Bezpečné pravidlá domácnosti

Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať,“ napísal básnik Miroslav Válek. Ale na to, aby nám doma nebolo každú chvíľu do plaču, potrebujeme základné pravidlá spolunažívania. Tie vychádzajú z toho, že pohľad ženy a muža na to, ako funguje domácnosť sa líšia ale nevylučujú! Každý tam môže nájsť a zabezpečovať to svoje na prospech oboch.

Bezpečné pravidlá domácnosti

Najskôr si ujasnime tie rozdiely.

❤️ Ženy sú konzervatívne a váhavé, ale keď sa pohnú, tak to rozhoduje.
❤️ Muži sa rozhodujú rýchlo, a preto niekedy aj zbrklo.
❤️ Muži objavujú, ženy osídľujú.

To platí aj pre domácnosti, kde sa môžeme stretnúť s bizarnými javmi, ktoré však domácim také vôbec nepripadajú. Raz som vstúpil do kuchyne rodinného domu v malom mestečku a onemel som úžasom. Družne tam vedľa seba stáli všetky generácie sporákov.
V rohu sa krčila piecka na drevo.
Vedľa sporák na uhlie.
Vedľa sporák na plyn.
Posledný v poradí stál elektrický sporák a bolo tam ešte miesto aj pre atómový, keby taký vymysleli.
„Vy staré veci nevyhadzujete?“
Pokrútil hlavou – jeho žena veci nevyhadzuje zo zásady. A čo sa týka sporákov, je to jasné. Plynový je praktickejší, ale na elektrickom sa lepšie pečie. Ten na uhlie je pre prípad, že by civilizácia zlyhala a obe verejné siete skolabovali. No a tá pec na drevo poslúži, keby došlo uhlie…
Na chodbe im nesvietilo svetlo.
„Nevymeníte žiarovku?“ opýtal som sa naivne.
Pokrútil hlavou.“Chcel som, ale žena hovorí, že sme si na to už zvykli. A načo páliť nadarmo elektriku, keď je taká drahá, no nie?“
Spomenul som si hneď na jednu známu na dedine, ktorú manžel rok prehováral, aby si zaviedli vodovod. Ale jej sa voda zo studne na dvore zdala aspoň taká dobrá, ako tá otravná novota. To už bolo dávno, ale skúste aj dnes prísť za manželkou s nejakou technickou novotou.
Poučenie: Žena nerada začína a nerada končí. S mužom, aj so sporákom.

Môj neschopný manžel

Videli ste už chlapa ako visí za palec jednej ruky pricviknutý zatvorenou okennou vyklápačkou a bezmocne trepe nohami? Nie? Tak to ste sa mali prísť pozrieť k nám. To som bol ja. Myslel som si, že tú vyklápačku opravím, ale šmykli sa mi nohy na parapete a už som bol za blbca. Ešteže nebola rodina doma. Moja žena však niečo tuší. Janina ma totiž pozná natoľko, že by mi nezverila umytie okna, a to ani balkónového. Viem zručne padať aj z takých výšok.

Nie sme v tom sami, takýchto „šikovných“ je nás viac. Niektorí sa dokážu pri zatĺkaní klinca na obraz prebúrať k susedom. Ešteže to ten obraz zakryje.
To je ten civilizačný pokrok. Svet riadime cez počítače, ale keď sa niečo zasekne, sme bezradní, nezruční, zmätení.

Poučenie:

Žena dokáže sústavným pripomínaním donútiť muža k činnostiam, ktoré by síce v domácnosti mal vedieť zvládnuť, ale nezvláda. Uvážte, či nie je rozumnejšie, nechať ho zarábať tak, ako vie a čomu rozumie. No a za tie zarobené peniaze si zavolať nejakého schopného opravára, čo vám neostane bezvládne ležať pod spadnutým splachovačom.

Gustáv Murín

Ukážka č.10 z E-knihy „Návod na manželstvo“ dostupnej tu.

[ninja_form id=5]

Save

Save

Sledujte nás aj na sociálnych sieťach