotkol jej nahých pŕs. To, čo nasledovalo, som naozaj nečakal: V očiach jej blysli diabolské ohníčky, zaborila prsty do mojich vlasov a pritiahla si ma k sebe. Okamžite nás zaliala nová vášeň a ešte veľmi dlho sme sa maznali a bozkávali na tých najúžasnejších miestach našich tiel. Akoby sme sa snažili nasýtiť sa jeden druhým na celý život. Bolo to úžasné, vzrušujúce i bolestné zároveň.
Na svitaní som Moniku odviezol domov a vedel som, že nášmu milovaniu je raz a navždy koniec. Nie, nechcem byť zbytočne sentimentálny. Skrátka, my dvaja sme sa stretli neskoro. To, čo sme zažili vtedy v noci, sa už nikdy nezopakovalo. Veď sme si to sľúbili. Napokon, Monika sa vydala za Martina a ja žijem s Ankou. A nikomu nechceme ublížiť.
